Pre nás, ktorí presadzujeme humanizmus, ako najcennejšiu univerzálnu cestu ľudstva, je Ghándhí názorným príkladom, že vedomie určuje bytie (a nie naopak, ako to hlásali komunisti a dnes konzumisti) a že púhe slovo má moc pohnúť masami, aby zmenili dejiny. Včera sme si to pripomenuli na dôstojnom spoločnom podujatí Veľvyslanectva Indickej republiky a Ekonomickej Univerzity vo veľkej aule uvedenej univerzity.
Po príhovore rektora EÚ, profesora Ferdinanda Daňa, a pána Veľvyslanca, J.E. Harsh Kumar Jaina, nasledovali výstižné slová Eduarda Chmelára (ktorý dnes prednáša v Čechách, keďže doma nie je ani on prorokom), Dr. Pavla Demeša (vzdelaním biológa a prvého slovenského ministra zahraničných vecí), ako aj pána Milana Šišmiša zo Slovenskej národnej knižnice v Martine. Nasledujúci kultúrny program dával dosť času na zamyslenie.
Mne napríklad napadla otázka, akým paradoxom je, že osobnosť Ghándího si uctieva univerzita zameraná na ekonomické vzťahy a nie Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Každého, kto sa nad tým paradoxom pozastaví, to musí prekvapiť. Pre mňa osobne to zasa až také prekvapenie nie je. Nedávno som totiž hovoril s pánom dekanom, profesorom Jaroslavom Šušolom, o tom, že študentka tejto fakulty považuje rektorát svojej Alma mater za akési cvičisko svojej neznalosti, keď si od pracovníčok rektorátu vynucuje porušovanie Informačného zákona, ako aj Zákona o ochrane osobných údajov. A odpoveď pána dekana? Neuveríte – podľa pána dekana „všetci ľudia porušujú zákony“, tak načo sa rozčuľovať nad jednou stážistkou SME??? Pri tejto „filozofii“ pána dekana je cesta ku Ghándímu naozaj pridlhá.
Pri premietaní krátkeho životopisného filmu o Ghándhím mi nevdojak prišla na myseľ vzácna slávnosť v priestoroch Cikkerovej siene v historickej radnici v Banskej Bystrici zorganizovaná Spoločnosťou Prometheus, na čele s PhDr. Romanom Hradeckým, kde som prevzal v júni tohto roku ocenenie Humanista roka. Pri tejto príležitosti som nadniesol rečnícku otázku prečo sa zo slovníka našich médií, ktoré sa tak vehementne hlásia za najpokrokovejšie a priam pre nás všetkých povinne smerodajné, vytratilo slovo humanizmus? A prečo sa humanizmus ako filozofický smer vytráca z našich škôl od základných, cez stredné až po vysoké (so vzácnou výnimkou už spomínanej Ekonomickej univerzity v Bratislave)? Odpoveď by stála za dlhšiu úvahu, ktorú som aj pri preberaní Ocenenia predniesol. Ale dá sa to aj zostručniť na suché konštatovanie, ktoré je zároveň odpoveďou prečo si údajne „mienkotvorné“ (v skutočnosti však extrémne jednostranne ideologicky zamerané) médiá na Ghándhího v týchto dňoch ani nespomenuli – Na humanizme sa nezarába, humanizmus nie je biznis. A globalizačná klika alias „deep state“ sa dnes pokúša ovládnuť celý tento svet, aby im ten biznis, hoci aj cez mŕtvoly státisícov nevinných, „frčal“…
Celá debata | RSS tejto debaty