Gustáv Murín

Najúspešnejšia kniha o mafii na Slovensku je opäť v predaji. Čo sa dalo v pôvodnom vydaní len naznačovať, teraz bude dopovedané. Predstavujeme kompletnú mafiánsku scénu 90-tych rokov s jej hlavnými protagonistami – od mafiánskych bossov, cez nájomných zabijakov po zvlášť farbisté figúry. Pridáme aj tých čo „boli pri tom“ – od známych politikov, sudcov, veľkopodnikateľov, funkcionárov SIS v úlohách objednávateľov, prisluhovačov, ale aj obetí organizovaného zločinu. Najúplnejšie panoptikum zla na Slovensku v dnes už ikonickom titule „Mafia na Slovensku“…

Havel a mafia

   Pre predstavu, čo sa na nás aj vďaka „humanistovi“ Havlovi a „neholucionármi“ amatérsky riadenej polícii, prokuratúry a súdov vyvalilo za zlo, uvádzame tento stručný prehľad zločinov a ich následkov na príklade jediného roku 1999, kde uvádzame len mafiánske vraždy:

Obálka printového vydania

Rok 1999

   Dňa 11. januára 1999 bol vo chode bytového domu, kde býval, zastrelený bývalý minister za HZDS Ján Ducký. Motív ani vrah neboli dodnes vypátraní. Obvinenia ukrajinských nájomných vrahov išli do stratena. Jeho falošné zmenky na majetok štátu strašili ešte desaťročia potom…

Deň 25. marec 1999 vošiel do dejín slovenskej kriminalistiky, ako najkrvavejší deň vyrovnávania si účtov v podsvetí. Po 19:00 hodine vstúpili do reštaurácie Fontána v Dunajskej Strede traja maskovaní muži so samopalmi. Po výzve, že ide o policajnú akciu, Tibor Pápay a deväť členov jeho skupiny prestali hrať karty a zdvihli ruky. Dvaja páchatelia, hovoriaci s cudzím prízvukom, streľbou zo samopalov za 1-2 minúty usmrtili 10 osôb, s vodcom gangu Tiborom Pápayom to boli aj Norbert Varga, Erik Cseha, Zoltán Cseha, Róbert „Kopas“ Sarkozi, Pavol „Gíreš“ Abrahám, Zoltán „Maži“ Godányi, Tibor „Fényelvű“ Kardoš, Štefan „Čoki“ Csóka a Peter Rosa, prezývaný „E.T. alebo Štartér“ (zvykol mafiánom štartovať autá, keď sa obávali, že im do nich niekto nainštaloval trhavinu). Za túto vraždu bola podaná obžaloba na Arpáda Szamaranszkého a bratov Atilu a Csabu Reiszovcov. Objednávateľ vraždy Ľudovít Sátor, prezývaný „Lajos“ alebo „Embér“, bol od spáchania skutku na úteku. Všetci sú už po smrti mafiánskou cestou.

Dňa 21. mája 1999 po polnoci dostihla smrť aj Ukrajinca Dalera Hlavačku. Malebné mesto Pezinok kvôli tomu zažilo westernovú paľbu. Podľa Špecializovanej prokuratúry prvým útočníkom bol „Kýbel“ Lališ, ale jeho samopal sa zasekol. V zálohe však už bol pripravený „Potkan“ Roháč, a ten štyrmi strelami vyhliadnutú obeť zabil. Nasledovala rana istoty do hlavy. Hlavačka začal po smrti bratov Diničovcov preberať ich aktivity a to sa Lališovi, ako šéfovi sýkoriek, nehodilo. Riešili to guľkou…

Dňa 23. mája 1999 večer v Bratislave na Bajkalskej ulici doteraz neznámy páchateľ strieľal na Žaluďov Mercedes Jeep a strela ho minula len preto, lebo si proti zvyku presadol na miesto vodiča a šoféroval sám. Zato jedného zo Steinhübelových ochrankárov menom Džitsa zasiahla strela do ramena. Podľa Kočnera v aute sedel aj Žaluďov poskok, Boris Kollár. Na Žaluďovu žiadosť mali všetci prítomní o neúspešnom pokuse o jeho fyzickú likvidáciu mlčať. Ochrankár, ktorý vyhľadal lekársku pomoc, preto uviedol, že sa postrelil sám. Šéf slovenských vyšetrovateľov, generál Ivor, však tento atentát na Žaluďa potvrdil.

