Gustáv Murín

Už je tu zase, po štyroch rokoch, hystéria kvôli stavbe veľkého kasína v Jarovciach. Poslanec Nesrovnal nás zachraňuje, ale ja pýtam, od čoho? Čo nám to hrozí, okrem sebaprezentácie tohto poslanca a ďalších kasínových strašiakov?

  V pozadí umelo živenej iracionálnej kampane proti kasínu v projekte Metropolis je zrejme ešte niečo úplne iné. Ale čo vlastne?

Je hazard choroba?

Odpoveď znie – áno, aj. Presnejšie povedané – ako u koho. Aj alkoholizmus je choroba a predsa je notorických alkoholikov mizivé percento voči populácii

tých, čo pijú. Naopak, existuje kultúra vína a požívania alkoholických nápojov. Je to dokonca globálny priemysel konzumácie alkoholu, ktorý je významným

prispievateľom do štátnej pokladne príslušných krajín. Rovnako je to s hazardom.

  Odporcovia kasína v Jarovciach nás strašia tým, že sa stane akousi fabrikou na gamblerov, zdrojom nezadržateľnej nákazy, pandémie gamblingu, ktorej za veľkého úpenia takmer všetci podľahneme. Je to nezmysel.

  Ozaj, kde boli všetci tí ochrancovia nášho duševného zdravia doteraz? Ako im mohlo uniknúť, že celé Slovensko je zamorené hracími automatmi? V každej krčme, niekde aj v špecializovaných herniach, takmer v každej obci sú hracie automaty. A kde sú tie zástupy zúfalých gamblerov, čo tiahnu Slovenskom a volajú – dajte nám ešte jedno kasíno, nech sa dorazíme? No, nie sú to zástupy, vážení, nie je to žiadna masovka. Už dvadsať rokov mali všetky tie automaty a rulety šancu šíriť nákazu gamblerizmu po Slovensku – a neuspeli.

  Gamblerizmu (tak ako alkoholizmu) podlieha len stabilne nízke percento populácie. To sú ľudia s predispozíciou na toto postihnutie a je im JEDNO, kde ju naplnia. Ak im nedáte automaty, budú hrať „pár – nepár“, ako za socíku, keď sa tipovalo, či posledné číslo na bankovke, ktorú držal ilegálny bankár v ruke, je párne, alebo nie. Rovnako ako za socíku, keď neboli drogy, tak fetovali čikuli, či iné bežne dostupné chemikálie. Apropó, socializmus – veď ten mal najsilnejšie páky, ako potlačiť hazard. A predsa sa na našom sídlisku vo vinárni Tramín hral hazard vo veľkom.

  Tí, čo kričia, že treba zastaviť gamblerizmus, sú rovnakí, ako tí, čo vyhlasovali, že keď sa zakáže alkohol, nebudú ľudia piť. Stal sa prvý opak. Riešením je kontrolovaná (v zmysle kvality a nezávadnosti) a kultivovaná konzumácia alkoholu, nie jeho zákaz. Rovnako je to s hazardom. Kasíno amerického tipu je za desaťročia osvedčený systém ako kontrolovať a kultivovať hazard. Všetko, čo zaženieme do ilegality, či vytlačíme za naše hranice sa v konečnom dôsledku obracia proti nám, lebo nad tým strácame kontrolu.

  Slovinsko, ako jeden z najmenších štátov, má najviac hracích automatov na jedného obyvateľa v celej Európe – 39 hracích salónov a 13 kasín. Určite ste o tom, ako väčšina z nás nevedeli. A viete prečo? Pretože ste rovnako nepočuli o tom, že by tam mali najviac občanov chorobne závislých na hazarde. S hazardom je to ako s alkoholom, každá populácia ich má stabilný počet. Ten dramaticky stúpa, keď sa alkohol zakazuje (viď povestní Dáni, či Fíni), nie keď je krčma, či kasíno na každom rohu!

 Navyše odporcovia megakasína celkom zabúdajú, že drvivá väčšina jeho návštevníkov sú turisti. Veď z toho žije Las Vegas, nie z miestnych gamblerov! Kto neverí, nech tam beží, kto nemá čas tam bežať, nech si o tom aspoň niečo prečíta.

  Odporcovia projektu Metropolis tvrdia, že kasíno v ňom rozvráti slovenské rodiny naširoko-naďaleko mamonom hazardu. Je to nezmysel. Takéto komplexy vôbec nestoja na miestnych občanoch, ale na organizovanej turistike. Preto do tretieho najväčšieho mesta hazardu v Amerike, s pre našinca celkom neznámym menom Laughlin, zvážajú turistov lietadlami až z Burbanku, či Phoenixu (čo je asi ako z Bratislavy do Benátok). A nechodia tam otcovia rodín rozhadzovať rodinný majetok, ale celé rodiny, aby sa zabavili. Práve do Laughlinu prichádzajú aj celkom neškodní dôchodcovia, čo si tu akože vyhodia z kopýtka, ale verte, že ani zďaleka nie tak, že by ich potom hromadne zvážali na kliniky liečiace gamblerizmus. Veď sa presvedčte sami aspoň letmým, reportážnym pohľadom. Toto mestečko v nevadskej púšti, ktorým preteká rieka Colorado z Grand Canyonu je ukážkou kasínovej turistiky.

