Gustáv Murín

Utorky o zločine (séria ukážok na pokračovanie):

Výpalnícke metódy černákovcov spolu s Mellovcami, zaštítenými CBS Security 3 (kde sa jeden z bratov Mellovcov, Ivan, mal stať dokonca generálnym riaditeľom), neboli oveľa vynaliezavejšie než inde na Slovensku. Akurát, že si veľmi rýchlo zvykli brať vo veľkom a naraz. Aspoň časť z ich „podnikania“ sa podarilo zdokumentovať na prvom súdnom procese s Černákom a spol. v roku 2000.

Jedna svedkyňa potvrdila výrok obžaloby, že Mikuláš Černák a Miloš Kaštan donútili vyhrážkami podnikateľa T. Kohuláka, konateľa rožňavskej firmy Alkyon, objednať plech z Ferrostavu VSŽ Košice a prostredníctvom Vladimíra Rybárika ho odpredať. Peniaze však  musel odovzdať obžalovaným, čím vznikla škoda takmer 17,5 milióna korún. T. Kohulák je od tejto obchodnej transakcie nezvestný, a ako povedala svedkyňa, bezvýsledne ho dala hľadať aj psychotronikom.

V ďalšej kauze bola spolu s Černákom obvinená aj JUDr. Darina K., ktorá napomohla v urýchlenom konaní, aby už spomínaný majiteľ púchovskej panelárne Vladimír Rybárik aj napriek verným službám o svoju paneláreň a ďalšie nehnuteľnosti prišiel. Škoda za 30 miliónov korún (dnes približne milión eur). JUDr. Darina K. vo svojej výpovedi v rámci prvého procesu s Černákom a spol. spomenula aj vtedajšieho ministra za HZDS Duckého, ktorý mal v kauze vypomáhať zabezpečením úveru.

Presviedčacie metódy černákovcov ohľadne spoločného „podnikania“ s vyhliadnutými obeťami boli podľa svedka, ktorý vypovedal v októbri 2000, nasledovné: „Doviezli ma do kancelárie firmy Security 3 v Banskej Bystrici. Udierali ma päsťou do tváre, kopli do hlavy. Bili bejzbalovými palicami. Vyhrážali sa, že mi odrežú ucho. Zobrali pištoľ a hrozili prestrelením kolien.“

Mafiáni si obete nijako zvlášť nevyberajú. Môžu na to doplatiť dokonca aj ich najbližší nemafiánski priatelia. Tak ako aj rodinný priateľ Mellovcov. Najmenej dva roky sa dennodenne stýkali, dokonca s rodinami strávili spolu Silvester. Ale Ján L. urobil tú chybu, že si trúfol podareným bratom aj dohovárať, respektíve zastať sa niektorých „platičov“ výpalného. Reakcia bola jednoduchá: „Keď to nebudú platiť oni, zaplatíš to ty.“ A ako správne hyeny pozvali Mellovci na tú hostinu aj Černákovho najbližšieho komplica Jána K. Ten sa pridal vyhrážkou, že bývalému priateľovi Mellovcov doláme ruky. Pôvodne chceli dva milióny, ale zohnal len 900 tisíc korún (pribl. 30 tisíc eur). Niežeby sa uspokojili, ale začali mať sami problémy a pre iné obvinenia sa dostali do väzby. Ale, a to je opäť typické, nezabudli, kde je hus nedošklbaná. Len čo sa Ivan Mello dostal z väzby, už sa hlásil o nové peniaze. Keďže Ján L. už nemal väčšiu hotovosť, odovzdal mu svoje auto BMW 523 v hodnote vyše milióna korún. Ale, a to je opäť typické, nebolo to dosť. Mafia totiž funguje na biologickom princípe symbiózy parazita a hostiteľa. Za ponuku ochrany z neho vycicajú všetko, čo môžu a nikdy nie je dosť. A tak keď Ján L. nemal čím platiť, mal poslúžiť ako biely kôň. Ivan Mello ho pod hrozbou zbrane a vyvraždenia celej rodiny donútil uzavrieť obchodné kontrakty v Turecku na dovoz sandálov v hodnote 161 500 mariek, ktoré by, pochopiteľne, neboli nikdy uhradené. Vtedy už aj Jánovi L. došlo, že to by bol asi posledný „biznis“ jeho života. Biele kone sa totiž strieľajú. Až vtedy sa odhodlal ísť na políciu.

Výnosy takéhoto podnikania sú enormné a navyše nezdanené. A hneď sa to prejavilo na životnom štýle bývalého lesného robotníka a vodiča autobusu. Podľa vlastných slov stihol postupne vystriedať päťdesiat až osemdesiat áut. Od „športovej“ škodovky 110R cez Mercedes Cabrio, Chrysler Voyager, Hummera až po BMW 740 Alpina vyrobeného ako špeciálna objednávka v jedinom kuse v Európe. Okrem motorových koní si doprial aj šesť živých dovezených zo Spišských Hanušoviec a k nim dostal na narodeniny bieleho koňa od mafiánskeho pobratima a Černákovou zásluhou aj šéfa košického podsvetia Karola Kolárika. Toho si však už vôbec neužil, a ktoviekde skončil, rovnako ako jeho povestné tigre.

Ľahká citová spúšť

Prípad priateľa Mellovcov, ktorý na ich „priateľstvo“ doplatil, nie je ojedinelý. Príklad je tu.

Ukážka z knihy: BOSS VŠETKÝCH BOSSOV – MIKULÁŠ ČERNÁK, vyd. Marenčin PT, 2010