Čitateľka Mária mi na FCB napísala: „Jeden kamarát v U.S.A. prišiel o biznis len preto, že obchodnej partnerke pobozkal po rokovaní ruku. Toto správanie bolo vyhodnotené, ako sexuálne obťažovanie. Čo tie ženy vlastne chcú?“
Prísť o biznis, to stále ešte nič nie je. Súčasná feministická kampaň „MeToo/Aj ja“ je zameraná na nemilosrdný cieľ zničiť existenciu vyhliadnutej obete. Spoločensky odrovnať, navždy znemožniť. A vyberajú si tie najvyššie terče.
Aj Bush starší?!
Kampaň vyžaduje úplnú spoločenskú likvidáciu za takéto „zločiny“:
Dnes 30-ročná Rozi Corriganová obvinila v týchto dňoch bývalého prezidenta Busha St., že sa pred štrnástimi rokmi (?!) ako 79-ročný pri spoločnom fotení dotkol jej zadku??? A to sa fotili aj s jej mamičkou! Rozi vraj utrpela „šok“, lebo vraj bola „ešte dieťa“. A teraz pomaly:
- toto je klasicky nedokázateľné obvinenie s „ujmou“ ,nad ktorou by sa v civilizovanej Európe sudca pousmial a sudkyňa pokrútila hlavou
- nikto, okrem „obťažovanej“ nič také nemôže potvrdiť
- neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, čo by mohol mať takýto starec z toho, že chytí mladé dievča za zadok, no ale aj keby, tá reakcia „dieťaťa“ Rozi je priam hysterická
- snaživým reportérom sa podarilo „vypátrať“ až sedem príslušníkov rodiny (prvá bola mamička), ktorým o tomto údajnom obťažovaní Rozi povedala, a tí si to celé tie roky držia v hlave, ako „horor“ (to sú slová Rozi)
- jeden z nich vyhlásil, že kamarátka tej kamarátky menom Rozi mu to ako tretej osobe vraj tri roky po údajnom čine hovorila “opakovane” (čo asi má naznačiť, že tak Bush St. virtuálne opakovane plieskal Rozi po zadku) až z toho bola “veľmi šialená” (“very mad”)
- Rozi tvrdí, že v šestnástich bola dieťa; pritom vo väčšine Európy sú v tomto veku považovaní jedinci za dospelých a schopných napríklad voliť a aj zodpovedať za svoje činy; súd vo Francúzsku zvažoval v týchto dňoch dokonca sexuálnu zrelosť u dievčat už od trinástich rokov (?!).
V následných dňoch sa prihlásilo šesť ďalších takto „dotknutých“ dám a počestný klan Bushovcov sa ide zblázniť od toľkých dementi, čo vydávajú za Busha St., ktorý to vo veku 93 rokov zrejme už ani nevníma.
Peniaze až na prvom mieste
To by nebola Amerika, aby niekto neprišiel na to, že „obťažovanie“ je zlatá baňa na dolovanie peňazí z vybraných obetí. A hneď tu máme názorný príklad, inšpirovaný kampaňou, ale v opačnom garde!
Michael Anello, bývalý šéf bezpečnostnej služby svetoznámej speváčky Mariah Carey, v týchto dňoch požaduje „bolestné“ 221 329,51 dolárov a k tom ešte extra sumu 511 000 dolárov. A, pozor, zvážte čo speváčka „spáchala“:
„Počas cesty do Cabo San Lucas požiadala Mariah svojho super-ochrankára, aby prišiel do jej hotelovej izby a odniesol nejaké batožiny. Keď prišiel do jej izby, mala na sebe priehľadné negližé, navyše roztvorené. Vraj sa pokúsil odísť, ale trvala na tom, aby odniesol batožinu. Pripustil, že k fyzickému kontaktu nedošlo. Batožinu odniesol…“
Dobre čítate, super-chlapákovi stačil len ten pohľad, aby utrpel trvalý šok, z ktorého ho vyliečia len tie státisíce dolárov.
Prečo sa priznávajú, kajajú, sypú si popol na hlavu
Poznáme z komunistických procesov, že sa tam nevinní priam samovražedne priznávali. Ale tých mučili. Tu je to iná „torúra“. Americký súdny systém a hlavne manipulácia médií vedú k takýmto bezprecedentným javom:
Obracajú právo naruby po vzore nacistov a komunistov.
Nerešpektujú prezumpciu neviny.
Uvádzajú obvinených (hoci ešte ani nie sú obvinení, len spomenutí na Twitteri) plnými menami, takže trest verejného odsúdenia nastáva prakticky okamžite.
Nerešpektujú premlčanie.
Feministicko-komunistickou špecialitou je, že žiadajú dokazovanie neviny, čo je logický nezmysel. V civilizovaných krajinách to odporuje elementárnemu pravidlu práva na spravodlivý súd – dokazuje sa vina, nie naopak.
