Gustáv Murín

Mafiani 4, obálka

Je studené novembrové ráno 15.11.2011. O 4.30 h začína hudobná relácia Slovenského rozhlasu pod názvom Brieždenie. Presne v danej chvíli…

…rachot, vresk, dupot okovaných topánok. Hluk násilím rozrážaných vchodových dverí bytu prebúdza pani Moniku. Keď otvorí oči, díva sa do hlavne pištole. Neznámy muž na ňu reve: „Kde je váš manžel?!!“ Pani Monika nemá manžela. Jej štvorročný syn sa od strachu pocikal a pýta sa mamy, prečo k nim prišli policajti. Týmto omylom (za ktorý sa aktéri nezvyknú ospravedlňovať a ani ho verejne priznávať) začal bombastický záťah 350 mužov v policajných uniformách, ktorým ktosi pre túto príležitosť zvolil priliehavé oslovenie – Rambo!

Rambo je filmová postava, ktorá so životom a realitou nemá nič spoločné. Ak sa chce niekto hrať na Ramba, nech ide do Hollywoodu, ale nech neberie plat z našich daní za to, že sa takto trápne predvádzal. Už prezidentovanie Jaroslava Spišiaka v PZ vážne spochybnilo jeho predošlú dobrú povesť slovenského bojovníka s mafiou alias Cattaniho, a viaceré jeho, aj dobre mienené činy, sa premenili na frašku. V tomto prípade mohlo ľahko dôjsť k tragédii, čo dobre poznáme z histórie omylov práve amerických špeciálnych zásahových jednotiek. V rozospatosti si totiž ľahko spletiete agresívne útočiacich kukláčov s prepadmi gangstrov, ktoré mali podobný scenár už v minulosti aj u nás. A jediný reflexívny obranný pohyb či prihlasné zvolanie môžu vyprovokovať paľbu, a tak aj smrť.

Útvar osobitného určenia je najelitnejším policajným útvarom na Slovensku s vynikajúcou reputáciou vďaka porovnávaniu na súťažiach takýchto jednotiek v zahraničí. Sú špecialistami na oslobodzovanie unesených dopravných prostriedkov, trénujú zneškodňovanie teroristov. Nie sú tu na to, aby zatýkali, ale aby, ak treba, zneškodnili nebezpečných páchateľov a oslobodili rukojemníkov. Sú vedome „nahuckaní“, aby prešli každou prekážkou, a preto je nanajvýš nebezpečné nahuckať ich zlým smerom, proti nič netušiacim civilistom. Následné traumy a škody nie sú ich vinou, ale mali by byť pripísané tým, čo takúto akciu so zlými či nedostatočnými informáciami naplánovali a napriek tomu ju spustili. Lebo tých omylov toho rána bolo priveľa. Samozrejme, že oficiálne nepriznaných či tými nezodpovednými iniciátormi zahmlievaných. Nebyť internetu, môžeme sa o nich len dohadovať, ale vďaka diskusii, ktorá na ňom následne prepukla, môžeme aj posúdiť, či je kritika týchto lapsusov oprávnená.

Tu sú nadpisy v diskusii na Dnes.sk až so 165 príspevkami:

„+ Šaškáren, tu sa dali použit iné metody nie kopu kriku. + Museli ho chytať? Veď ho mohli len zatknúť. Veď bol doma. + Myslim si tiež že pozerajú veľa akčných filmov + inšpiráciu videli vo filme KAJINEK + Hamba polícii + nechutné divadielko…: budú odmeny + predvolebné divadielko…“

A ojedinelý hlas: „Opäť slováci neprekvapili: namiesto potlesku obhajujú mafiu…“

Na www.nasnazor.sk sa tiež dočítate:

„…Do bytu Miroslava A. v Ružinove vpálili o 4 v noci a profesionálne zakročili proti jeho manželke a dvom deťom (4-ročná dcéra a 16-ročný syn), ktorých samopalmi a baterkami vyhnali z postelí a zložili na zem. Miroslav A. doma nebol.

Bol vo svojom dome v Ivanke pri Dunaji, kde bol zastihnuteľný na svojom mobilnom telefóne, a vonku parkovalo jeho nenápadné auto. O akcii sa dozvedel od svojej ženy, ktorá mu volala, aby došiel domov. Sadol do svojho auta (Mercedes G) a ponáhľal sa domov. Domov už sa nedostal, lebo ho na ceste zastavili a zatkli po vysvetlení jeho ženy, ktorá kukláčom povedala ‚tajomstvo‘, že sa zdržiava vo svojom dome v Ivanke.