  A nezabúdajme. Pri týchto amerických príkladoch stáli najskôr kasína a až potom sa dostavovali zábavné atrakcie. Tu pri Bratislave ide primárne o zábavný park, ktorého len malou časťou je kasíno.

Hazard a mafia

Odporcovia megakasína operujú aj argumentom, že bude magnetom pre kriminalitu. Vychádzajú pritom z lasvegaského modelu spred viac ako polstoročia! Áno vtedy boli hazard a podsvetie synonymom. Vtedy! Ale dnes to nie je automatické a nezvratné prepojenie. Všetko závisí od štátu a miery skorumpovanosti jeho predstaviteľov (o tých si ešte niečo povieme). Ani mafia a ani prostitúcia nemajú šancu pri bežných štandardných a v Európe samozrejmých opatreniach. Keď dokázali Holanďania odkriminalizovať prostitúciu (a to ešte vystavenú vo výkladných skriniach „Red Light District“.

  Paradoxne, tí čo majú obavu z toho, aby najmä v Petržalke nerástla kriminalita, by mali bojovať o dušu spasenú za Metropolis! Toto umelo prehustené betónové sídlisko stojí a padá na zamestnanosti jeho obyvateľov, za ktorou musia denne cestovať na druhý  breh Dunaja. Zábavný park by im dal prácu priam pod nosom a práve naopak zamedzil ich kriminalite, lebo kto si dobre zarobí, nepotrebuje kradnúť. V tomto sídlisku totiž tiká časovaná bomba. Jeho obyvateľstvo starne a ak mladí nenájdu vhodnú a slušne platenú prácu po ruke, tak jednoducho odídu. Bronx z Petržalky urobí neexistencia projektov ako Metropolis, nie naopak!

Prachy, prachy, prachy

Istá rozčúlená odporkyňa v ankete Slovenského rozhlasu s okázalým odporom vyhlásila: „Ide len o prachy, prachy a zase len prachy.“ Áno, milá pani, práve ste objavili, že fúrik musí mať koliesko. Inak by nefungoval. Kasína dnes patria do nového fenoménu „ekonomiky zábavy“, ktorá postupne úspešne konkuruje klasickému priemyslu. Je úplný nezmysel sa tomu brániť, pretože ľudia majú stále viac voľného času a aj financií na jeho čím príjemnejšie trávenie. Podstatnejšie je tento trend zachytiť a zužitkovať na prospech nás všetkých. A že ako?

  Verte, že investor do Megakasína v Jarovciach to vie. V Spojených štátoch sú aj hazardné hry pretvorené na priemyselné odvetvie dovedené do dokonalosti vrátane zisku. Iróniou historického osudu majú monopol na hazard americkí Indiáni. Dnes vďaka tomu až 405 indiánskych kasín v 30-tich štátoch USA. za rok 2007 priznalo zisk až 900 miliónov dolárov, čo je medziročný nárast takmer o štvrtinu. Otázka je skôr, ako takéto zisky u nás zužitkovať pre túto krajinu. Aj na to sú už známe a úspešné metódy.

  A ak nechceme americké vzory, prečo si nezoberieme príklad z Fínska? Tam je hazard veľmi dobre zdanený (až na úroveň 90%) a hlavne zisky z neho sú priam mannou nebeskou pre u nás tak finančne podvyživené spoločenské aktivity. Fíni z kasín a hazardu odvádzajú 52% zisku na kultúru, 20% na vedu, 15% na prácu s mládežou, 5% na amatérsky šport a zvyšok je rezerva. Mimochodom z lotérie idú 3% na Národné divadlo, na Operu 8%, čo tvorí 70% približne ich ročného rozpočtu. A mimochodom, aj u nás sa z výnosov štátneho TIPOS-u nie tak dávno financoval šport. Prečo sa teda odporcovia hazardu nerozčuľujú, že sa už v tichosti prestal financovať? Prečo sa nezaujímajú, ktorí politici za tým stáli a dnes sa uchádzajú o naše hlasy? Prečo by sme nemohli hlasovať za takéto zdanenie hazardu? V čom sme horší, než Fíni?

Toto mi nesedí

Roky tu máme kasíno v Redute, priam v centre mesta, a nevidel som, že by tam tí, čo teraz tak kričia proti projektu Metropolis stáli celé tie roky a protestovali. Ani som nevidel, že by sa odtiaľ hnali zástupy gamblerov.

  A veľko-kasíno má byť niekde na pustých poliach na samom okraji mesta.

  Tak o čo tu vlastne kasínovým strašiakom ide?