Utorok na cestách:
Tvrdí sa, že mačka ich má sedem. Môžem potvrdiť, že minimálne má tri, lebo naša mačka vypadla dva krát zo šiesteho poschodia a druhý krát sa hneď aj trepala späť domov a keby dočiahla na privolávač výťahu, do piatich minút mraučí pred našimi dverami.
Ale koľko životov má motorista? Teda my všetci, čo jazdíme…
Verím, že viac než len jeden. Prišiel som na to tak, že som ako varovanie rozposlal našim známym následky našej veľmi vážnej, ale zároveň vlastne šťastnej havárie, ktorá len zhodou náhod a akýchsi netušených šoférskych reflexov nedopadla tragicky. A vzápätí som sa dozvedel, že takmer každý šofér už má za sebou nejakú smrteľnú ne-haváriu. Teda príhodu za volantom, kedy napríklad vyletel v mikrospánku z cesty, ale tak šťastne, že sa prebral ako s autom poskakuje po poli a plynulo sa vrátil späť na cestu. A akoby sa „nič nestalo“. A predsa…
Ponúkam vám prvý príklad, a najčerstvejší, mojich „znovuzrodení“, či si tiež na niečo také nespomeniete:
- Nepozornosť?
Toto je moja najnovšia ne-havária. Bolo krásne slnečné ráno pod Tatrami a ja som mal pred sebou dlhú cestu. Vychádzal som z bočnej cesty na hlavnú, ktorá v tom úseku pripomína diaľnicu kombinovanú s pristávacou dráhou lietadiel. Je ako šnúra natiahnutá od obzoru k obzoru a dá sa ňou ísť takmer nadzvukovou rýchlosťou. Môj perspektívny zabijak ňou aj šiel, čo som, samozrejme, nevedel a hlavne nevidel. Videl som zľava prichádzať jedno auto a oproti mne stála s autom šoférka, ktorá čakala, až to prvé auto prejde, aby mohla zabočiť smerom ku mne. Tento manéver ma celkom zaujal, takže len čo prešlo auto zľava a ona odbočila smerom ku mne a uvoľnila mi cestu, vyrazil som na hlavnú. Doprava som sa už nepozrel, lebo som tam pred tým videl len dlhú prázdnu cestu.
Mám najazdených niekoľko stoviek tisíc kilometrov u nás aj v zahraničí a zo športu by som mal mať vycvičené periférne videnie. To všetko ma v tej chvíli opustilo. Vyrazil som na hlavnú a zabočil vľavo do smeru jazdy. Urobil som však len pár metrov a vedľa mňa hvííízdla nejaká dodávka. Tieto Jumper-y a iné van-y sú niekedy agresívnejšie, než normálne autá. Viditeľne to s ním ale zamávalo, keď sa mi v poslednej chvíli vyhýbal. Ale nezastavil, ani nepribrzdil a za chvíľu ho nebolo.
Moje auto išlo automaticky ďalej, ale vo mne sa všetko zastavilo. Mohol to byť len zlomok sekundy, čo by som pomalšie nabehol na hlavnú, a storpédoval by ma tak, že by bolo nielen po výlete, po aute, ale možno aj po živote. A nielen mojom…
ALE, nič sa nestalo. A predsa…
Už ste to niekedy zažili? To znovuzrodenie, za ktoré môže len číra náhoda, či Božia vôľa, či osud… a či čo vlastne?
Koľko životov máte vy?
(pokračovanie o týždeň)
Celá debata | RSS tejto debaty