Gustáv Murín

Utorok na cestách:

Každý z nás raz za čas potrebuje túto službu. O to dôležitejšie je, aby fungovala naozaj dobre a hlavne spoľahlivo. V posledných rokoch, ak sa s nejakým taxikárom dáte do reči, počujete ten istý úpenlivý žalm – už to nie je ako kedysi, je nás priveľa, je nás móóóóc…

Ako zákazník sa tomu môžem len potešiť, veď aj vzhľadom ku kríze by sa tým pádom taxi-služby mali len zlepšovať. Ale oni nie.

Stačí spomenúť svetový unikát, pozostatok komunizmu, ktorého sa naši taxikári nie a nie zbaviť, hoci každý cudzinec si nad tým ide hlavu odkrútiť. Bratislavský taxikár aj slzu vyroní pri predstave, že má ísť na objednávku na okraj mesta, ale ak ho zastavíte rovno na ulici (takže nemá žiadne náklady na cestu k zákazníkovi), bez začervenania vás zkasíruje dvojnásobne.

Je to začarovaný kruh, lebo trvajú na preferovaní telefonických objednávok a zároveň chcú zarábať na dlhej trase, ale ak im tú dlhú trasu ponúknete, lebo bývate v okrajovej štvrti, ako sa im nechce! Priam by ich bolo treba prosiť?

A časová objednávka povedzme o dve hodiny, nedajbože na druhý deň ráno k vlaku? To už im tečú, chudáčikom, krokodííílie slzy, ako sa im nechce. Niektoré taxi-služby (napr. akási 4you?) vás rovno odmietnu, vraj nevedia, či sa niekomu od nich bude chcieť prísť! V krízou postihnutom Grécku, v Aténach, som pred pár rokmi šiel večer taxíkom a anglicky som sa pokúsil dohodnúť sa s taxikárom na druhý deň ráno, že mi letí lietadlo. Ten chlap, hoci anglicky vedel len tak-tak, prišiel ráno na minútu presne, odviezol ma za pár šupov k najbližšej stanici metra a ešte poďakoval. To naši páni taxikári? Neuveríte, čoho sú schopní!

Pred dvomi dňami sme si na večer objednali taxík. Na našu adresu už za tie roky trafili nie desiatky, ale stovky taxikárov. Nie je komplikovaná. Pre trubadúra z akejsi družstevníckej taxi-služby, ktorej názvom je krstné meno (to si určite zapamätám), to tiež nebol problém. Viete, čo urobil? Na daný termín sa nezjavil a keď sme sa dispečerky pýtali, kde je, tak vyhlásil, že on JE na našej adrese a my, ktorí tu dvadsať rokov bývame, stojíme zle! Skalopevne a neodbytne sa odmietal pohnúť, lebo on predsa stojí na správne adrese vo DVORE. Na celej našej ulici nemajú obytné domy dvory, žiadne. Navyše tá ulica je ako čiara a v noci vidíte z jedného konca na druhý – bola prázdna, žiadny taxík na dohľad. Ale to nebolo všetko.

Len si to predstavte. Stojíte vyobliekaní s kyticou a darčekom na ulici pred vlastným domom, vychystaní na dôležitú návštevu, a už meškáte, pretože akýsi „prípad“ tvrdí holé nezmysly. A keď sa podarilo vzácne obetavej pani dispečerke presvedčiť ho, aby konečne na našu ulicu a adresu prišiel (veľmi pravdepodobne meškal, v žiadnom dvore nestál a bohapusto si vymýšľal), nečakalo nás žiadne ospravedlnenie. Naopak, nová legenda – on vraj už u nás bol (hoci k nám sa blížil prískokmi, ako horlivo po ceste narýchlo obzeral čísla) a keďže sme tu vraj nestáli, šiel… Už ani neviem, čo zase vyfabrikoval… nedopočul som tie choré nezmysly, lebo medzičasom som už nastupoval a dočkal sa ďalšieho šoku. Keď som mu povedal, že už tie jeho výmysly naozaj nemá zmysel rozoberať, jednoducho pri otvorených dverách (do ktorých sme práve nastupovali!) pridal plyn a odišiel. Len čírou náhodou som stihol uskočiť a nezranil nás.

A to je všetko, čo sa týka taxikárskych družstevníkov. Viete, ubúda vinohradníkov, rozpúšťajú sa družstvá, tak sme asi narazili na nejakého podávača slamy so správaním, aké asi bol navyknutý pri práci s dobytkom. A jeho vedenie? Keď som podal na druhý deň telefonicky sťažnosť akémusi pánovi Vov-i, tak sľúbil, že to vyrieši „hneď“. U družstevníkov termín „hneď“ je asi spojený s agrotechnickými termínmi a ročnými obdobiami. Odvtedy sme o pánovi Vov-i nepočuli. A ani už nechceme, vrátane tej ich neskutočnej družstevníckej služby.

Mimochodom, ak si nevedia družstevnícki taxikári sami rady s takýmito neuveriteľnými exotmi, čo robí Cech taxikárov? Veď on ich aj za ich peniaze „školí“ na euro-úroveň, ktorá sa vybíja v tom, že sa musia naučiť naspamäť taxy taxíkov v hlavnom meste Dánska. A čo školenie o slušnom, solídnom správaní? V Bratislave je vraj taxikárov tisícpäťsto. Tak to jeden takýto „exot“ bude kaziť dobré meno aj tým ostatným a nikto s tým nepohne?

Takže opak je pravdou, priatelia. Nie je pravda, že by bolo taxikárov priveľa. Tých NORMÁLNYCH, nehovoriac o vysnívanej kategórii dobrých a spoľahlivých, je stále málo.