Gustáv Murín

Utorky o zločine (séria ukážok na pokračovanie):

Ak sa vôbec niekedy niekto trúfol Havla opýtať na jeho absurdnú amnestiu, odbil to neoveriteľným tvrdením, že mala „len“ štvorpercentný vplyv na kriminalitu. No, ďakujem pekne. V roku 1989 bol počet registrovaných trestných činov len na Slovensku 46 000. Štyri percentá (ak by sme uverili Havlovi, ale Česká televízia v roku 2010 uviedla, že amnestovaní sa na kriminalite v roku 1990 podieľali až deviatimi percentami) predstavujú 1 840 trestných činov. V celom Československu to teda aj podľa Havla malo byť až viac ako 5 500 zbytočných tráum z majetkových, fyzických i psychických následkov obetí zločincov vypustených z reťaze ako divé zvery. Aj čo i len jeden taký nadbytočný zločin je priveľa, ak je to vďaka roznežnenému prezidentovi s ambíciami absurdného dramatika. V skutočnosti počet registrovaných trestných činov do roku 1993 vzrástol na Slovensku na vyše 146 000, čiže od amnestie viac ako trojnásobne. Krajina sa z tejto vlny kriminality už nikdy nespamätala a pre mnohých občanov to bol prvý signál, čo môžu čakať od vlády intelektuálov.

V prípade mafiánskych bossov ide navyše o opakované, dlhodobé zločiny a traumu pre celú spoločnosť na dlhé roky teroru a strachu. Pretože zločin nemusí byť rovno v krádeži a zabití, ale u mafie je v ďaleko väčšej miere založený na terorizovaní okolia a parazitovaní na iných vydieraním a výpalníctvom.

V januári 1990 vyšiel vďaka Havlovej amnestii na slobodu aj Milan Holáň, prezývaný Gorila. Reportér Palo Rýpal našiel Gorilovho spoluväzňa z tých čias, ktorý o ňom pre Plus 7 dní povedal: „S nikým sa nestýkal, nerozprával a nebil. Už v tom čase bol bossom, a aj v base sa tak správal. Každý mesiac mu chodili zvonka balíky. Aj za mrežami si žil inak ako my, obyčajní mukli…“

Pozoruhodné svedectvo o Gorilovi prináša aj známy imitátor, humorista a spisovateľ Rasťo Piško, ktorý zhodou okolností poznal Milana Holáňa na vojenčine v Pohraničnej stráži v Kaplicích, kde Gorila slúžil v Rote technického zabezpečenia. Už tam bol známy ako násilník s tendenciami k mafiánskemu spolčovaniu.

…

MILAN HOLÁŇ: BOSS JE MŔTVY, NECH ŽIJE NOVÝ!

O tom, že Milan Holáň alias Gorila bol viac strašiakom, ktorý precenil svoju pozíciu i silu udržať ju, než hlavou veľkých mafiánskych obchodov, svedčí, že po jeho smrti sa Žiline ani veľmi neuľavilo. V „Slotove“ či na „Pobreží slotoviny“ (ako mesto nazývali za primátorovania Jána Slotu) za tri roky došlo takmer k dvadsiatke bombových útokov s rukopisom podsvetia. Preto dostalo aj ďalšiu prezývku – Danubitové mesto.

