Aby bolo jasno – prajem Ukrajincom to najlepšie. Nemám najmenšie sympatie k práve sa rozpadajúcemu režimu Janukovyča.Plne súhlasím
s predsedom Ukrajinského PEN Centra, ktorý volá po sankciách proti predstaviteľom toho režimu. Ale, niečo tu nesedí.
Základná otázka znie – načo boli dobrí tí mŕtvi?
Veď protesty prebiehali týždne a mesiace pokojne.
Potom došlo k obsadzovaniu vládnych a úradných budov a prvým stretom s políciou, ktorá ich samozrejme bránila.
Keď nastúpili radikáli, väčšina demonštrantov sa postavila proti ich zámernej agresivite. Medzi pozoruhodne zdatne vyzbrojených extrémistov a policajné kordóny sa postavili dokonca popi. Najhoršiemu sa teda podarilo zázračne zabrániť. Došlo k jednaniu s opozíciou, parlament im vyšiel v ústrety, demonštranti začali opúšťať obsadené budovy.
A teraz pozor: v stredu 22.1. dochádza k prvým krvavým obetiam, keď sa obe strany obviňujú zo streľby.
O mesiac na to a ďalších obetiach (už 28!) sa opozícia pokúsila dohodnúť prímerie s Janukovyčom, radikáli to odmietli.
Násilie stúpa, z tribúny na Majdane znie: „Zachovávajte disciplínu, nechoďte na ulicu Institutskaja, sú tam ostreľovači. Zabijú vás. Majte trpezlivosť, nepodliehajte provokáciám. Posilňujte barikády. Neútočte!“
V ten deň sa ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Poľska sa v Kyjeve stretli s prezidentom Viktorom Janukovyčom.
V uliciach to ale pripomína už občiansku vojnu a zdá sa, že žiadna strana nemá situáciu pevne pod kontrolou. Teda že obete na oboch stranách vznikajú
v spontánnych, neriadených krvavých zrážkach.
A do toho tie úžasné „rady“ západných politikov na čele s americkými. Vrcholom je vyjadrenie vice-prezidenta Bidena, že ukrajinská polícia má uprostred krízy odísť z ulíc. To myslia vážne?
Keď v USA na demonštrantov zavolajú políciu, tak je nemysliteľné, aby na niekoho z ich policajtov nejaký demonštrant čo len siahol, nieto, že by ich hromadne mlátili a za živa zapaľovali. Americké policajné sily konajú tak nekompromisne, že nielenže nie tak dávno proste vypratali o jednej ráno protestujúcich v Zuccotti Park-u na Wall Street (z toho 200 zatkli) , ale pri inom pokojnom proteste zavreli bez pardonu osem členov Demokratickej strany vo washingtonskom Kapitole, teda najvyšších zákonodarcov. To si v našich krajinách, kde sa od nich učíme demokracii, netrúfne nikto. Neviem o tom, že by mali ťažkoodencov známych z iných policajných síl. Na akékoľvek masové násilnosti povolávajú Národnú gardu, čo je v podstate armáda. Tá sa s nikým nedohaduje a nehrá na strkanicu, ale strieľa. Obecne je z histórie známy prípad masových protestov študentov proti Nixonovej vláde (čo bol aj podľa amerických historikov najhanebnejší predstaviteľ vrcholnej americkej politiky, viď. D. Fulsom „Nixonove najtemnejšie tajomstvá“), ktoré vyvrcholili streľbou Národnej gardy do študentov na štátnej univerzite v Kente v štáte Ohio. Štyria mŕtvi a deväť ťažko ranených… Zdá sa vám to príliš vzdialený príklad? Od roku 1993 podľa New York Times strieľali len agenti FBI na 150 Američanov a viac ako polovicu zabili. A čo zastrelenie matky s dieťaťom na zadnom sedadle auta, ktorá neprotestovala, len urobila tú chybu, že sa omylom priblížila v aute k Bielemu domu?! Neviem si predstaviť, že by tá istá americká administratíva nechala Biely dom a vládne budovy vo Washingtone napospas rabovaniu extrémistov…
A Veľká Británia? Sympatizantov hnutia Okupuj Wall Street tu úrady označili za domácich teroristov a podľa toho chcú proti nim zasahovať. Už asi zabudli na Krvavú nedeľu v írskom Londonderry, kedy anglickí výsadkári strieľali do bezbranného davu pochodujúceho na ochranu ľudských práv! Behom pár minút bolo trinásť z nich mŕtvych. Umierali ešte rýchlejšie ako ukrajinskí demonštranti, navyše neboli viditeľne ozbrojení, ani vojensky ustrojení ako tí v Kyjeve.