Rastislava H. hľadali najprv na jeho záhrade v Lamači, no nevedeli, ktorá to je, tak nabehli do domu jeho matky, kde hľadaný už 15 rokov nebýval. Tej sa opýtali, kde jej syn býva. Keďže si nevedela spomenúť na číslo, ale len na ulicu, tak ju zobrali v nočnej košeli so sebou, aby im ukázala, kde to je. Po tomto úvode využili ‚moment prekvapenia‘ a vtrhli do jeho prenajatého bytu. V byte sa nachádzala len jeho žena s dvoma deťmi (4-ročný syn, ročná dcéra). Po úvodnom bengáli (5 hodín ráno) obrátili byt hore nohami, aby zistili, že hľadaný sa v byte NENACHÁDZA.

Matej Š. mal podľa operatívnych informácií bývať v bytovke pri hlavnej ceste. Keď baranidlom rozrazili dvere, zistili, že hľadaný sa v byte nenachádza a víta ich len rozospatý podnájomník, ktorý mal byt prenajatý. Ten potom na ich pokyn volal Matejovi Š., ktorý sa dobrovoľne dostavil k domu, aby ho mohli zatknúť…“

Posúdenie, kto ako primerane či neprimerane konal, je na čitateľovi. S istotou však môžeme povedať, že pri zodpovednejšom plánovaní a menej bombastických efektoch na ohúrenie verejnosti, by boli ciele akcie Eden dosiahnuté oveľa efektívnejšie, s nižšími nákladmi a bez zbytočného humbugu. Lenže komusi zrejme išlo aj o ten humbug…

S bubnom na zajace alebo útok na pevnosť?

   Okázalé zatýkanie Ondrejčáka (35) v to novembrové ráno niektorým novinárom pripomínalo „útok špeciálnych jednotiek Seal proti teroristovi bin Ladinovi v Pakistane“. Ťažko si predstaviť väčší omyl: v jednom prípade išlo doslova o útok (a vedomú likvidáciu), v druhom malo ísť o zatknutie. A to zatknutie pripomínalo divadielko pre takto pomýlené médiá a ich čitateľov i divákov ako nádejných voličov, lebo sa blížili nové voľby. Veď posúďte sami (TVNOVINY.sk, TASR, TV Markíza):

„…Kukláči v noci obkľúčili dom v bratislavskom Lamači, v ktorom býva údajný šéf skupiny bratislavského podsvetia Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo.

Podľa našich čitateľov sa zásah začal už okolo 4.00 hodiny, nad Piťovým domom sa vznášala osvetlená helikoptéra, z ktorej sa zlaňovali kukláči. Mimochodom, nemohla zablúdiť, veď Ondrejčák mal na trávniku vily vykosené zreteľné iniciály OJ.

Bolo počuť explózie výbušiek s dymom. Kukláči na dome rozbili niekoľko okien a vtrhli dovnútra. Zásah tak trochu pripomínal nedávny útok špeciálnych jednotiek Seal proti teroristovi bin Ladinovi v Pakistane.

Vnútri domu prebiehala domová prehliadka. Policajti sa medzi sebou do vysielačiek dorozumievali krycími menami Rambo. Policajti súčasne zasiahli na ďalších miestach Bratislavy…“

Komentár na www.nasnazor.sk zo 16. 11. 2011:

„Do domu Piťa sa dostali tak, že najprv preliezli plot, aby zaistili strážnika. Na toho potom ešte hodinu ziapali, aby im ukázal tajnú chodbu vedúcu do susediaceho domu (zas si z UOU-čka vystrelila SIS-ka). Samozrejme, žiadna neexistuje, tak strážnika za trest nechali dve hodiny ležať v tričku na zemi (bolo pod nulou) a nedovolili mu ani ísť na toaletu. Vyšťal sa im teda pod nohy.