Dňa 7. júna 1999 o štvrtej hodine popoludní na sídlisku Pod hájom v Dubnici nad Váhom si nikto nevšíma medzi obytnými domami postávajúceho fúzatého chlapíka v montérkach. Jeho samopal UZI izraelskej výroby kalibru deväť milimetrov s tlmičom bez výrobného čísla je pripravený. Po chodníku medzi domami sa blíži k svojmu autu 37-ročný Jozef Kucmerka zvaný Ošo, ktorého označujú za bossa miestneho podsvetia. Sprevádza ho 25-ročný Radovan Remenár, ale streľba začne tak náhle, že ani nestihne vytiahnuť pištoľ. Strelec páli bezhlavo a do spŕšky jeho striel sa nešťastne dostane aj pätnásťročná školáčka Lenka Z. – na ceste za kamarátkou – a dvadsaťročný Roman Č., ktorý si šiel len zabehať. Ale majú smolu, ocitajú sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Jozefovi Kucmerkovi nedá útočník žiadnu šancu. Osem striel zakončí jeho pozemskú púť. Radovana Remenára zasiahnu strely do brucha a hrudníka. Po paľbe zostáva ležať na zemi aj dievčina a športovec, ten po priestrele ruky a hrude. Vrah pri úniku zahadzuje samopal do neďalekého kontajnera. Potom pokojne odkráča k čakajúcemu autu bledej farby s pražskou poznávacou značkou a zmizne. Po rokoch sa potvrdilo, že nájomný vrah pochádzal z Čiech. Útočníkom bol bývalý vojak Roman Štelc (27) z Napajedel u Zlína. Konal na objednávku miestnej konkurenčnej bandy Chromiakovcov.

V júni 1999 zastrelili na Zemplínskej šírave Alberta Sisáka. Podľa obžaloby Adamčo vylákal Sisáka z diskotéky v hoteli na parkovisko s tým, že má defekt na aute. Tam naňho z krovia raz vystrelil z dlhej guľovej zbrane Július Krátky strelou typu dum-dum, teda zakázaným strelivom s trhavým účinkom. Bol to riskantný ťah, lebo Adamčo a Sisák stáli neďaleko od seba. Sisák vraj, hoci ťažko zranený, ešte volal o pomoc. Z niektorých výpovedí svedkov vyplýva, že Branislav Adamčo predviedol neuveriteľný kúsok cynickosti. Videl, že Sisák stále žije, priskočil k nemu a predstieral, že mu na ulici dáva prvú pomoc dýchaním z úst do úst. Pritom mu zapchal nos aj ústa a škrtil ho. Podľa niektorých svedkov sa tým neskôr v opitosti chválil, aby ohuroval ostatných.

Dňa 7. júla 1999 večer došlo v bratislavskom Irish Pub-e k streľbe, po ktorej ostali dvaja mŕtvi a jeden ranený. Strelcom mal byť prominentný zabijak piťovcov Zelman prezývaný Zrzek alias Likvidátor. Ten sa po rokoch ku skutku prihlásil, hoci podľa svedkov bol zaň dvakrát neprávoplatne odsúdený iný prominentný piťovec, Mikuláš Polóny. Zelman sa podľa vlastnej verzie zastavil v podniku za kamarátom, ktorý tam robil biletára, a dal si pivo. Po chvíli prišli bratia Štecovci, ktorých piťovci vydierali. Jeden z nich Zelmana napadol a strhla sa bitka, Zelman na neho vystrelil, chcel vystreliť aj na druhého, ale zasiahol náhodného hosťa. Zbraň mu dal v ten deň kamarát, nestihol si ju odniesť domov, a tak sa s ňou vybral do mesta na pivo. Zelman teda vytiahol pištoľ a vystrelil dvakrát na Jána Š., najskôr do brucha, a keď sa ten zdvíhal zo zeme, aj do hrude. Potom vystrelil po jeho 33-ročnom bratovi Mariánovi Š., ktorého trafil do ramena, ale guľka pokračovala ďalej tak, že trafila rovno do hlavy nad ľavým okom náhodného návštevníka Tomáša A. († 26) a uviazla v temene. Oslavoval práve s priateľmi promócie a následkom ťažkého zranenia na druhý deň zomrel. Strelec na úteku údajne vystrelil ešte aj na ulici. Bratia Štecovci mali do podniku prísť s ochrankármi, ale nie je známe, že by tí akokoľvek zasiahli. Zabitie študenta Tomáša riešili vyšetrovatelia tak „usilovne“, že sa stalo v roku 2002 premlčaným činom…