Vo Francúzsku a Švédsku pozoruhodne pokojne zvládli niekoľkodňové vyčíňanie v predmestiach ich miest so zapaľovaním áut a masovým vandalizmom. Lenže to išlo o nelegálnych prisťahovalcov, ktorých sa dá nepomerne ľahšie izolovať a ktorí nežiadajú zvrhnutie vlády a neobsadzujú vládne budovy. To by naozaj tamojší policajti nepoužili všetky prostriedky, keby to chceli skúsiť? Veď gumové projektily a slzný plyn je vynález tzv. tradičných demokracií!
Ešte si pamätáme na protesty proti Gorile, kedy vtedajší minister vnútra Lipšic vyjadroval verejne sympatie k protestujúcim. A naozaj pri prvej demonštrácii sa ťažkoodenci vzpriečili davu až na prahu parlamentu. Ale pri poslednej demonštrácii o pár dní už útočili aj na tých, ktorých biť naozaj nemuseli a ten krvavý masaker len so šťastím neskončil smrťou niekoho nevinného.
Nikto, opakujem, nikto z tých represívnych zložiek na celom Západe, asi ani na svete, však nečelil agresívnym provokatérom v Kyjeve ako ukrajinskí policajti (tých záberov je plný YouTube, verím že aj tieto ľahko nájdete). Spočiatku totiž stavali kordón len z vlastných tiel. Bez zbraní a teda bezbranní! Len sa k sebe primkli bokom, držali a znášali všetky tie útoky kopancami, palicami a kamennými dlaždicami. V živote som nevidel niečo tak obetavé. Aby neboli zo Západu obviňovaní z brutality, radšej znášali brutalitu najhrubšieho zrna tak, ako by to žiadneho policajta na Západe ani nenapadlo. A pri obrane vládnych budov sa nechali mlátiť ako zajatci tých násilníkov, fackať a ponižovať. Neskôr pribudli ich živé pochodne, keď na nich začali extrémisti hádzať zápalné fľaše. Rovnako do ulíc vyslané obrnené transportéry boli zapaľované, ako vo vojne, a len pripomínam, že v nich sedeli mladí smrteľne ohrození vojaci, ktorí na nikoho nestrieľali. A policajní ostreľovači? Podľa vyjadrenie istého diplomata to bola reakcia na streľbu z radov radikálov. Opäť, je toho plný YouTube, nájdete tam ku koncu celého konfliktu jedných aj druhých už strieľajúcich bez zábran. Čo bol asi cieľ predošlých provokácií. Nepochybujem, že na to doplatili aj nevinní demonštranti a teraz sú oslavovaní ako hrdinovia. Ale už Brecht napísal: „Nešťastná je krajina, ktorá nemá hrdinov; ale ešte nešťastnejšia je tá, ktorá ich potrebuje.“
A výsledok? Podľa želania amerického vice-prezidenta Bidena sa ukrajinskí policajti boja vyjsť do ulíc. Takže teraz nikto nevie, kto vlastne kontroluje krajinu, keďže radikáli ovládli Maidan a už teraz vyhlasujú, že budú v opozícii dokonca aj k terajšej opozícii. Aplaudovali Tymošenkovej, ale tá už jednu revolúciu úspešne prešustrovala. Inak by ľudia predsa nevolili Janukovyča a jeho stranu!