Úplne sa obchádza fakt, že takéto obvinenia môžu byť zámerne falošné.
Bez rozsudku nasledujú spoločenské tresty, ostrakizovanie v duchu povestného lynčovania z Divokého Západu.
Aj keď sa po dlhej dobe ukáže nevina obvineného, jeho meno je pošpinené už navždy. To poznáme aj od nás. Jozef Banáš márne dokazoval, že podpis na jeho údajnom súhlase so spoluprácou s ŠtB je falošný. Nech ho kedykoľvek médiá spomenú, nezabudnú to takto „okoreniť“. Nedávno si dovolil v nejakom komentári slovenský novinár uviesť, že pesničkár Jaromír Nohavica je „známy spoluprácou s ŠtB“, hoci sa nikdy nepotvrdila. Ale tu šlo skôr o to kopnúť si do prezidenta Zemana, ktorý „vyjadril potešenie“, že sa udeľovali ocenenia za dobré česko-ruské vzťahy. Pretože dobré česko-ruské vzťahy sú podľa slniečkárov neprípustné. Vážená a obdivuhodná herečka pani Bohdalová vyhrala súd, ktorý potvrdil, že bola osočovaná so spolupráce s ŠtB úplne nezmyselne – to médiá ignorujú. A to tie naše sú proti americkým ešte mierne.
A k tomu si treba uvedomiť bizarnosť amerického súdnictva. To má byť super-demokratické tým, že o vine nerozhodujú profesionáli podľa zákonov, ale náhodne vybraná laická porota. Sudca teda nerozhoduje o vine, či nevine, ale len vedie súdny proces a na základe vyhlásenia laickej poroty určuje trest. A teraz pozor – zákony v USA neexistujú! Spravodlivosť má fungovať ako „voľný trh rozsudkov“, kedy raz vynesený rozsudok sa stáva precedensom, na ktorý sa dá odvolať kedykoľvek v budúcnosti. Nikoho nezaujíma, že takéto rozsudky (zvlášť keď ide o takéto nedokázateľné obvinenia) nestoja na faktoch, ale na emóciách. Preto sa tridsiatnička ešte po šestnástich rokoch „chveje hrôzou“ kvôli niečomu, čo sa ani nemuselo stať. Preto bývalá nádejná sex-bomba a dnes už babička uroní bez problémov slzu na tlačovke, keď si spomenie, že pred takmer polstoročím ju akýsi obecne známy muž tľapol po zadku. Tieto slzy sú hodné (vysúdeného) zlata. A prečo by sa mala nabaliť len jedna babka, keď sa ich môže nabaliť celý tucet?
Papagáj volá – aj ja, aj ja!
A tak tu máme lavínu sexuálnych obťažovaní, kde hrdinstvo obviňovaní nápadne zlacnelo a naopak sa za to dá získať veľmi slušné „bolestné“. Veď ide obecne o známych mužov (a ako vieme už aj ženy), tak nech cvakajú! A každý právnik tým osočeným ako prvé poradí, aby sa rýchlo s „trpiteľkou“ potichu dohodli a radšej platili, než by mali byť vydaní napospas nekonečnej mediálnej pozornosti počas celého súdneho sporu, ktorý má vzhľadom k bizarnosti laických porôt amerického súdnictva nepredvídateľný výsledok. A čím dlhšie ten mediálny lynč bude trvať, tým horšie následky. Médiá sa popasú a masa bažiaca po krvi si užije. Už nemusia závidieť úspešným ich slávu a peniaze, veď teraz budú za tú slávu cálovať! Nezabúdajme tiež, že ani v prípade vyhraného súdneho sporu, nie je vyhrané – od „trpiteľky“ nespravodlivo osočení nič nevysúdia a smradľavá nálepka k menu ostáva navždy. Pri takto rozdaných kartách sa feministky o dobrovoľníčky v kampani „MeToo/Aj ja“ nemusia obávať. Tie sa len hrnú!
Uveríte, že uprostred tohto všetkého ešte len pred rokom vyšlo najavo, že Donald Trump sa verejne na kameru chvastal, že úspešní muži sú tak obletovaní a uháňaní tými istými americkými ženami tak, že aj tie náhodne stretnuté a teda neznáme „môžete kedykoľvek chytiť za … a podržia“?! A nielenže nebol nikým konkrétnym za to obvinený, naopak, americkí voliči ho ešte aj zvolili…
Môže byť na tejto feministickej kampane niečo bizarnejšie? Môže, dovi zajtra.
nemas pravdu, cela bushovina sa pripravovala ...
dovoľte ešte, na čo som chcela poukázať ...
presne moja poznamka. My vlastne neznasame ...
Len aby si ty neboll ten, kto sa snazi niekoho ...
Sexualita je vysmech hodnot ...
Celá debata | RSS tejto debaty