Gustáv Murín

Stretnutie s medvedicou – tatranské reality show

Je krátko po súmraku, ešte stále babie leto. Vo vzduchu sa z diaľky ozývajú čudné zvuky – niekto tipuje, že je to jeleň v ruji, iný avizuje príchod medveďa. Skupinka turistov na terase penziónu očakáva každodennú atrakciu. A potom to príde.

Čudné zvuky zosilnejú a z porastu odrazu vyrazí na asfaltovú cestu statný medveď. Bez zaváhania si to nasmeruje k dvom kontajnerom pri penzióne, oba zvalí a dôkladne prešacuje. Fotoaparáty cvakajú, kamery vrčia, turisti si vzrušene šepocú. Medveď je na to zvyknutý. Po chvíli odíde len preto, aby takto vybral ešte zopár kontajnerov. Tým to nekončí.

Vzápätí vykuknú spoza stromov štyri malé medvieďatá. Vedie ich statná medvedica. Prišli skontrolovať, čo ostalo po medveďovi.

A aby toho nebolo málo, po nich sa ešte do tretice prišla povŕtať v odpadkoch aj líška.

Nejaká exotika, mimoriadna udalosť? Ale kdeže! Bežný zoo-folklór týchto dní. Uprostred civilizácie, už pod tatranskou železnicou, na Peknej vyhliadke, pri Domove spisovateľov Timrava, o ktoré nás nekultúrny minister kultúry ešte nestihol obrať.

Nie je normálne, aby zvieratá chodili pravidelne tak blízko k ľudským obydliam. A tak dobre z toho žili, že medvedica má namiesto jednoho-dvoch mláďat hneď štyri. Lebo všetky tieto zvery sem nechodia na výlety, ony v blízkom okolí vysokotatranských penziónov, hotelov a chát už žijú. Je to nový druh „divej“ zvery – zver kontajnerová.

Noosféra – ľudská Príroda

O tomto fenoméne som písal vo svojej knihe „Náhradný koniec sveta“. Ľudská civilizácia prispôsobila Prírodu svojim potrebám a zvieratá sa prispôsobili tiež. Pozoruhodnú teóriu má na to náš najznámejší a najúspešnejší dokumentarista, nadšenec Tatier, Pavol Barabáš. Pri návštevách horských chát si všimol, že kamzíky sa držia až tesne u nich, rovnako ako pri turistických chodníkoch. Vysvetlenie je logické, tam sa cítia chránené pred predátormi. Ale následky sú absurdné.

Nedávno prebehli v televíznom spravodajstve sťažnosti obyvateľov Krompách, že im tam rysy lovia mačky v záhradách.

Náhodný turista na tatranskej magistrále objavil priamo na chodníku líščí párik, ktorý tu plnil bez studu, či rozpakov svoju pôvodnú úlohu – páril sa. A turisti stáli, kým sa tej líščej radosti nenabažili.

Stará známa starosť

Nie je to u nás, ale ani vo svete nič nové. Človek zasahuje do Prírody najskôr ničivo a potom ochranársky. Žiaľ, v oboch prípadoch ide o extrém. Premnožená jelenia zver v USA spôsobuje ročne tisíce dopravných nehôd s ľudskými obeťami. Medvede grizly vo Wyomnigu decimujú stáda hovädzieho dobytka. Píšem o tom v knihe „Zvieratá, ja a iné“. V knihe „Vtedy v Amerike“ autor Oto Kořínek upozorňuje, ako vás o život môžu pripraviť aj pôvodne plaché svište, pretože im zachutili automobilové káble a hadice. So smrteľnými následkami.

Už teda ide o život! Každého „ľubiteľa zvere“ by som poslal na exkurziu ku krvavej klietke medveďa, ktorý (ako píšu krajanské noviny Hlas ľudu zo 17.9.2011) žil popri ľuďoch, zachránený ako osirelé mláďa, až sedemnásť rokov. Išlo o obeť vojnového konfliktu v Bosne, ktorú našiel, vykŕmil mliekom z fľaše a umiestnil v mini-zoologickej záhrade pri svojej reštaurácii Trofej vo Vojvodine pri obci Biele Blato majiteľ reštaurácie Ljubiša Ostojin. Sedemnásť rokov žil medveď popri ľuďoch bez známky agresivity, sedemnásť rokov ho kŕmila a čistila mu klietku pani Veronika Sarčev, až ju v septembri tohto roku roztrhal. Skončil jediným výstrelom z policajnej pištole.

