Založ si blog

Český ružový tank – je to hanba!

Už roky a desaťročia sa traduje, ako veľmi si dokážu Česi vážiť svoju históriu a akým by nám Slovákom mali byť vzorom. Pod dojmom najnovších správ spoza rieky Moravy o tzv. „ružovom tanku“ je stále jasnejšie, že sa ako Slováci nemáme prečo obzerať na českého brata v úcte k histórii.

Natretie sovietskeho tanku z konca 2. svetovej vojny na ružovo už vtedy pred dvadsiatimi rokmi sme mohli považovať za znak revolučnej zaslepenosti a nežného výpadku pamäti. Ale ak to po dvadsiatich rokoch autori už za asistencie ich štátnej inštitúcie Vojenského múzea zopakovali a nikto sa v celom českom národe neozve, tak sa historické povedomie takého národa a úcta takéhoto národa k vlastnej histórii rovná úbohej švejkovine. Podľa autora toho nápadu menom Černý je celá kauza „ružového tanku“ čiernou škvrnou na českej historickej pamäti.

Všetko začalo „pražským revolučním odpolednem“. Keď už je po bitke, skúsiť ešte nakopnúť porazeného, to je veľmi české. No ale ani ten porazený „fricek“ nemal dojem, že akurát Česi (čo tak poctivo do poslednej chvíle zvyšovali výrobu zbraní pre tretiu ríšu a boli najposlušnejšími vazalmi nacistov) by ho mali v Prahe nakopávať do pozadia a tak sa schyľovalo k tragédii. Zvlášť, keď si iniciátori „májových dnů“ chytrácky mysleli, že to za nich vybojujú vlasovci a čeští vlastenci budú mať najväčšie starosti s rozvešiavaním vlajkoslávy. Veď to boli oni, ktorí už obkľúčenú kompletnú posádku pražského gestapa pustili pod vlastným dohľadom so všetkými zbraňami a parádnym krokom na slobodu.

Vlasovci sa po neúspešných vyjednávaniach stiahli, Američania sa ani nechystali prísť (hoci ich prieskumné jednotky sa pred Prahou objavili) a sami českí povstalci na Nemcov nemali. A čo sa stalo? Dodnes si to môžu vypočuť návštevníci príslušného pražského múzea so záznamu českého rozhlasu: „Praha volá o pomoc!“

Presne tak, vážení. Praha zúfalo volala o pomoc Červenú armádu. Tá mala už po boji. Už dobyla Berlín. Tí, čo roky išli blatom, snehom, prachom bojísk pokrytí krvou (kým ich české rovesníci chodili vzorne do českých zbrojoviek, aby pomohli k vyššej produkcii nemeckých zbraní, a aby z tej práce pre Hitlera neboli frustrovaní, tak im najznámejší českí herci hrali filmové komédie) sa tešili domov. Nie do Prahy, domov! A vtedy „matička stověžatá“ začala zúfalo volať, aby prišli. A oni šli.

Posádka toho tanku, ktorý je dnes tak potupne hanobený nejakými exhibicionistami, boli mladí chlapci. Mali život pred sebou. Ale boli to práve oni, ktorí ten život položili, aby sa ich rovesníci v Prahe dožili mieru. Ten pomník, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, mal hlbokú logiku a zmysel. Nehovoriac o tom, že je samozrejmé v civilizovanom svete, uctiť si padlých, hoci boli nepriatelia. Veď aj Nemci udržiavajú vojenské cintoríny sovietskych vojakov, ktorí ich tretiu ríšu prevrátili na ruiny. Na jedno z výročí významnej bitvy prvej svetovej vojny pri tureckom Galipoli, povedal Atatürk pozostalým po nepriateľských vojakoch pochovaných na plážach: „Nesmúťte za svojimi synmi, už sú to aj naši synovia.“ To prehovoril štátnik. O nebezpečných nepriateľoch, útočníkoch, ktorí jeho krajinu napadli! Nie vychcaný Švejk o svojich osloboditeľoch, ktorí mu šli na pomoc a pre jeho vlastnú záchranu položili svoje mladé životy. O tomto bol pomník tanku s číslom 23 (ak si dobre pamätám skôr, než to číslo prekryli nejakí zabudnuteľní čierni exhibicionisti), nie o „propagande komunistického režimu“. A už vôbec nič nemali spoločné tí mladí sovietski tankisti s udalosťami o štvrťstoročie po ich smrti.

Za posledných dvadsať rokov sme bratov v Čechov v mnohom dobehli a zdá sa, že napríklad v niektorých reformách aj prekonali. Ale ťažko sa môžeme tešiť z toho, že silný moment súdržnosti českého národa v ich historickej pamäti sa mení na švejkovskú karikatúru…

 

P.S. O tom, že nie všetci Česi súhlasia s takýmto vymazávaním ich histórie svedčí aj diskusia k tomuto môjmu článku v Britských listoch.

Vyšetrovanie organizátorov protestov? Konečne!

14.11.2018

A už jačí naša žlťácka tlač na čele s projektom N-ádor, ako keby ich na nože brali! Sú urazení, že si niekto dovolí klásť logické otázky? Je to povedomé – aj boľševici považovali, viac »

Trump proti mieru

12.11.2018

Tak nám to pán Trump ukázal jasne. Mierom sa nemieni zaoberať ani teoreticky. Francúzsky prezident Macron na Trumpovu ignoráciu mierovej konferencie v Paríži reagoval nevídane otvorene. Jasne viac »

Kto sa bojí Tisa?

08.11.2018

Prezidentom Slovenského štátu, Msg. Jozefom Tisom, som sa nikdy podrobne nezaoberal, ale iste som o ňom v iných súvislostiach čítal viac, než bežný čitateľ. A to preto, že mám rád históriu. viac »

Kia ProCeed - 2018

Žilinská Kia Motors spustila výrobu modelu ProCeed

15.11.2018 13:29

Spoločnosť Kia Motors Slovakia spustila v Tepličke nad Váhom výrobu modelu Kia ProCeed, ktorý absolvoval verejnú premiéru na autosalóne v Paríži.

Miroslav Lajčák, Mike Pompeo

VIDEO: Sú USA spoľahlivým partnerom Európy? Odpovedá Miroslav Lajčák

15.11.2018 13:24

Amerika Donalda Trumpa nespochybňuje základy spolupráce s Európou. Po stretnutí so šéfom diplomacie USA to povedal Pravde minister zahraničia SR Miroslav Lajčák.

za slušné slovensko

Na účet iniciatívy Za slušné Slovensko pribudlo takmer 50-tisíc eur

15.11.2018 12:29

Darcovia do poznámky píšu, že treba vydržať.

petržalská električka, električka, starý most,

Projekt II. etapy električkovej trate do Petržalky má územné rozhodnutie

15.11.2018 12:05

Nová električková trať bude mať dĺžku 3,8 km a sedem zastávok.

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 442
Celková čítanosť: 2162074x
Priemerná čítanosť článkov: 4892x

Autor blogu

Odkazy