Gustáv Murín

Pamätáte si na výraz – to je Amerika? Držali sme sa ho celú komunistickú vládu ako výrazu pre absolútny ideál. Potom prišiel rok 1989 a my sme sa poučili, že absolútne ideály neexistujú. Ale v prípade Ameriky je vždy šanca na reparát. Príkladom je v týchto dňoch zverejnená správa demokratických senátorov o nezmyselnom mučení agentmi CIA a šokujúce potvrdenie o tom, že zakladali tajné väzenia v strednej Európe.

Zdôrazňujem úlohu senátorov Demokratickej strany, pretože (ak by som to mal zjednodušiť) ja som americký demokrat. A som veľmi, veľmi proti zvrhlostiam presadzovanými americkými republikánmi. Ako je to mučenie, ktoré vraj šokovalo aj samotného Busha Jr. (ktorý má, mimochodom, stále výraz človeka, ktorý každú chvíľu čaká, že sa niečo, čo spôsobil, prevalí a on bude po právu vyradený zo spoločenstva slušných ľudí – veď sa aj ukázalo, podľa oficiálneho vyhlásenia CIA, že klamal o tom, že o mučení nevedel – naopak, vedel a oficiálne schválil!), ale ešte aj v týchto dňoch sa tých metód verejne zastáva! Sú, žiaľ, dve tváre Ameriky. Tú odvrátenú tvorí republikánska politika a jej najhoršia verzia – bushizmus. Ten spôsobil nešťastie nielen v samotnej Amerike, teda v Spojených štátoch, ale hlavne v rôznych končinách sveta. Nie je to môj nápad súdiť Busha Jr., Cheneyho a ďalšie republikánske „jastraby . Ale, ak by taký súd nastal, verím, že by skončili v klietke s nápisom „vojnoví zločinci“. Republikánska politika vedie k masívnemu porušovaniu ľudských práv, čo je v priamom rozpore s americkými ideálmi.

Nie som nepriateľ

Za socíku som bol označovaný za nepriateľa ľudu, v skutočnosti som bol len proti komunistom.

Po Nežnej revolúcii som bol označovaný za nepriateľa Slovenska, v skutočnosti som bol len proti HZDS a mečiarizmu.

Tiež ma skúšali označovať za nepriateľa žien a to len preto, že vytrvalo poukazujem na absurdity feminizmu, ako pokračovania komunistickej ideológie.

Nie som nepriateľ Spojených štátov, naopak.

Od roku 1994 som členom PEN klubu a aktívne v ňom pôsobím dodnes. Preto viem, že naši americkí priatelia sú najvytrvalejšími propagátormi a obhajcami základného ľudského práva – slobody prejavu. Toto ľudské právo nám, aj s ich pomocou, pomohlo poraziť mečiarizmus.

Vďaka slobode slova vieme, že keď Výbor pre kontrolu tajných služieb amerického Kongresu prešetroval aj už spomínané prípady neprípustného mučenia agentmi CIA, v marci tohto roku demokratická predsedkyňa Výboru senátorka Dianne Feinstein vyjadrila rozhorčenie nad tým, že samotní členovia Výboru a ich výsledky boli kontrolované agentmi CIA, ktorých majú títo členovia Výboru kontrolovať! Podľa Washington Post išlo doslova o „tajné odcudzenie dokumentov, prehliadky počítačov používaných členmi Výboru a pokusy zastrašovať kongresových vyšetrovateľov prostredníctvom FBI“ (= secretly removing documents, searching computers used by the committee and attempting to intimidate congressional investigators by requesting an FBI inquiry of their conduct). Podľa senátorky „CIA ohrozila základné princípy americkej Ústavy zaručujúce deľbu moci“. Pre túto schopnosť, vďaka demokratickým politikom, poukazovať na chyby a nedostatky ich samých, som trvalým priateľom Spojených štátov s vierou, že práve tieto demokratické princípy zabránia tomu, aby sa táto superveľmoc dostala trvalo do rúk hŕstke prospechárskych fanatikov zastupujúcich záujmy vojensko-priemyselného komplexu, ako pred tým varoval už prezident Eisenhower.

Dôkazom, že sloboda slova je nespochybniteľný princíp amerických ideálov, sú aj moje intenzívne dobré vzťahy s americkými diplomatmi, medzi ktorými som mal a aj mám viacero priateľov. Už od roku 1995, keď som ako štipendista americkej vlády absolvoval trojmesačný spisovateľský pobyt v Iowa City, nadväzovala aj naša spolupráca, napríklad pri knižných donáciách do našej Celosvetovej PEN knižnice, kde aj vďaka manželke pána Veľvyslanca Barbarelee Diamonstein-Spielvogel majú možnosť čitatelia Univerzitnej knižnice nájsť stovky kníh amerických autorov v originálnych vydaniach. Veľmi som sa potešil v tomto roku pri oficiálnej udalosti Veľvyslanectva Spojených štátov opätovnému stretnutiu s prvým americkým konzulom po Nežnej revolúcii pánom Paulom Hackerom, prvým z priateľských kontaktov s americkými diplomatmi, ktoré pretrvávajú dodnes. Kritiku znesú len priatelia. A to je Amerika!

P.S. V USA som bol na štyroch spisovateľských a jednom vedeckom pobyte. Iste aj preto viem, že túto Ameriku nie je možné zúžiť na to, čomu sa hovorí „myslenie vo vnútri okružnej diaľnice okolo Washingtonu“. Tu sú ukážky tej normálnej Ameriky.