Dňa 10. júla 1999 pri Malackách, na mieste prezývanom pri Artézskej studni, skončil život Vladimíra „Capka“ Cabadaja († 31). Ten patril k takzvanému vražednému komandu skupiny sýkorovcov. Z vrážd, ktoré im pripisujú, mal Cabadaj pomáhať minimálne pri likvidácii Róberta Diniča a jeho ochrankára v októbri 1998. Na miesto činu podľa spisu priviezol strelcov. Cabadaj však sám doplatil na svojich krvilačných komplicov. Jeden z dvoch motívov zverejnil denník Nový čas až v roku 2013. Vraj si jeho vraždu objednal podnikateľ, ktorému s Vladimírom Cabadajom zahýbala manželka. Druhú verziu vyrozprával na súde sýkorovec Juraj Billik alias Čapatý. Podľa neho Cabadaj chcel gang opustiť pre lásku, a preto ho zavraždili. Jedno druhé nevylučuje…

Dňa 4. augusta 1999 v noci prišiel mafiánsky boss Žaluď do objektu bratislavských Mraziarní, ktoré za podozrivých okolností sprivatizoval. Priviezol sa na svojom povestnom červenom Ferrari za dvanásť miliónov korún, za ním VW Golf s dvoma ochrankármi. Žaluď dostal správu, že po ňom už zase niekto ide. Preto šiel vymeniť imidžové Ferrari za bezpečie opancierovaného Mercedesu. Už to nestihol. Jeho život ukončila jediná dobre mierená strela z ukradnutej poľovníckej pušky so zameriavačom. Rozhodujúcim bolo niekoľko krokov od jedného auta k druhému práve vysvietenou bránou Mraziarní. Pozoruhodné na tom je, že napriek tomu, že strela fakticky rozbila srdce obete, ten prežil nielen prevoz do Ružinovskej nemocnice, ale komandoval ešte aj záchranárov, kým na chirurgickom stole konečne skonal…

Dňa 20. októbra 1999 okolo deviatej večer, sa plne obsadené vozidlo Alfa Romeo s nitrianskou poznávacou značkou stalo terčom streľby z auta, ktoré Alfu predbiehalo v obci Trstice. Smrťou na to doplatil 24-ročný muž z Veľkého Medera, ďalší traja utrpeli zranenia. Terčom vraj mal byť hlavne miestny mafián Norbert Kocsis, sirota od pápayovcov, ale ten prežil.

V ten istý deň 1999 zavraždili v Bratislave na Bagarovej ulici podnikateľa Romana Deáka devätnástimi strelami zo samopalu a pištolí kalibru 7,65 a 9 mm Luger. Práve vychádzal  z fotoateliéru, kde si bol pozrieť letecké snímky budúcej lokality, na ktorej chcel zbohatnúť ako developer. Projektily ho zasiahli do hrudníka a tváre. Strelci počkali, kým odišiel dôležitý svedok. Bola ním vtedy známa televízna moderátorka a neskôr notorická sexbomba Zuzana Belohorcová. Len čo odišla na svojom aute, strelci začali paľbu, skôr ako Deák stihol nastúpiť do svojho čierneho Mercedesu ML 430. Podľa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici členom vražedného komanda bol aj Roháč. Objednávateľ vraj za vraždu zaplatil rekordných 332 000 eur.

