Gustáv Murín

Dnes bol zverejnený prieskum dvoch agentúr, ktorý naznačuje, že vo voličských preferenciách samotný opozičný Smer strčí do vrecka celú vládnu koalíciu. Keď sa za voličov koalície snažíme viacerí (a zatiaľ najúspešnejšie Ľubo Belák) upozorniť na príčiny, ktoré sú ešte stále napraviteľné, sme označovaní neprávom a nespravodlivo za nepriateľov. Mám osobný príklad.

Na poli kultúry sa ako autor, ale aj dlhoročný predstaviteľ prestížnej spisovateľskej organizácie Slovenské PEN centrum pohybujem už desaťročia. Za ten čas som osobne stretol všetkých doterajších dvanásť ministrov kultúry (len Koyš v tej úlohe zlyhal tak rýchlo, že nemalo cenu ho ani len vidieť). S viacerými som si tykal, s väčšinou som mal korektný profesionálny vzťah vzájomného rešpektu. Dokonca ani s likvidátorom kultúry Tóthom, hoci sme protestovali proti jeho okatému zámeru zlikvidovať Domov slovenských spisovateľov Budmerice, sme osobne nedošli do žiadneho konfliktu, či napätia. Žiaľ, trinástka je naozaj nešťastné číslo, a súčasný minister kultúry Daniel Krajcer doslova šokuje povýšenosťou a aroganciou doteraz nevídanou. Veď posúďte sami.

Mýtus otvorených dverí

Vo vyhláseniach hovorkyne MK SR Chudinovej sa opakovane objavuje, že protesty umelcov aj verejnosti proti tomu, ako MK SR „rieši“ DSS Budmerice, sú „dobýjanie sa do otvorených dverí“. Včera bol pán minister Krajcer ešte razantnejší, keď novinárom povedal: „…oni reálne vykopávajú otvorené dvere.“ Porovnajme to so skutočnosťou.

Keď na jeseň minulého roku vysvitli rozporuplné zámery MK SR s DSS Budmerice a Literárnym fondom samotným, nastalo úprimné zhrozenie. Nový minister kultúry sa do tohto kresla kvalifikoval počas predvolebnej kampane chodením po krčmách s papierovým panákom jeho podoby. A ministerské „argumenty“ ohľadne Budmeríc aj Litfondu boli naozaj na úrovni krčmových šplechov. Keď sa k pánovi ministrovi ohlásili predseda Rady Litfondu Dušan Jamrich a riaditeľ Ladislav Serdahély, aby mu ozrejmili najnevyhnutnejšie fakty, odmietol ich prijať. Zjavne si to rozmyslel až potom, čo odovzdala delegácia SC PEN v zložení G. Murín (predseda), prof. M. Bátorová a P. Kerlik dňa 9. 12. 2010 do rúk riaditeľa sekretariátu ministra na pôde MK SR s vedomím ministra Daniela Krajcera petíciu za zachovanie Literárneho fondu podpísanú delegátmi Európskeho parlamentu spisovateľov z krajín ako je Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Island, Macedónsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Veľká Británia – Anglicko a Škótsko. POTOM sa pán minister konečne uvolil prijať zástupcov Literárneho fondu, aj to takmer „na stojáka“ a len preto, aby im vysvetlil, že žiadne protesty nepomôžu. Úžasne otvorené dvere…

Na margo tejto medzinárodnej petície ma minister Krajcer osobne telefonicky ubezpečil, že budúcnosť Literárneho fondu bude riešiť odborná komisia, do ktorej nás nezabudnú prizvať. Vzápätí ale, pri preberaní petície, nám prítomná generálna riaditeľka Sekcie umenia a štátneho jazyka Janka (?!) Motyčková, na pôde ministerstva dala jasne najavo, že o likvidácii (pardon, „transformácii“) Litfondu je už rozhodnuté a žiadne diskusie už nepomôžu. Komu teda veriť? Len vlastnej skúseností a tá hovorí, že dodnes, pol roka po ubezpečení pán ministra, žiadna ministrom avizovaná komisia nebola zvolaná. Tiež príklad otvorených dverí…

