Gustáv Murín

Nikto vám nemôže toľko dať, čo Krajcer sľúbiť. Do dejín slovenskej politiky vstúpi tento bývalý novinár zrejme pod pseudonymom Daniel Zlatoústy. Kto ho v týchto dňoch počúva a nepozná, uveril by, že prehovára priam riaditeľ zemegule a mení vodu na víno pohybom malíčka na ľavej nohe. V kultúre „vďaka nemu“ napredujeme tak ako snáď ani za komunizmu nie. Krajcer púhym slovom predbieha najsmelšie sny, aké by kto v kultúre mohol mať. Dôvod je prostý – voľby!

Sľuby, sľuby, sľuby
Daniel Zlatoústy včera takto perlil:  „Som akčný a dynamický človek, neprišiel som na ministerstvo driemať, ale som sa snažil tento rezort posunúť z úplnej periférie, na ktorej bol, viac do popredia. Budem do posledného dňa vo funkcii aj takto fungovať.“
Áno, Krajcer dostal ministerstvo kultúry do popredia viacerými škandalóznymi kauzami, z ktorých najlepšie zadokumentovaný máme prípad kaštieľa v Budmericiach. V tomto prípade sa mu dokonca podarilo urobiť z Ministerstva kultúry novodobé Ministerstvo klamstva:
– je klamstvo, keď pod jeho vedením fabrikovali dojem, že MK SR dopláca na umelcov v Budmericiach (naopak, zarábali na nás všetkých sumou jedného milióna korún ročne za prenájom + ďaleko väčšie, až cca šesť miliónov korún, náklady na údržbu)
– klamali, keď tvrdili, že na MK SR sú otvorené dvere pre diskusiu o budúcnosti DSS Budmerice (márne sme sa ohlasovali na prijatie s petíciou siedmych organizácií s takmer trojtisícovým členstvom a ďalšou podporou verejnosti doma aj v zahraničí; tvárili sa, že neexistujeme)   
– klamali o nutnosti komerčného prenájmu (stačila novela zákona, kde z nepochopiteľných príčin chýba výnimka pre kultúrne inštitúcie, ale nie pre zdravotníctvo a školstvo)
– klamali o serióznosti občianskeho združenia Dilema, ktoré sľubovalo hory-doly, hoci jeho zakladateľ jasne priznal, že sú už roky pre finančné suchoty nefunkční; takýmto sľubom Krajcer veľmi chcel veriť a navonok aj uveril
– klamal osobne Krajcer, keď nám (delegácii SC PEN  s petíciou spisovateľov z Európskeho kongresu spisovateľov na obranu neštátnej podpory kultúry) ešte cez prvého riaditeľa jeho kancelárie sľuboval, že o budúcnosti Budmeríc a Litfondu bude rokovať komisia, kde budú pozvaní aj zástupcovia spisovateľských, prekladateľských a ďalších organizácií (nikdy sa tak nestalo)
– a navrch Krajcer klame, keď tvrdí, že o budúcnosti Budmeríc rozhodol v prospech kultúry; on sa len zbavil tejto témy velikášskymi, absurdne nadnesenými sľubmi.
Dobre to uviedli v TVNOVINY.sk: „Zo slov ministra by sa mohlo zdať, že do kultúry prišiel superman.“

Krajcer – knieža Potemkin
Tí, čo si mylne vydýchli nad osudom kaštieľa v Budmericiach, už iste celkom zabudli, že to bol len prvý pokusný krok. Krajcer mal v pláne, v duchu ich volebného programu, úplne zničiť neštátnu podporu kultúry v podobe Litfondu. Lenže predstava o ministrovi kultúry, ktorý sa správa takto nekultúrne (presne v intenciách politiky SaS) vyvolala taký odpor, že sa tohto masla na hlave musel pred voľbami zbaviť za každú cenu. A touto cenou sú neuveriteľné kotrmelce:
Podľa Krajcera bolo 83 000 eur za päť rokov na nevyhnutné opravy a rekonštrukcie budmerického kaštieľa dôkazom, že ministerstvo doplácalo na spisovateľov a umelcov. Je to, samozrejme, nezmysel, už aj z princípu, veď načo vlastne ministerstvo kultúry existuje, ak nemá slúžiť kultúre a umeniu? V skutočnosti teraz všetci doplácame na Ministerstvo kultúry a jeho amatérske rozhodnutie vo veci kaštieľa v Budmericiach so škodou, ktorá narástla už na viac ako 180 tisíc eur = ušlý príjem za prenájom Litfondu; alikvótna časť nákladov, ktoré hradil na údržbu; 2 900 eur mesačne SBS-ke, ktorá nezabránila tomu, aby sa tam vykrádali cenné umelecké predmety a ďalšie náklady na temperovanie a bežnú údržbu i zamestnancov. Za päť rokov takéhoto šafárenia bez úžitku by to bol takmer milión eur! Takto hospodári Krajcer.
Aby túto hanbu prekryl, odrazu sa z likvidátora prevtelil na „záchrancu“ národnej kultúrnej pamiatky a veľkohubo sľúbil jej rekonštrukciu v hodnote 1,5 milióna eur! Pritom, podľa najnovších správ, musí MK SR škrtnúť zo svojho normálneho rozpočtu 5 miliónov eur…

Kam zmizol Krajcer
Predošlý minister kultúry Marek Maďarič to pomenoval v komentári ku Krajcerovým veľkohubým vyhláseniam správne – je to všetko alibizmus a primitívny kalkul. Krajcer dnes rozdáva na všetky strany sľuby, o ktorých vie, že ich nebude musieť plniť. SaS sa nielen vďaka SaSanke prepadáva vo voličských preferenciách a on určite už nebude strašiť na ministerstve kultúry.
Nielen Budmerice, ale aj Galéria Danubiana, Kunsthalle, problémy v Slovenskej národnej galérii, projekt Múzea dizajnu a nového využitia Hurbanových kasární, už pána Krajcera netrápia. Používa ich len na falošnú dymovú clonu svojej údajnej „dynamickej“ práce ministra. V skutočnosti ho na ministerstve v týchto dňoch takmer vôbec nevidieť. Obieha Slovensko, aby v rámci predvolebnej kampane SaS ohlúpol ďalšími sľubmi čím viac naivných voličov. Pripomína tým Dzurindu, z ktorého ostala na ministerstve zahraničných vecí už asi len podobizeň na ich web-stránke, tak túruje Slovensko, aby  napravil nenapraviteľné.
Priatelia, ak by ste chceli vedieť, kde je teraz Krajcer, určite ho nehľadajte na ministerstve. Ak si myslíte, že tam sedí dňom i nocou, aby prakticky naplnil svoje sľuby, veľmi sa mýlite. Absurdnými velikášskymi sľubmi sa jeho práca ministra, za ktorú ho platíme, celkom vyčerpala. Má iné starosti – loví naše hlasy!