Po roku 1989 sme sa stali pokusným poľom pre neoliberálne experimenty, ktoré v krajinách pôvodu už dávno zavrhli, ako zvrátené. My sme teda pápežskejší od Pápeža, čo si môžeme názorne dokladovať na našom neoliberálnom súdnictve.
Pri práci na najnovšej knihe Mafiánsky gang sýkorovcov (Kompletná história najstaršej slovenskej mafiánskej skupiny. Limitovaná edícia s DVD), ale aj v už vydaných knihách som našiel šokujúcich príkladov viac ako dosť.
Ďalšou bizarnosťou našich súdov sú neúmerné prieťahy v súdnom konaní, ktoré samotné súdy tolerujú ad absurdum.
Umelé naťahovanie súdneho konania
Hoci naše súdy majú možnosť nechať obžalovaného mafiána predviesť policajtmi a jeho neúčasť aj pokutovať, akosi sa im nechce konať. Doslova na súdnu frašku (ku ktorej napomohli aj kontroverzné vracanie už vynesených rozsudkov Najvyšším súdom SR) sa premenil súd s Okoličánym a jeho bandou, kde došlo k desiatkam odročených pojednávaní (Mafiáni 3): „Aj 127. pojednávanie bolo odročené pre kuriózny dôvod – obvinený Martin Miko šiel v nedeľu predtým s kamarátom zápasiť, pri sparingu dostal úder do hlavy a nechal sa v nemocnici vypísať, lebo potrebuje pokoj a suchý teplý vzduch!
Naozaj neobvyklú formu obhajoby zvolil aj samotný Okoličány, keď tvrdil, že sa nemôže na pojednávania v Pezinku dostaviť, lebo nemá peniaze na cestu, ani stravovanie mimo svojho domu. Médiá si však všimli, že keď išlo o jeho hokejovo nadaného syna, cestoval bez problémov. V decembri a januári 2015 bol podľa týždenníka Plus 7 dní s celou rodinou v Kanade na majstrovstvách sveta hokejistov do 20 rokov. A reportérke tohto periodika pred tým tvrdil, že s rodinou pôjde na spoločnú dovolenku: ´Prešli sme už celý svet. Nejaké špeciálne cestovateľské sny už vlastne ani nemáme.´ No a keď sudcovia ŠTS urobili bezprecedentný krok a pojednávania presunuli naozaj z Pezinka do Košíc, boli len na smiech, lebo obžalovaní sa ani tam neráčili dostaviť. Zo šestnástich neprišiel ani jeden!
V júni 2016 jeden z obžalovaných oddialil vynesenie rozsudku tým, že namietal zaujatosť jedného z členov senátu. Námietka bola doručená faxom len osem minút pred začatím hlavného pojednávania…“
Súdna fraška na Najvyššom súde SR
Je neuveriteľné akú nemohúcnosť v tomto smere preukazuje náš najvyšší súd, čím ide vlastne nižším súdom neblahým príkladom. Už sme tu spomínali škandalózne prepustenie mafiánskeho bossa Štvrteckého z výkonu trestu formálnym pochybením dvoch sudkýň (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Solidarita sudcov Najvyššieho súdu SR zrejme nemá hraníc. Po hanebnom zlyhaní JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej kolegiálne pokračujú v súdnej fraške s názvom ´Štvrtecký´. Od augusta 2015 nie sú schopní uzavrieť jeho prípad nie preto, že by v obnovenom konaní Štvrtecký a jeho obhajca priniesli niečo nové… odvolanie Štvrteckého neprinieslo žiadne nové fakty, ktoré by bolo treba preverovať, len jeho ubezpečenie, že sa ´polepší´ obvyklými frázami (aktuality.sk): ´Spáchanie skutkov z obžaloby úprimne ľutujem, vo väzbe a počas pobytu na slobode som si uvedomil nesprávnosť svojho konania, po odpykaní trestu budem viesť riadny život.´ Čo teda trvalo v prípade po slobode behajúceho gaunera Najvyššiemu súdu SR roky, že nerozhodol? Ale veď to je stará pesnička, ktorú poznajú na NS SR tak dobre vďaka Majskému, ktorý síce fajčí ako továrenský komín, ale pre bežný život je v kondícii priam fitness-trénera, ale pre tento súd sú on a aj jeho obhajca takí choručkí, že si jednoducho nemôžu prísť vypočuť rozsudok. A čo je Štvrťák horší? Aj on si predsa vie, a iste omnoho lacnejšie, zohnať nejakú lekársku výhovorku. Ale prichádza aj s inováciami – na jedno pojednávanie neprišiel, lebo sa mu ´pokazilo v maďarskom Győri auto´?!! A to tomuto šéfovi vydieračského gangu ten istý Najvyšší súd SR už dvakrát znížil trest. Až vo februári 2017 senát NS SR konečne nariadil predvedenie Štvrťáka, údajne upútaného na lôžko. No a našli ho tam policajti? Že sa tak naivne pýtame – nenašli. Ale sudcom došla trpezlivosť, vzápätí zamietli Štvrteckého odvolanie a potvrdili mu trest 21 rokov. Dňa 16. februára 2017 ho policajti odviedli rovno na výkon trestu…”
Škandalózny prípad Majský
Nemôže zrejme byť okázalejší príklad umelého naťahovania súdneho procesu priamo na Najvyššom súde SR ako je obecne známy prípad bývalého miliardára Majského (pôvodne Marhuľu), ktorý však súd uznal za choručkého penzistu a preto nemusel chodiť na pojednávania. Ale rozsudku sme sa doteraz (už celé roky!) nedočkali a to vďaka najrôznejšími výhovorkám o jeho chorobách, alebo zaneprázdnenosti jeho advokátov, alebo (keď aj to zlyhá) pohotovo ochorie členka senátu.