Ak by pán minister prijal zástupcov Literárneho fondu slušne a nechal si vysvetliť, o čo vlastne ide (lebo on o tom naozaj veľa nevie), vôbec by sme sa my ostatní nemuseli vecou zaoberať. Ale práve takéto prehliadanie Litfondu a nás všetkých, ako aj podivuhodné konanie ministerských úradníkov, nás donútilo k protestu formulovanom vo Výzve. Akonáhle sa ukázalo aký veľký ohlas Výzva získala nielen medzi tvorivými pracovníkmi, ale aj verejnosťou, volala mi osobne hovorkyňa MK SR Chudinová, že čo s tým má robiť. Navrhol som prosté riešenie – jasné ubezpečenie verejnosti aj kultúrnej a vedeckej obce, že o DSS Budmerice bude rozhodnuté transparentne a kvalifikovane v prospech kultúry. Pani Chudinová súhlasila a ja som jej vzápätí poslal elektronicky list, kde som upozorňoval, že „..výsledná formulácia Výzvy je dielom všetkých troch organizácií, ku ktorým sa pridávajú už ďalšie, nehovoriac o stovkách umelcov, ale aj občanov“ a „po konzultácii s kolegiálnymi organizáciami, navrhujeme, aby nás pán minister na budúci týždeň prijal, prevzal petíciu a vyjadril svoj názor, ktorý môžeme následne artikulovať v spoločnej tlačovej správe, či tlačovej besede“. O dve hodiny vydala pani hovorkyňa Chudinová prehlásenie začínajúce slovami „Podobné informácie… sa objavili v pondelok na blogu Gustáva Murína…, v ktorom vyzýva na podpis petície…“ a výrazy ako „…šírenie poplašnej správy“ a „…zámer poškodiť jeho (ministerstva) dobré meno“. V tom istom prehlásení odzneli aj pamätné slová, že „zároveň je to dobýjanie sa do otvorených dverí“. Namiesto upokojenia situácie, teda invektívy. Ale prehliadli sme to, medzičasom sa pridali štyri ďalšie organizácie a stovky občanov zo Slovenska aj osobností zo zahraničia. Chytili sme sa teda tej pozitívnej časti prehlásenia a poslali dva krát pánovi ministrovi žiadosť o prijatie. Druhý list bol podaný už priamo na ministerstve dňa 21.2.2011. Dodnes sme nedostali žiadnu odpoveď.

Za dobrotu na…

Verte mi, že každý z nás, tvorivých pracovníkov v umení, médiách i vede má dosť príjemnejších životných úloh, než sa doťahovať s akýmkoľvek ministerstvom. Čakali sme trpezlivo celé mesiace, ale fakt, že ne-konanie ministerstva viedlo k výpovediam zamestnancom DSS Budmerice a znefunkčneniu celého zariadenia priamo v rozpore s vyhláseniami MK SR, nás viedlo k mimoriadnemu kroku – zvolaniu Tlačovej besedy s novinármi na 4.5.2011. Medzičasom sa počet vážených a rešpektovaných organizácií reprezentujúcich takmer trojtisícovú členskú základňu spisovateľov, prekladateľov, hudobníkov, filmových a televíznych tvorcov, ako aj novinárov rozrástol na jedenásť. Pred novinármi sme zdôraznili, že podporujeme vyjadrenia „ministra kultúry Daniela Krajcera, aby bol zachovaný pôvodný účel DSS Budmerice“ a „Veríme, že tento apel minister kultúry Daniel Krajcer vypočuje a ministerstvo pod jeho vedením naplní jeho vlastné verejné vyjadrenia v prospech pôvodnej a osvedčenej funkcie DSS Budmerice.“

Toto je reakcia pána ministra podľa TASR: „´Práve snahy niektorých ľudí sú škodlivé pre skupinu ľudí, ktorých záujmy sa snažia obhajovať,´“ takéto slová adresoval jednému zo signatárov Gustávovi Murínovi, ktorý je predsedom Slovenského centra PEN. Dokonca vyzval spisovateľov, aby si s ním urobili poriadok, lebo reálne škodí ich záujmom.“

Post scriptum

Slovenské PEN centrum je súčasťou jedinej celosvetovej spisovateľskej organizácie, fungujúcej pod záštitou UNESCO, ktorá sa zasadzuje o slobodu slova a teda aj názorov, či sa to nejakým ministrom páči alebo nie. Sme dokonca Chartou PEN zaviazaní tak konať, keďže „…nevyhnutné napredovanie sveta k dokonalejšie organizovanému politickému a ekonomickému poriadku si kategoricky vyžaduje slobodnú kritiku vlád, organizácii a inštitúcii.“

SC PEN naozaj nie je jedinou organizáciou, ktorá sa ozvala vo veci DSS Budmerice a Litfondu, čo je dnes jasné už asi každému, okrem pána ministra. A to, že si mňa vybral za osobného nepriateľa, nemôžem akceptovať. Nemám na také „panské huncútstva“ čas. Mám užitočnejšie povinnosti. S Ministerstvom kultúry SR celé roky úspešne spolupracujeme na mnohých užitočných literárnych podujatiach doma aj vo svete. Vyviezli sme napríklad stovky slovenských kníh a DVD do knižníc našich krajanov a naopak priniesli takmer štyritisíc titulov renomovaných zahraničných autorov v ich originálnych jazykoch do našej Celosvetovej PEN knižnice, ktorá sídli v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Považujeme za samozrejmé v tejto spolupráci pokračovať bez ohľadu na osobné animozity, ktoré sme z našej strany nikdy, ani počas kampane na záchranu DSS Budmerice, neprejavili.

Do našej organizácie sme v týchto dňoch prijali viacero nových členov a som naozaj rád, že považujú za svoju česť byť súčasťou misie PEN na Slovensku. Naopak v týchto dňoch boli zverejnené prieskumy signalizujúce, že voliči utekajú od SAS takým tempom, že sa táto strana (ktorej ministom je aj pán Krajcer) dostáva pod hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. Ohrozujú tak stabilitu koalície, ktorej som aj ja veril. Ale vrátiť občanom tú dôveru samozrejmým právom na kritiku je ešte stále čas…