Žiadna krajina si nemôže dovoliť normálne fungovať bez polície a poriadku. Spomeňme si na Egypt, kde streľba do demonštrantov tiež spôsobila pád Mubarakovej diktatúry. Ale o pár mesiacov neskôr strieľala armáda na tých istých námestiach a uliciach do moslimských radikálov a to už prešiel svet mlčaním.
Pretože namiesto „policajnej brutality“ teraz už bez policajtov nastáva na Ukrajine bezvládie ideálne na rabovanie a lynčovanie v uliciach. Otvorili Janukovyčovu vilu, aby ukázali až byzantský prepych samovládcu. No dobre, pozoruhodné gesto, a čo teraz. Bude nasledovať jej vyrabovanie, ako v prípade palácov irackého Saddáma?
Základný problém (a žiaľ bez vzorových západných vzorov) je, aby štát ubránil svoje základné princípy fungovania v rozhodujúcom momente konfrontácie s časťou nespokojnej spoločnosti nevyhnutnou silou, ale nie násilím. A to policajti na kolenách určite nedokážu.
Obávam sa, že dobe mienené rady západných politikov, ako odolávať rozvášnenému davu nemôžeme brať vážne pokiaľ niečo také sami príkladne nevyriešili.
A čo ďalej? Spásonosný útek celej krajiny do EÚ? Čo je to za naivita? EÚ ešte nestrávila veľmi predčasné členstvo Bulharska a Rumunska a toto je iné sústo! Je naivná predstava, že by EÚ mohla hneď a teraz poskytnúť Ukrajine na okraji anarchie takú finančnú pomoc, akú sľubovalo samovládne Rusko. Navyše je kuriózna bezmedzná viera Ukrajincov v samospasiteľnosť členstvom v EÚ v dobe, keď niekoľko krajín zvažuje z toho spoločenstva vystúpiť. Ukrajina je kolos v chaose a ten chaos, ak rýchlo neskončí, postihne aj nás..
Mimochodom, keby prišla tá nimi tak vytúžená EÚ s osobnými sankcami podstatne skôr, došlo by vôbec k tomu masakru? Nešlo tomu predísť?
Nemýľme sa, radikáli a extrémisti sú všade na svete rovnakí. Kto sa im však teraz trúfne v Kyjeve postaviť, keď už predstavitelia predošlého režimu zákonite ušli a noví sa nevedia dohodnúť, kto bude rozhodovať a ako? Máme predsa skúsenosť z Novembra 1989, kedy brutálny policajný zásah bol dobre narežírovaným spúšťačom vopred dohodnutého odstavenia skompromitovaného vedenia. Ešteže u nás stačilo toho mŕtveho len nafingovať.
Neverme v mýtus o východných barbaroch a západných mudrcoch. Aj Ukrajincov rovnako bolí, keď sú bití a smrť je univerzálna. Aj u nich väčšina chce len pokojne a dôstojne žiť. Prajem im to z celého srdca, len sa obávam, že to čo sa udialo, je to najdlhšou a najtŕnistejšou cestou z možných a ešte aj s neistým výsledkom. A nejde mi do hlavy, že by sa k tomu najhoršiemu jedni či druhí odhodlali len tak.
Skrátka, niečo tu nesedí…
P.S. Vďaka reakciám čitateľov tohto blogu som opravil chybnú chronológiu udalostí, teda kedy došlo k prvým mŕtvym a dohodám. Ďakujem za upozornenia a ospravedlňujem sa za nechcenú zámenu príčin a následkov.
P.S.2 Dobre som tušil, že s tými ostreľovačmi to môže byť ešte inak.
Je fakt, ze toto sa v mainstreme nikdy ...
ty ho prekonávaš ...
veru je to presne naopak, ako si myslíš... ...
ty si naletel komu? ...
blog pravdivý precízne s citom a ...
Celá debata | RSS tejto debaty