Gustáv Murín

Jedna zo slávnych reportáží I. Erenburga zo španielskej občianskej vojny popisovala masakru zvierat v Madridskej ZOO ako symbol nezmyselného vojnového ničenia. Tá istá masakra sa opakovala pri dobýjaní Berlína koncom II. svetovej vojny. Kuriózny úkaz opísal z Berlína slávny vojnový dopisovateľ C. Ryan vo svojej knihe „Poslední bitva“. Útok zahájila palba z 20 tisíc diel a „smršť výbuchů  byla tak strašlivá, že dokonce spůsobila atmosférické poruchy. Němci, kteří ji přežili, si ještě po letech vzpomínali, jak se najednou zvedl podivný horký vítr… vytrhával mladé stromky z kořenů, zvedal prach a metal kamení. Zuřivé hřmění děl vyvolávalo takové otřesy, že lidé se i s celou výstrojí od hlavy k patě chvěli“. Tento zvuk bol počuť ešte päťdesiat kilometrov ďaleko.

Doteraz popísané úkazy boli však skôr vedľajším, nezámerným sprievodným javom bojových akcií. Vo Vietnamskej vojne bola Príroda už vedomým terčom. Američania v nej po prvýkrát použili tzv. defolianty najmä typu Agent Orange, ktorými sa vegetácia zbavuje listov. Špeciálne upravené  lietadlo  C-123 „Provider“ dokázalo za dve minúty jednou dávkou tejto látky pokryť plochu 150 m širokú a 8,5 km dlhú. Celkovo bolo nad Vietnamom, Kambodžou a Laosom americkými lietadlami rozprášených 72 345 000 litrov defoliantov, t.j. viac než 20 tisíc dávok. Výsledkom sú ťažko postihnuté, zmrzačené vietnamské deti. Dokumenty o tejto neľudskej americkej praktike sú v Múzeu vojny v Ho-Či-Minhovom meste. Písali o nich v roku 2021 aj v New York Times (viď TU).

Američania sa dokonca úspešne pokúsili ovplyvňovať počasie nad miestami zamýšľaných operácií. Najmä nad Laosom vypustili dovedna 47 789 mikrokontajnerov jodidu olovnatého, ktorý vo vhodných zoskupeniach mrakov vyvoláva umelo dážď. Hoci podozrenia americkej tlače, že boli takto mimo iné rozháňané aj budhistické demonštrácie v Hue roku 1963, sa nepotvrdili, B.Beckett v knihe „The illustrated history of Vietnam War“ opisuje konkrétnu akciu, počas ktorej boli nad cieľovou oblasťou vyvolané niekoľkotýždňové dažde…

Ani tieto vojenské zásahy do Prírody však nepredstavujú limit ľudských schopností rozsievať skazu. Vojna v Perzskom zálive po prvýkrát naznačila, že aj konvenčnými vojenskými silami by mohli byť spôsobené globálne, celosvetové škody. Tá hrôza je opísaná TU.