Gustáv Murín

„Politológovia“ (to sú tí, čo sa líšia od krčmových odborníkov hlavne tým, že v televíznom štúdiu nepodávajú pivo) teraz fabrikujú vysvetlenia, ako sme národ profašistický (Kotleba), promafiánsky (Kollár) a historicky nepoučiteľní (Sulík). Ale títo traja exoti by sa nikdy nedopracovali k takým víťazoslávnym výsledkom, keby im k tomu nenapomohli svojou arogantnou hlúposťou tí porazení.

SMER – najmä zahraničné komentáre sa snažia jeho prepad vysvetliť tým, že strašil utečeneckou krízou, ktorá sa nás v skutočnosti vôbec nedotkla. Je to naopak, brali túto tému zo stola kotlebovcom. Tak prečo prehrali pohodlnú väčšinu? Lebo naštvali zdravotné sestry a učiteľov. A s nimi všetkých tých, čo sú so zdravotníctvom a školstvom previazaní. A to už je sila. Najviac na tom zaráža arogancia Róberta Fica, ktorý inak za roky svojej vlády vedel zvládať krízy naozaj zľahka. A teraz skutočne až tupo odmietal aj to najjednoduchšie – plané sľuby. Veď by každý pochopil, keby vyrukoval s tým, že splní požiadavky jedných aj druhých až keď vyhrá voľby. A vyhral by ich presvedčivo! Ale on sa záhadným spôsobom zaťal a obe tieto kľúčové profesie ponížil tým, že nad ich štrajkom sice zvíťazil (veď vyfučali do stratena), ale vrátili mu to pri volebných urnách. Nepochopiteľná chyba z únavy z vládnutia? A to nehovorím o tom, ako vracal prehratú figúrku Pašku späť do už raz prehratej šachovej partie o celé zdravotníctvo. SMER tak venoval minimálne 6-7% hlasov pre iných.

KDH – napriek varovným signálom „zaspali na vavrincoch“. Odišli im osobnosti ako Lipšic, Procházka, ale aj Čarnogurský. Nenašli za nich alternatívu a ani sa o to nepokúsili. Figeľ, ako povestný uspávač hadov, uspal vlastnú stranu. Tak sa uvoľnil priestor pre 8-10% hlasov iným.

Sieť – Procházkove sebavedomie odrádza. Tá okázalá sebaistota, že bude vedúcou osobnosťou fakticky nefunkčnej pravice uvoľnila ďalších 5-8% hlasov pre iných.

SDKÚ-DS – opäť nepochopiteľná slepota. Frešo musel predsa dávno vedieť, že značku SDKÚ sprofanovali Dzurinda s Miklošom (dnes poradcom skorumpovanej ukrajinskej vlády!!!) až tak, že resuscitácia je nemožná. Nechytil sa šance vymeniť ju za DS a pod hlavičkou Demokratickej strany sa pokúsiť o novú šancu pre pôvodných voličov SDKÚ. Takto ich nahnal kde-komu inému. Ďalších 6-7% hlasov stratených pre extrémy.

Kaník – a jeho pot-kaní trik, ktorý poznáme už od čias Martinákovej. Takto predsa predal Weiss DS práve SDKÚ a vybavil si za to teplé politické miestečko. Kaník to len zopakoval a kto iný než SAS pozbierali tie triezvejšie hlasy z tých vyššiezmienených premárnených šancí.

Nezanedbateľný „zvyšok“ cca 10-15% voličkých hlasov potom prepadlo extrémistom a SNS, ktorá postupovala pozoruhodne opatrne a nekonfliktne (rovnako ako Kotleba, čo za seba posielal do popredia umiernenejších).

„Zlí chlapci“ nikdy nevyhrávajú, pokiaľ im k tomu „dobrí chlapci“ nepomáhajú.