Jeden tím zlanil z helikoptéry a druhý zároveň útočil spredu na vchodové dvere. Tie im Piťo otvoril a druhý tím bez problémov vošiel cez dvere do domu. V tom čase sa tím zo strechy stále ešte snažil dostať cez balkón na poschodie. Aj keď ich kolegovia z druhého tímu už boli minimálne päť minút v dome, tím zo strechy najprv páčidlami, potom baranidlom prekonával dvere na balkóne do detskej izby (zabudli im povedať, že okná sú bezpečnostné). Čo ďalšie im zabudli povedať, bolo to, že v dome sa nachádzajú dve deti (dvojičky 1 rok staré). Čo by sa stalo, ak by nejaký inteligent výbušninou odpálil okno, si môžeme len domýšľať. Z bytu si odniesli rekordný úlovok, a to dva počítače, tri USB kľúče a dva telefóny. Zbrane nenašli, tak sa asi nedovolene ozbrojoval výpočtovou technikou.

K osobe Piťa ešte treba povedať, že za posledný rok bol niekoľkokrát predvolaný na políciu poštovou predvolankou a vždy sa dostavil…“

Minister vnútra Daniel Lipšic neskôr na mimoriadnej tlačovke obhajoval takéto extrémne nasadenie techniky tým, že dom bol obohnaný päťmetrovým múrom s ostnatým drôtom na vrchu, a zadržaný mal byť ozbrojený. A teraz fakty:

– múr mal tri metre s ostnatým drôtom, čo bez problémov prekonal tím prepadového komanda pomocou rebríku,

– tomuto tímu otvoril Ondrejčák normálne predné dvere, kým helikoptéra ešte len trápne manévrovala nad domom,

– následne sa helikoptérový tím dobíjal násilím hornými poschodiami domu, ktorý už bol predošlým tímom bez problémov obsadený, takže rozbíjali okná a dvere úplne zbytočne,

– dve hodiny ešte pátrali po akejsi tajnej chodbe, hoci objekt zatýkania už mali v rukách, takže ak by existovala a chcel by utiecť, vyrušený hlukom helikoptéry by bol dávno preč,

–  v celom dome sa nenašla žiadna skutočná, funkčná zbraň.

Z hľadiska efektívnosti zásahu bolo nasadenie helikoptéry zbytočné a výsledok absurdný. Veď každý takýto zásah je postavený na momente prekvapenia. Hluk blížiacej sa helikoptéry v tichej štvrti nad ránom je toho pravým opakom. Navyše, vymanévrovať ju nad správny objekt a „ubrzdiť“, aby sa vôbec mohlo začať zlaňovanie, trvalo neúmerne dlho na to, že sa to dialo priamo nad hlavou objektu zásahu. Ak by došlo dokonca k odporu zo zeme, tak zlaňujúci kukláči sú tí najbezmocnejší tvorovia na zemeguli. Užili si to príslušníci izraelského komanda, ktoré zlaňovalo na tureckú loď s nákladom pre Palestíncov, a privítali ich na pohľad nevinnými metlami a palicami. Preto sa tento manéver používa predovšetkým na viacposchodové domy (prípad zásahu amerických jednotiek v Mogadiši) a veľké obytné budovy (k utečenému Kajínkovi takto vrazili v paneláku rovno oknom, čo je tiež riskantný manéver). Ale dobýjať sa do súkromného domu skoro ráno v tichej štvrti s takým rachotom a navyše zbytočne, je v podstate aj trápne a znižuje to profesionálne výkony členov UOU na púťovú atrakciu pre médiá v záujme politických ambícií vysoko postavených jedincov…

Naopak, z politického pohľadu to malo veľký význam. Veď sa blížili voľby, a tu bola šanca doslova ukázať (od amerického slova „show“), ako sa polícia pod istým vedením vyznamenáva. Helikoptéra je mediálne neprehliadnuteľná a zlaňovanie z nej osvedčenou atrakciou verejných „predvádzačiek“…

Komentár TVNOVINY.SK znel: „Akcia proti ‚piťovcom‘ pôsobila priam pompézne a môžu tak žiť špekulácie, že bola pripravená na vylepšenie mena čelných predstaviteľov rezortu.“

Toho sa chytili na svoju obhajobu pred súdom aj niektorí obvinení (Webnoviny.sk, SITA): „…Za vydieranie podnikateľa poslal dnes Okresný súd v Trnave na štyri roky do väzenia Adama Š. z Trnavy a Igora D. z Bratislavy, ktorí údajne patrili k zločineckej skupine známej ako piťovci… Adam Š. v záverečnej reči povedal, že vlaňajšie zadržanie Juraja O. (Piťa), ako aj ďalších údajných členov zločineckej skupiny, bolo len predvolebnou kampaňou vtedajšieho ministra vnútra…“