Utorok na cestách:
Ak niekto často cestuje, priam štatisticky privoláva možnosť prekvapujúcich stretnutí. Takéto prekvapenie mi počas môjho spisovateľského pobytu na ArtOMI v okrese Ghent, amerického štátu New York, pripravil náš krajan, protestantský kňaz Eric Blahut. Čírou náhodou nás zviedli cesty dokopy a on mi vyrozprával anabázu jeho starého otca, ktorý sa narodil 19. februára 1886 v dedinke „kdesi medzi Bratislavou a rakúskymi hranicami“. Ako mladý muž odišiel do Viedne vyučiť sa a pri tom v dome, kde sa ubytoval, našiel aj svoju budúcu ženu. S tou začiatkom tohto storočia emigroval do Spojených štátov.
Starý otec Erica Blahuta asi nebol jediný, kto zo Slovenska odišiel za veľkú mláku preto, aby zabudol na biedu doma. V tomto prípade však zabudnutie na rodné korene bolo dokonalé. Následným generáciám ostala len hmlistá lokalizácia ich „rodnej hrudy“ a informácia, že tu na Slovensku ostal jeho brat Anton Blahut. Nič viac.
Na druhej strane takisto nie je ojedinelé, že ak nie deti, tak vnuci zatúžia poznať viac o svojom pôvode. Pritom Eric Blahut sám má pozoruhodnú osobnú minulosť.
Hľadá sa stratený rod…
Eric Blahut je príjemný, dobrosrdečný a žoviálny pastor. Viedol rozvetvenú protestantskú obec ghentského okresu, ktorý svojimi zelenými pahorkami pripomína náš malokarpatský kraj. Pôvodne nemal ani žiaden úmysel venovať sa viere, pretože sa zamestnal na komoditnej burze v New Yorku. Ako 21-ročný však prešiel skúsenosťou, ktorú môžeme bez rozpakov nazvať veľmi nezvyčajnou. Presne si pamätá, že 14. októbra 1964 o pol ôsmej ráno; krátko potom, čo nastúpil do osobáčiku, ktorý ho mal zaviesť do práce; sa na voľnom sedadle vedľa neho zjavil – Kristus. Eric Blahut si je istý, že to bol on, lebo Ericovi povedal, že chce aby mu slúžil. Prekvapený mladík stihol odpovedať, že na to, aby sa to podarilo, je nutné otvoriť veľa dverí. Pre štúdium teológie totiž bolo nutné mať finančné prostriedky a ani štipendium, ani pôžička v tomto prípade nepripadali do úvahy. Eric sa teda z nezvyklým stretnutím ešte v ten deň zveril rodičom. Matka mu vtedy prezradila, že jeho stará mama založila v roku 1943 na Ericovo meno bankový účet so základným vkladom 500 dolárov, na ktorý pravidelne ukladala časť svojich úspor. Tie v roku 1964 stačili na školné, ubytovanie i knihy, takže od roku 1965 Eric študoval za pastora a splnil želanie, ktoré si vypočul v jedno októbrové ráno.
Je nutné zdôrazniť že Eric Blahut je človek s veľkým zmyslom pre humor a celkom realistickým, vecným pohľadom na svet. Už svojou fyziognómiou nepatrí medzi extatických fanatikov, skôr dobromyseľných sprievodcov ľudských osudov iných. Tentoraz však vyrozprával svoj vlastný osudový príbeh. A ak aj niekto neverí na zázraky, je celkom možné, že budeme svedkami jedného celkom reálneho. Že totiž Eric Blahut tento príbeh nerozprával nadarmo a ktosi u nás si spomenie na dočasne prerušenú vetvu rodu Blahutovcov, vychádzajúcu z ktorejsi dedinky „kdesi medzi Bratislavou a rakúskymi hranicami“…
Celá debata | RSS tejto debaty