K najkrvavejšiemu výbuchu uprostred mesta pod Dubňom došlo 9. júla 1998 dopoludnia na parkovisku pri Hurbanovej ulici. Zmätok po výbuchu znásobili ešte desiatky tisíckorunových bankoviek lietajúcich vo vzduchu. Ako neskôr vyplynulo z vyšetrovania, patrili celkom nevinnej manželskej dvojici, ktorá si len chvíľu pred osudnou explóziou vyzdvihla v blízkej banke 107 000 korún (3 553 eur) na dovolenku v Anglicku. Policajtom sa podarilo pozbierať len 93 000 korún (3 087 eur), náhodní okoloidúci nedbali na to, že lovia „z neba spadnuté“ peniaze uprostred krvi a rozbitého skla. Žena (43) prišla o život hneď, muž (46) podľahol ťažkým zraneniam v nemocnici. K žene po výbuchu priskočil náhodou okoloidúci rodinný známy a ešte sa s ňou rozprával. „Naklonil sa nad ňu, videl, ako jej posledná slza spadla na asfalt a bolo po nej,“ s plačom si po rokoch pre Nový Čas spomenul otec smrteľne zranenej ženy. Posádka dodávky, ktorá išla náhodou okolo, našťastie vyviazla len s ľahkými škrabancami. Najhroznejší pohľad bol na neznámeho mladíka (21), ktorému výbuch odtrhol všetky končatiny. Ten zanechal okrem veľkých škôd aj dva metre široký a pol metra hlboký kráter. V okamihu odpálenia nálože mladík práve pristúpil k telefónnej búdke a začal telefonovať. Jeho odtrhnuté prsty našli zaborené v omietke steny.

Ešte horší než Gorila?

O Františkovi Salingerovi s prezývkou Malý Fero sa hovorilo už v prípade pokusov o likvidáciu prvého žilinského mafiánskeho bossa Gorilu. Ale polícia mu toho pripisuje oveľa viac – podľa pôvodných obvinení má na svedomí 9 ľudských životov, rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť a sexuálne zneužitie maloletej. Za dva nekrvavé typy kriminality už bol neprávomocne odsúdený na osem rokov väzenia. Jemu pripisované vraždy zhrnul denník Nový Čas v septembri 2011 nasledovne:

V júli 2007 Salingera obvinili z vraždy Milana Daníška (29), ktorá sa stala na jar 1999. Ten bol nepohodlným svedkom, lebo mal proti Salingerovi vypovedať v prípadoch týkajúcich sa krádeže kamiónov.

Súbežne ho obvinili z vraždy Štefana Gažúra (27), ktorá sa stala na jeseň 1997. Na jeho meno boli založené firmy, ktoré si neoprávnene uplatňovali nadmerný odpočet DPH a zisk išiel Salingerovi. Tajný hrob Gažúra našli kriminalisti pri Strečne na jeseň 2007.

V decembri 2007 Salingera obvinili z vraždy Borisa Ondáka (29), ktorá sa stala v lete 1998. Motív činu bol podobný ako u Gažúra, fungoval ako „biely kôň“. Kriminalisti jeho telo nenašli. Policajti mali informácie, že nelegálny hrob by mal byť v Čechách. Či už medzičasom našli jeho pozostatky, polícia tají.

Vo februári 2008 Salingera obvinili z vraždy Júliusa Vargu (27), ktorá sa stala na jar 1997. Jeho tajný hrob našli kriminalisti po pár mesiacoch pri obci Nededza pri Žiline. U Salingera si jeho vraždu objednal podnikateľ, proti ktorému mal svedčiť.

V máji 2008 Salingera obvinili z návodu na vraždu Rastislava G. z augusta 1997. Salinger si objednal likvidáciu vtedy 25-ročného muža za 100 000 Sk (3 100 €). Pred vražednou streľbou sa Rastislavovi a jeho priateľke podarilo ujsť.

V máji 2008 Salingera obvinili z návodu na vraždu muža čečenského pôvodu zo 7. novembra 1997. Čečenec (38) si na svojom aute zn. Volswagen Passat na Ulici Alexandra Rudnaya pred reštauráciou Mišo všimol čosi podozrivé a dal sa na útek. Vzápätí auto explodovalo. Čečenec a jeho priateľka prežili, ale utrpeli ťažké zranenia. Cena za ich likvidáciu bola podľa polície 200 000 Sk (6 600 €).

V novembri 2008 Salingera obvinili z návodu na vraždu policajta Milana Hlinicu (28). Jeho auto vybuchlo v apríli 1997. Policajta dal zlikvidovať, lebo prišiel na Salingerove nelegálne aktivity.

