Gustáv Murín

Dnes si pripomíname 25 výročie smutnej udalosti v Černobyľe. Smutné na tom je ale aj to, že to bude opäť dôvod šíriť úplné nezmysly o tejto jadrovej katastrofe a jej obetiach. Oproti oficiálnym vyhláseniam, v ktorých sa obete havárie v Černobyľe rátajú na státisíce, bolo v skutočnosti postihnutých len niekoľko desiatok obetí. Ale v Černobyľe bolo a stále je takých paradoxov viac.

Napríklad Igora Kostina poslali ako fotografa, aby urobil z helikoptéry prvé zábery elektrárne po katastrofe. Zasiahla ho pri tom hneď polovica smrteľnej dávky – bez následkov.

Asi tri tisíc vojakov fungovalo ako bio-roboti v prvej línii. Povedali im, že v blízkosti reaktora môžu byť len 90 sekúnd. Ale ich akciu snímal kameraman, ktorému to nepovedali a tak tam točil, až kým sa mu neminul film… a prežil.

Do černobyľskej zakázanej zóny vypustili pred rokmi stádo vzácneho koňa Przewalského. Doteraz si tam žijú spokojne, hoci žerú trávu s vysokým obsahom rádioaktivity.

V zakázanej zóne žije pokusne aj býk a tri kravy. Nazvali ich poeticky Uran, Alfa, Beta a Gamma. Hoci sa pasú na lúkach s takmer tridsaťnásobne vyššou hladinou rádioaktivity, neboli u nich zistené žiadne následky.

Potvrdzujú to aj pozorovania z ruského Čeljabinska, kde v roku 1957 vybuchol nahromadený vysokorádioaktívny odpad vypustený z miestneho reaktora. Napriek varovaniam do zakázanej zóny aj naďalej chodili niektorí miestni sedliaci pásť kravy. A ešte aj 33 rokov po incidente bez zjavných následkov.

Ani niekoľko desiatok rokov po černobyľskej havárii sa nenašli žiadni mutanti dokonca ani u druhov, napríklad odchytených hlodavcov, kde sa vyskytujú bežne aj bez žiarenia.

Tak aké následky?

K masívnemu ožiareniu veľkého územia Európy došlo bez akýchkoľvek pochýb. Štyri roky po Černobyľe obsahovali huby v pohorí Koraple pri Štajerskom Hradci až 1000 Bq na kilo čerstvej hmoty. S výnimkou bedli jedlej, ktorá z neznámych dôvodov rádioaktivitu z pôdy neťahá.

Jediným skutočne masovým následkom Černobyľu bol rok po havárii pokles plodnosti kráv na polovicu. A v celej východnej Európe stúpla úmrtnosť novonarodených detí. Lenže o dva roky už bolo zase všetko v normále. Vysvetlenie? Živočíšne druhy majú dlhodobú skúsenosť s prirodzenou rádioaktivitou v prostredí a tak si za stovky tisíc rokov vytvorili účinné obranné mechanizmy. Jedným z nich je teratogénna poistka na úrovni vyvíjajúceho sa embrya. Príroda vpustí do života len odolnejšie jedince, nepoškodené žiarením, a tak vzniká rádiorezistencia prenášaná darwinovským výberom na potomstvo. To potvrdil aj náš výskum následkov dvoch havárií v Jaslovských Bohuniaciach v 70-tych rokoch.

Dnes si viacerí odborníci myslia, že najväčšia škoda, ktorou ľudia z Černobyľu dodnes trpia naozaj masovo, bola chaotická evakuácia na úrovni najskôr ignorácie a vzápätí paniky. Oba extrémy vytvorili živnú pôdu černobyľskej lži. Jej literárnym extrémom je verzia známeho spisovateľa Paola Coelha, o ktorej som už písal. Černobyľ nám štvrťstoročie po katastrofickom zlyhaní obsluhy miestneho reaktora (viac v ukážke z môjho rukopisu) dáva poučenie aj v tom, že sa máme pri takýchto zlomových momentoch dejín dať na fakty minulosti, aby sme z nich odvodzovali zmysluplné závery pre budúcnosť. A tie sú jasné – jadrová energetika je najmenej škodlivá a najefektívnejšia zo všetkých, ktoré používame.