Dňa 13. novembra 1999 večer sa na bratislavskej Kolibe neďaleko hotela West ozývala streľba. Šéf sýkoriek Kýbel s komplicom pálili na prichádzajúce auto, ale ako zázrakom s minimálnymi škodami. Za volantom Opel Vectra totiž sedel vtedajší riaditeľ vydavateľstva TV Tip Ľubomír Belfi a viezol si z romantickej večere (?) svoju podriadenú, zástupkyňu šéfredaktora časopisu Markíza. Šofér urobil chybu, že tesne predtým predbehol vozidlo Alfa Romeo. Evidentne príjemne strávený večer sa v okamihu premenil na peklo. Ibaže strelci boli pozoruhodne nepresní. Možno na poslednú chvíľu zistili omyl, takže Belfi vyviazol s prestrelenou nohou a jeho podriadená len so šokom. Podľa sýkorovca Billika bol „plánovaný útok na tých Ukrajincov, konkrétne na ″nosatého Alana″…“ Bola to dvojnásobná chyba, lebo vo vozidle Alfa Romeo, ktoré tak bezpečne vyviazlo, nesedeli Ukrajinci, ale dvaja bratia, pôvodom z Kaukazu. Popletenými strelcami boli „Kýbel“ Lališ a Fejer od sýkoriek.

Dňa 27. novembra 1999 krátko po 21:00 hodine pri bare Pláž na sídlisku Nad jazerom v Košiciach zavraždili Miroslava Stojku, pôvodne člena skupiny Dušana Borženského. V čase vraždy však už začal „podnikať“ na vlastnú päsť, následkom bolo niekoľko zdemolovaných áut podnikateľov v jeho dosahu. Nebol teda žiadne neviniatko a skupina, čo sa okolo neho začala formovať, bola reálnou hrozbou hlavne pre kšefty kolárikovcov. Stojku malo najskôr varovať vyhorenie jeho auta, potom ešte necielené výstrely, a keď mu to ani potom nedošlo, prišli mu mesiac pred popravou osobne dohovoriť Karči s komplicmi. Ohlásili sa kopancami do dverí Stojkovho bytu a príslušným slovným prejavom, keď ten prekvapený otvoril. Stojkovi z toho opäť akosi otrnulo, a tak spolu s jemu podobnými sa šli zabaviť najskôr tak, že posmelení alkoholom zmlátili nič netušiaceho mladého návštevníka baru Malibu. Potom sa presunuli na diskotéku Pláž, kde pokračovali v manifestácii svojej moci. Kopali do stolov a rozdrapovali sa na parkete. Už zakrátko sa objavili štyria Kolárikovi muži a vyvolali Stojku na terasu, kde sa strhla hádka. Nato spoza rohu pribehli ďalší traja. Jeden z nich zozadu 38-centimetrovou mačetou trikrát za sebou zaťal Stojkovi do hlavy, pravej lopatky i dlane ľavej ruky. Druhý mu nakoniec strelil do brucha. Stojka zomrel po prevoze do nemocnice.

Dňa 4. decembra 1999: „Náhodní okoloidúci našli v Bratislave pri predajni IKEA zaduseného Ľuboša Haspruna. Pitva potvrdila, že išlo o násilnú smrť. Hasprun bol podľa policajných informácií drogovým dealerom.“ Z vraždy bola po rokoch obvinená banda piťovcov.

Dňa 16. decembra 1999 ráno košický boss Karol Kolárik odchádzal do svojej obľúbenej posilňovne na Triede československej armády. Zo svojho bytu na Tallinskej ulici vyšiel pár minút pred ôsmou hodinou spolu s manželkou Eleonórou. Tá si však čosi zabudla doma, takže vystúpila z manželovho Golfu a vrátila sa. Strelec, ukrytý za novinovým stánkom, využil príležitosť a na osamoteného bossa vystrelil dávku zo samopalu. Bola mimoriadne presná. Potom nasadol do modrého Fordu Orion s košickou poznávacou značkou a zmizol. Kolárik svoju smrť predpovedal. Odsúdení za ňu boli z konkurenčnej bandy Borža a jeho komplici.

Obete a udalosti mafiánskeho vyčíňania

   Viac nájdete v najnovšej knihe s názvom „Mafia na Slovensku – stručné dejiny zla“. Je to unikátna encyklopédia o slovenskom podsvetí v rokoch 1990 – 2021. Obsahuje všetko to, čo autor 20-tich kníh s mafiánskou tematikou a série TV-dokumentov o slovenskej mafii vyčítal z 32 knižných a 2 172 časopiseckých, novinových a internetových položiek. Je to drsné, ale poučné čítanie…