Vo februári 2009 Salingera obvinili z troch pokusov o vraždu mafiána Milana Holáňa (35) alias Gorilu na jeseň 1997.

V októbri 2009 Salingera obvinili z vraždy Františka Brisudu (43) na jar 1997. Motívom bol spor o vlastníctvo domu. Kriminalisti nenašli telo nebohého. Tajný hrob by mohol byť medzi Svinnou v okrese Trenčín a Bánovcami nad Bebravou.

V apríli 2010 Salingera obvinili zo všeobecného ohrozenia. Koloman Weiss (46), Gabriela Weisová (43) a Peter Kovalčík (21) zomreli pri výbuchu telefónnej búdky v júli 1998.

A teraz po poriadku

Vysvetlenie najkrvavejšieho činu tej divokej doby nebolo ľahké. Na teroristický útok bol nelogicky „slabý“, keďže v blízkosti pešej zóny a obchodného domu mohol výbuch spôsobiť ďaleko väčší masaker medzi ľuďmi. O peniaze tiež nešlo, veď lietali vo vzduchu. Jediným zmysluplným terčom ostal teda neznámy mladík. Jeho smrť mohlo spôsobiť nástražné zariadenie pod telefónnou búdkou, ale to je veľmi málo pravdepodobné miesto na útok proti konkrétnej osobe. Na ten sa používajú buď autá obete, alebo miesta, ktorým sa nemôžu vyhnúť – napríklad vchod do domu či do obľúbenej reštaurácie. Napriek všetkému však niektoré nečakané svedectvá proti Salingerovi mali ukazovať na cielený atentát v rámci konkurenčného boja mafiánskych skupín. Podľa nich človek, proti ktorému bol útok naplánovaný, síce prišiel na miesto, ale výbušninu sa nepodarilo odpáliť. Nálož kombinovaná z danubitu a plastickej trhaviny v množstve 4,3 až 4,5 kg bola umiestnená 50 cm od steny budovy na zemi. Na odpálenie slúžil diaľkový ovládač obdobného typu ako u leteckých modelov. Vybuchla vraj neskôr, ako bolo v pláne.

Najväčšmi znetvorené bolo telo mladíka, ktorý mal v okamihu explózie pri nohách kufrík. Jedna z vyšetrovacích hypotéz teda vychádzala z podozrenia, že sa stal obeťou vlastnej neopatrnosti, keď niesol smrť niekomu inému. Žilina totiž bola vraj tak často „bombodrómom“ preto, lebo tu bola skupina špecialistov bývalej československej armády, prieskumníkov a pyrotechnikov, ktorí zarábali na tom, že predávali svoju schopnosť urobiť z mierumilovnej ulice či námestia bojisko. Podľa budapeštianskych novín Kurier práve na to mal týždeň pred výbuchom telefónnej búdky v Žiline doplatiť známy maďarský mafiánsky boss (a zároveň spolupracovník polície) Tamás Boros. Ten prišiel o život tak, že keď nasadal do svojho opancierovaného auta, vo vedľajšom zaparkovanom Fiate 500 vybuchlo osem kilogramov TNT a rozmetalo jeho hriešne mafiánske telo po celej ulici. Mladý muž, ktorý kúpil na falošné doklady tento poľský Fiat 500, bol údajne práve ten, kto doplatil na podobný nástroj pomsty pri náhodnom výbuchu za bieleho dňa uprostred Žiliny. Ako vysvitlo z neskoršieho vyšetrovania, v okamihu výbuchu volal do Bratislavy bývalému zamestnancovi ministerstva vnútra, u ktorého našli počas domovej prehliadky množstvo výbušnín. Podľa všetkého sa mladík volal Jozef Homola a mal byť členom Roháčovej skupiny špecializovanej na bombové útoky.

Viac o tomto prípade sa dočítate v mojej najnovšej knihe Gorily v podsvetí – Mafia.sk, alebo aj tu.