Gustáv Murín

Tento svet funguje na paradigmách. Ich základom je dialektická jednota protikladov. To znamená, že spoločenské javy sú zložitejšie, než ako sa na prvý pohľad zdajú a často vychádzajú z paradoxov.

V týchto dňoch sa západná tlač predháňa vo vysvetleniach, ako sa mohol slušný chlapec Mohammed z Londýna premeniť na vraždiacu beštiu menom Džihádista John, ktorá reže hlavy nevinným ľuďom. Spovedajú jeho londýnskych učiteľov, susedov, psychológov a nenachádzajú prosté vysvetlenie – slušný chlapec Mohammed z Londýna sa radikalizoval preto, že bol slušný! A slušný človek sa jednoducho nemôže desaťročia pozerať na to, ako s podporou USA vraždia v Palestíne civilistov, ako americká armáda zabíjals ako v akejsi zvrátenej počítačovej hre civilistov v Iraku, aké zverstvá sa diali pod taktovkou sadistických amerických dozorcov nielen v irackej väznici Abú Ghraib, aká obludná je inštitúcia väzenia v Guantanáme a tajné väznice CIA po celom svete. My si to nevieme predstaviť (hoci o Guantanáme, ktoré niekto nazval aj koncentračným táborom pre moslimov, už máme vďaka môjmu priateľovi a kolegovi z PEN Larry Siemsovi svedectvo aj v slovenčine), ani sa do toho vžiť, lebo sa naivne domnievame, že nás sa to netýka. Ale keby si nejaký ambiciózny agent CIA zmyslel, že práve vy, čo tento blog čítate, ste hrozbou USA (a stačí, aby ste sa mu znepáčili), tak vás jednoducho unesú, tajnými lietadlami CIA prevezú na tajné miesta po Európe a budú mučiť tak, že sa o tom džihádistom ani nesnívalo a keď nakoniec vyjde najavo, že to všetko bol omyl (či zvrátené zneužitie moci agenta bez identity a teda aj zodpovednosti), tak majú dve možnosti – zbaviť sa vás, že už nikdy nikto nebude o vás vedieť, alebo vám dajú „veľkorysú ponuku“, že vás pustia (ale nie z dohľadu), ale len potom, čo sa priznáte k tomu, čo ste nikdy nespáchali. Podobnosť s komunistickými KGB či ŠtB v najhorších rokoch ich zvôle nie je náhodná (viď kniha S. Krčméryho „Pravdou proti noci“ opisujúcu zhodné formy mučenia z roku 1954 a dnes adaptované CIA). Mimochodom, vžne pochybenia Američanov v Iraku dnes priznáva už aj vtedajší veliteľ amerických vojsk v Iraku a dnešný riaditeľ CIA generál David H. Petraeus. A na toto sa má v týchto časoch slušný moslim v Londýne pozerať len tak?

Ani „samoradikalizáciu“ bratov Čarnajevcov si západní novinári nedokázali racionálne vysvetliť, keďže sa nedokázali vžiť do kože ľudí odsúdených CIA a republikánskymi vojnovými štváčmi na zver, ktorú treba kynožiť všetkými prostriedkami. Spomeňme si len na najnovšie obľúbené heslo amerických diskusných fór: „Dobrý moslim je mŕtvy moslim“. Veď je to len inovácia genocídneho hesla o Indiánoch.

Západ si tiež nevie vysvetliť bez priznania vlastnej podstatnej viny, ako mohli bojovníci Islamského štátu tak ľahko obsadiť také obrovské územia obývané moslimami. Ale keď si uvedomíme, že obyvatelia týchto území čelili desaťročia arogantnej politike amerických republikánov, ktorá ich prinajmenšom ožobračovala, pri horšom mučila a prinajhoršom vraždila, tak sa môžeme už len čudovať, že sa tak nestalo skôr. A táto otrasná politika nespravodlivosti by tu nebola, keby ju neprovokovali takí politici ako Netanjahu, ktorý svoju osobnú kariéru založil na zámernom vyvolávaní napätia a namiesto mierového súžitia vyvoláva neprimeranými vojenskými zásahmi a nespravodlivým zaberaním palestínskym území nekonečnú špirálu násilia. A tento hazard nielen s mierom na Blízkom východe je v dokonalej paradigme financovaný oligarchom hazardných hier, Sheldonom Adelsonom, ako o tom nedávno konečne napísali americkí novinári. Lebo aj v USA sú ľudia, čo sa už na to svinstvo nemôžu pozerať. Príkladom je až 155 000 podpisov amerických občanov ostro protestujúcich proti listu 47 republikánskych senátorov adresovanom iránskym autoritám s vyhrážaním sa, že akúkoľvek mierovú dohodu americkí republikáni prekazia. Mimochodom, kto videl, ako sa republikánski senátori a kongresmani o dušu tlačili, aby potriasli rukou vojnovému štváčovi Netanjahuovi, nemohol tej servilnosti prísť na kĺb. Až kým nevysvitlo, že ich mecenáš hazardu Sheldon z balkóna Kongresu pozoroval, kto z nich si zaslúži, aby mu prisypal z peňazí, o ktorých čistote sa asi veľa povedať nedá.

Príklad Džihádistu Johna šokuje okázalým násilím, na ktoré sa dal, hoci už sme si tu povedali, že aj u nás sa našli odrezávači hláv. Rozdiel je v tom, že radikáli z Islamského štátu okázalo inzerujú túto hrôzu. A hlavne, že na to doplácajú celkom nevinní novinári a humanitárni pracovníci. Teda ani zďaleka nie tí, čo celý ten desaťročia roztáčaný kolotoč nespravodlivého násilia podporujú. Naopak obeťami sú tí, ktorí išli do tejto ťažko skúšanej časti sveta, aby pochopili trápenie miestnych ľudí. A doplatili na to.

Celý tzv. Islamský štát je projekt hnusný a neakceptovateľný od prvopočiatku. Ani všetko to, čo sme si povedali o nespravodlivostiach páchaných Západom na Blízkom východe, nikdy nemôže ospravedlniť nezmyselné, primitívne, brutálne metódy takéhoto revanšu.

A najhoršie na tom je, že práve túto neadekvátnu, neospravedlniteľnú „radikalizovanú odvetu“ zneužívajú prapôvodcovia toho všetkého, ako Mc Cain, Bush Jr., Cheney, Rummsfeld, či Giuliani, aby ochromili všetky pokusy demokratického prezidenta Obamu konečne zavrieť Guantanámo a vrátiť mier všade tam, kde ho oni naschvál znemožňujú. A to je tá najsmutnejšia, najstrašnejšia paradigma celej „radikalizácie“.