Gustáv Murín

Predstava, že by súčasný Pápež urobil taký bezprecedentný krok (nevídaný takmer 600 rokov) kvôli tomu, že by „nevládal“ absolvovať bežné rituály svojho úradu je absurdná.

Jeho predchodca Ján Pavol II. sa držal svojho stolca zubami-nechtami, hoci ten naozaj už nezvládal ani bežné pápežské úlohy.

Benedikt XVI. zrejme odchádza práve preto, že mu jeho predchodca zanechal dedičstvo obrovskej morálnej dilemy, ktoré si netrúfa zvládnuť. To dedičstvo sa volá: korupcia, klientelizmus, porušovanie zásadných mravných princípov od Desatora po elementárne zásady morálky. Ten čo to do posledného svojho dychu kryl, bol opäť bezprecedentne urýchlene blahorečený. Ten čo toto morálne bremeno už nevládze niesť, ostane zrejme navždy predmetom špekulácií a pochybností.

Ján Pavol II., zjavne trápený chorobami, vyhlásil: „Cítim vážnu povinnosť svedomia pokračovať v plnení úloh, ktorými ma poveril Kristus Pán, až dovtedy, kým si to bude želať.“ A neodstúpil, hoci očividne mal. Súčasný Pápež odstupuje, hoci na to očividný dôvod nie je. Otázkou je, kto z nich má čistejšie svedomie.

Cesta do pekla…

…je dláždená dobrými predsavzatiami. Tak hovorí príslovie.

Dilema už teraz blahorečeného Jána Pavla II. sa zdá jasná:

Jeho predchodca Ján Pavol I. prišiel na obrovské finančné machinácie vnútri Vatikánu.

Zomrel krátko na to, len 33 dní v pápežskom úrade.

Mnohé naznačuje, že bol zavraždený práve preto, že tie obrovské finančné machinácie vnútri Vatikánu chcel riešiť.

Pri svojom nástupe na pápežský stolec si už bývalý kardinál Wojtyla zvolil v inauguračnej reči zvláštne prvé slová: „Nebojte sa.“

Kto sa bál a už nemusel?

Pápež Ján Pavol II. zjavne prispel k pádu komunizmu. Okrem iného aj tým, že sa tajnými kanálmi dostalo poľskej Solidarite neuveriteľných 100 miliónov dolárov podpory. Tie mohli pochádzať len z nelegálnych zdrojov a tie dokázali zabezpečiť len tí, čo sa mali prečo báť náhle zosnulého Jána Pavla I. A už sa nebáli…

Môžeme v mene dobra páchať zlo?

Aj americká vláda známeho bojovníka proti komunizmu Ronalda Reagana si myslela, že na podporu protikomunistických Contras v Nikaragui sa môžu spojiť aj s diablom. Najali na to nepochybne presvedčeného vlastenca plukovníka Olivera Northa.

Za cenu pádu komunistického režimu v danej krajine však došlo k morálnemu a zrejme i faktickému skorumpovaniu amerických tajných služieb, ich prepleteniu s organizovaným zločinom, následnej likvidácii tých, čo na to chceli čestne upozorniť a posilnení „diabla“, s ktorým majú USA dodnes vážne problémy. Do detailu tento „obchod s diablom“ popisuje R.J. Ellory vo svojom bestsellery „A simple act of violence“.

Celestín V., ktorý odstúpil v 13. storočí práve v zhrození nad stavom panujúcim vo Vatikáne, skončil vo väzení. Vatikánskom. Za to, že bol čestný a nechcel zakrývať už vtedy hlboký morálny úpadok cirkevných špičiek katolicizmu.

Bol „obchod s diablom“ pápeža Jána Pavla II. ospravedlniteľný? Na pápežskom stolci sa držal už ako ľudská troska možno aj preto, aby svojou autoritou umlčal všetky pochybnosti a nedajbože aj vyšetrovanie a súdy. Výsledkom bol a je morálny rozklad a skorumpovanie špičky vatikánskej hierarchie (opísané v pozoruhodnej knihe talianskeho novinára Gianluigi Nuzziho „Vatikán, a.s.“), ale aj likvidácia tých ľudí, ktorí verili v Boha, Pápeža a spravodlivosť. Viacerí skončili vzápätí násilnou smrťou.

Súčasný, a už odstupujúci, Pápež Benedikt XVI. takú autoritu umlčiavať spravodlivosť nemá. A zrejme ani nechce mať. Pripomeňme si len nedávnu aféru s jeho komorníkom Paolom Gabrielom, ktorý vyniesol z Vatikánu práve tajné dokumenty o pretrvávajúcich podozrivých finančných machináciách Vatikánskej banky. Jej najvyšší predstaviteľ Ettore Gotti vzápätí prišiel o funkciu. Ale tie podozrenia vyplávali na povrch až niekoľko rokov po nástupe nového Pápeža na vatikánsky stolec, takže neboli už spájané s jeho predchodcom.

Po tomto komorníckom Vatileaks nasledovali ďalšie varujúce správy. Podľa médií aj s prepojením na Slovensko a škandalóznym odvolaním arcibiskupa Bezáka. A naopak takmer večne (veď už od čias komunistickej moci) nedotknuteľným a rovnako stále podozrievaným arcibiskupom Sokolom, ako šedou eminenciou čias, ktoré nastolil práve tak urýchlene blahorečený Ján Pavol II.

Otázka je jasná: Ak vidíme ako jediný morálny kompromis spôsobuje lavínu hriešnych činov, môžeme aj naďalej ospravedlňovať, ak sa v mene dobra pácha zlo?