Dokedy budeme čakať, až dôjde k tragédii aj u nás? Ak vražedne zaútočí medveď na jemu známych ľudí, čo čakáte od medvedice s mladými, keď sa po súmraku budete vracať do svojho penziónu z nejakej tatranskej reštaurácie, kde ste boli na večeri? Najskôr musí zomrieť človek, aby sa zodpovední chytili za nos a ostatní za hlavu?

Ochranári ako škodná

Bol som jedným z tých, ktorí bojovali za ochranu Prírody ešte za komunistov, proti ich zadubenosti. Po Nežnej revolúcii som s tým prestal s nádejou, že teraz už to bude v rukách odborníkov. Zabudol som na fanatikov aj pragmatikov, ktorí si ruka v ruke urobili z presvedčenia povolanie. Ide to do takých absurdít, že istý vodo-záchranca nedávno v televízii predvádzal experiment, z ktorého vyplynulo, že povodniam z hôr zabránime, keď nebudú lesné cesty. Ako sa v tom lese potom má prevádzať ťažba, údržba, ale aj ochrana, už nepovedal.

Každý, kto sa dnes vydá na túru z Hrebienka, ide mŕtvym lesom. Zožral ho lykožrút a žerie ho ďalej, lebo ochranári tvrdia, že Príroda si s ním už akosi poradí. Nebolo teda rozumnejšie to drevo vyťažiť už dopredu a nečakať až si na ňom zgustne parazit? Nechápu títo ochranári z povolania, že už nemáme dočinenia s prírodnou Prírodou, ale tou ľuďmi poznačenou až tak, že bez našej zodpovednej kontroly a zásahov neprežije bez vážnych škôd? A že holožery lykožrúta pripravujú o prirodzený biotop aj chránenú zver?

Aj ochranári sú omylní a musia čeliť verejnej kontrole, oponentúre aj kritike. To je normálne. Nenormálne sú politické zásahy, vďaka ktorým dnes máme dvoch riaditeľov TANAP-u, lebo „rozdeľuj a panuj“ z čias Ríma sa dnes ľahko mení na „rozdeľuj si a panuj“. Na rozhraní dvoch rozličných záujmov sa ľahko stráca ten náš spoločný. Nehovoriac o tom, že po rozkradnutí veľkých spoločných priemyselných závodov v 90. rokoch sa nenažranci z tých dôb vrhli už aj na Štátne lesy. Alebo sme už zabudli, ako pri ich nedávnom najškandalóznejšom rozkrádaní radil istý Gálik, zaťko istého Mečiara?

A čo medvede?

Už sme sa dočkali verejného priznania, že medvede sú premnožené. A že niekto prišiel na geniálnu myšlienku, že po nich budú strieľať gumenými projektilmi ako po demonštrantoch! Dokonca nad tým bude bdieť „operatívna jednotka“. Mám to pred očami ako živé. Zo Zamkovského chaty volá milá pani chatárka „Medvede sú tu!“. „Jednotka“ v tej chvíli, po pracovnom čase, „operatívne“ zasadne v ktorejsi kancelárii, zaprú si hlavy do dlaní a začnú vážne uvažovať, čo s tým. Možno budú aj hlasovať! A medvede sa zatiaľ nakŕmia z kontajnera, keď im bude málo, vylomia dvere a zapijú to v bare chaty miestnym presláveným horcom. A kým sa na chatu dotrepe „jednotka“ s riešením, dávno budú drichmať v brlohu. Alebo tam ochranári postavia hliadky medveďo-plašičov?

Pri tom všetkom ostáva absurdná právna kľučka z 90. rokov, že sa nemôžete brániť medveďovi, lebo vás ohrozuje na živote, kým vás naozaj neprizabije. Pri zdivočelej kriminalite tých časov sme tú absurditu pochopili a napravili, pri divej zveri nie?

Mám riešenie: odchytiť „problémové“ medvede a vyviezť za slušný príplatok do Rakúska, kde takmer nie sú. Ale nezabudnúť k nim pribaliť aj celú hŕbu ochranárov. Už sa totiž dennou praxou zistilo, že bez seba navzájom nevyžijú…