A ja si dovolím predpovedať, že keď sa o tom rozsudku predsa len dozvieme, tak by nás nemalo prekvapiť, že Majský síce bude odsúdený (vzhľadom k skutkovej podstate činu to asi ani inak byť nemôže), ale ten trest bude podmienečný! Za mreže teda nepôjde! Prečo? No lebo náš neoliberálny súdny systém odmeňuje tých, čo sa vyhýbajú súdnemu procesu tak, že pre jeho prieťahy (pripomínam, že ich obžalovaní spôsobili sami) im tresty znižuje alebo mení na podmienečné. Kocúrkovo? No, asi áno, ale máme aj horšie príklady.
Matke len oči pre plač
„Naše zákony sú k obžalovaným a obvineným také tolerantné a dávajú im toľko práv, že na nás, pozostalých po obetiach brutálnych vrážd, v nich nezostal ani súcit… Akoby nikoho netrápilo, že na súde si sadnem do lavice a úpenlivo čakám, či náhodou už nepríde koniec. Rozsudok a trest. Desať rokov. Páchateľ má práva, obeť, ktorá nežije, žiaľ, nie.“ To hovorí matka, ktorej zavraždili syna, ako „bieleho koňa“. V prípade, kde je presne opísaná vražda, kde sa našlo aj telo a kde je aj kľúčový svedok. Ale sudcovia sa už desať rokov nevedia odhodlať k akémukoľvek rozsudku!!! A teraz si prečítajte tú pestrú paletu výhovoriek podľa hovorkyne súdu: „Vo veci bolo vykonávané rozsiahle dokazovanie v zmysle návrhov strán. V rámci vykonávania dokazovania na hlavných pojednávaniach boli tieto opakovane odročované z dôvodov opakovaných ospravedlnení obhajcov obžalovaných, z dôvodov námietok obžalovaných pre zaujatosť súdu s tým, že vec nebolo možné skončiť v rámci trvania väzby obžalovaných, ktorí boli vo väzbe štyri roky. Po prepustení obžalovaných z väzby naďalej vznikali prekážky zo strany obžalovaných pre ich opakované práceneschopnosti a tiež pre prekážky na strane ich obhajcov z dôvodu kolízií pojednávaní. Súd v rámci rozhodovania vo veci musel opakovane vyčkať na rozhodnutia v iných trestných veciach obžalovaných. Vo veci nebolo možné rozhodnúť ani z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudcu a opakovaných návrhov na doplnenie dokazovania. V súčasnom štádiu konania je ukončené dokazovanie a následne majú byť prednesené záverečné reči s tým, že pojednávanie bolo opakovane odročené pre práceneschopnosti obžalovaných.“ V absurdnom neoliberálnom súdnictve obžalovaný možný vrah s hrozbou doživotia jednoducho nepríde na súd a čo urobí súd? No, zbalí spisy a čaká, či sa pán vrah uráči prísť?!! Ako to výstižne povedala matka obete – zločinci majú u nás s takto nastavenou logikou na súdoch vždy prednosť pred ich obeťami.
Nekonečný súdny príbeh
Brutálna mafiánska vražda mladej ženy a chlapca Riška v Moste pri Bratislave nie je súdne uzavretá ani pätnásť rokov po tomto čine. V tomto prípade zlyháva Okresný súd Bratislava I., ktorý podľa sudcu Harabina mal byť dostatočným a tým pádom Špecializovaný trestný súd vyhlásil za zbytočný. Tak, nech sa páči, takto to je podľa Harabina „lepšie“ (Mafiáni 5): „…neúmernú preťaženosť kritizoval sudca Ján Jamrich (Plus 7 dní): ´My už nevládzeme, všetci máme veľa veľkých a časovo náročných káuz. Keď odíde ešte ďalší sudca alebo dvaja, ktorí čelia disciplinárnym konaniam, môžeme ísť všetci rovno na psychiatriu. To sa nijako nedá zvládnuť. Ak sa počet sudcov nezvýši a dôjde k prerozdeleniu prípadov, čo i len po jednom odchádzajúcom sudcovi, odídem 1. januára 2017 do dôchodku.´ Márne dúfal, že táto jeho výzva k verejnosti, rovnako ako predsedníčky súdu Evy Fulcovej k ministrovi spravodlivosti, zmení niečo k lepšiemu. Naopak. A tak odišiel. Následkom toho sa nielen súd s obžalovanými v kauze dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave vrátil na začiatok. Znamená to, že všetky dokazovania a svedecké výpovede, čo už za tie roky vlečúceho sa procesu odzneli, sa musia zopakovať!“
Ale tým tie bizarnosti nášho súdnictva nekončia…
(pokračovanie)
Celá debata | RSS tejto debaty