Gustáv Murín

Budem stručný:

Napoleon skončil, keď pre neho padli alebo ho opustili jeho najbližší generáli. Z jeho slávnej „kohorty“ zostala na poli pri Waterloo len troska pôvodnej sily. A tak prehral.

Tíško sa z vlády premiéra Fica vytratil bývalý minister Počiatek. Fanfarón. Tvrdí sa, že kvôli drogám…

Ficova dvojka Kaliňák nevie vyviaznuť z kaluže bahna menom Baštrnák. A aby bola hanba úplná, premiér býva v Baštrnákom postavenom dome, ktorého staviteľská firma je však trápne maskovaná v šope nič netušiaceho občana.

Ďalší najbližší súputnik v politike, minister kultúry Maďarič, v tichosti rezignoval na politickú kariéru. A spor so silnejúcim Dankom o RTVS asi prehrá.

Premiérov pevný bod vo vesmíre, spoľahlivo fungujúci minister Lajčák, je zrejme kvôli jeho, teda Ficovej, kamarátskej intervencii v pasci predražených výdavkov na predsedníctvo, z ktorej sa len tak nevyhrabe. Rozhodne nie tak, že bude útočiť na nášho Snowdena v sukniach.

Odišiel Čaplovič, muž záložnej línie. To je vážne.

A odišiel Zala, čo môžeme považovať za prvý náznak, že loď opúšťajú už aj hlodavce.

To je priveľa strát naraz. A čo je najhoršie, predseda vlády na to reaguje najhorším možným spôsobom – nadávaním novinárom.

Zásada úspešného politika č.1 – vždy sa na verejnosti ovládať.

Zásada úspešného politika č. 2 – nikdy sa nekonfrontovať s novinármi.

Zásada úspešného politika č. 3 – nevyslovovať verejne urážky, ktoré sa nedajú ani odvolať, ani ospravedlniť.

Všetky tieto tri zásady Róbert Fico v týchto dňoch porušil. A nech má akékoľvek zásluhy, a že ich má naozaj dosť, nateraz budú zabudnuté. Nebude sa hovoriť o zásluhách o ekonomiku, principiálnom postoji k utečeneckej kríze, prosperujúcom Slovensku, praktických sociálnych krokoch a ,žiaľ, teraz už ani o úspešnom predsedníctve EÚ. Oprávnene to bude považovať za nespravodlivé. A nešťastne a nezmyselne si za to vybíja zlosť na novinároch. Nie že by boli svätí a nie že by sa im nedalo mnohé vyčítať (viď príklady nižšie). Ale keby neboli, primnoho špinavostí by sa zamietlo pod koberec. Nech sú akí sú, plnia si, aspoň časť z nich, povinnosti, ktoré sa nedajú v demokratickej spoločnosti ani nahradiť, ani ukričať.

Mečiar začínal ako žoviál, čo hádzal fakt dobré frky. Ku koncu novinárov aj fackoval.

Dzurinda začínal ako usmievavý dobrý známy novinárov (spočiatku si niektorých dokonca aj pravidelne pozýval na Úrad vlády na súkromné debaty), ale ku koncu v rozhovore v Slovenskom rozhlase už len kričal na moderátora a besnel na novinárov.

To Dzurindovo posledné bezmocné zúrenie v éteri sa mi pripomenulo túto sobotu. Ibaže zúril Fico. Ten krik je volaním o pomoc. Stráca kontrolu nad situáciou a stráca kontrolu aj nad svojimi nervami. A to je cesta do politického pekla. Úspešný politik musí byť vždy čitateľný navonok, aj medzi najbližšími. A tí jeho najbližší, čo sa mu v poslednej dobe pokúsili napraviť imidž neobvyklou ne-volebnou biliardovou kampaňou, z neho musia byť dnes na prášky. Už ani ich nepočúva. Neželám mu to, ale toto nedopadne dobre. Škoda…

P.S. S našimi novinárskymi mienko-tvorcami (inými slovami, inžiniermi čitateľských duší), aby mal politik nervy zo železa:

1. Zomrel Fidel Castro. Len nedávno celá OSN (USA sa zdržali) odsúhlasila neprípustnosť a nemorálnosť ekonomickej blokády Kuby. A keď premiér Fico pošle sústrastný telegram (tak ako aj prezident USA), tak sa na neho zletia ako sršni, že, čo si to dovoľuje??
2. Západní politici pod kuratelou Washingtone hrajú obvyklé farizejské hry. Tak sa pred časom rozhodli, že bieloruský diktátor už nie je diktátor. A nie, že by sa zmenil. Ale týmto farizejom odrazu nevadí porušovanie ľudských práv (dokonca aj naši ochrancovia takýchto práv odrazu nápadne zmĺkli) a EÚ promptne zrušila ekonomické sankcie. Potrebujú naštvať a izolovať Rusov, aké jednoduché počty! Čo môže byť rozumnejšie pre malú ekonomiku, ako je naša, než vložiť včas nohu do dverí a využiť možnosti rozšírenia obchodu späť do Ruska, keďže medzi Bieloruskom a Ruskom nie sú obchodné bariéry? Náš premiér teda robí to najrozumnejšie a mienko-tvorci ho za to glbú, ako hádavá manželka, čo nikdy nenájde nič dobré na vlastnom mužovi.
3. USA sú najväčšími vývozcami zbraní na svete a to práve do oblastí (ako Blízky Východ), kde to len zacyklieva tieto obchody so smrťou. My nič poriadne ani nevyvážame, ale len čo sa v rukách teroristov objaví zbraň (Balkán je plný tých po východonemeckej armáde a nedostali by sa tam, keby nemecká vláda neprivierala oči aj uši), ktorá by mohla pochádzať z našich starých vojenských zásob, už naši mienko-po-tvorci jačia. Ak by sme im mali uveriť, tak už nevyrábame ani vidličky, lebo veď aj to je zbraň. A keď sa premiér ohradí, že výroba a predaj zbraní je legitímny biznis, nasadzujú mu psiu hlavu.