Založ si blog

Wimbledon z prvej ruky s Janom Kukalom

Wimbledon 

  Jana Kukala si vážim ako vzácnu osobnosť (uznanú aj umiestnením do Siene slávy slovenského tenisu, hoci je Čech – viac o ňom tu), ktorá preklenula v športe aj umení Slovensko a Česko a to aj vďaka jeho manželstvu so šarmantnou pani Editou, ktorá ho priviedla na Slovensko, kde žijú v Boldogu dodnes. V týchto dňoch som ho vyspovedal na tému Wimbledon – chrám svetového tenisu. Tu je záznam.

  Jana Kukala som svojho času už spovedal pre časopis Playboy a kde inde by na to bol ten správne exkluzívny priestor, než vo Wimbledone. Vďaka mojej neznalosti včasnej registrácie  ma zachraňoval tak, že mi cez mreže bočnej brány podával voľný lístok, na ktorý majú právo len hráči a tréneri. Vďaka nemu som sa ocitol aj v hráčskej reštaurácii a dokonca aj v exkluzívnych „šiatroch“, teda veľkých stanoch, ktoré slúžia ako klubovne na bohaté občerstvenie hostí veľkých firiem priamo v areáli wimbledonského tenisového klubu.

  Ale o svoju riadny akreditáciu som sa rozhodol ešte zabojovať. V Tlačovom stredisku slečna, až do tej chvíle okázalo sa nudiaca na stoličke za pultom, vyštartovala kozmickou rýchlosťou, aby si na živo a na blízko pozrela legitimáciu takého „luxury magazine“, aký som reprezentoval. Druhá ukázala prstom na moju hruď a vzdychla: „Fakt, Playboy, pozrite ten odznak!“. Potom sa ku mne dôverne nahla a dodala: „Naozaj je zo zlata?“. „Musel“ som ju sklamať a dôverne pošepkal: „Nie, táto predná časť je z platiny. Zadná je zo zlata“. V skutočnosti to bol obyčajný odznak z nejakej lacnej liatiny. Ale ani účelový klam nepomohol.

  Tá eufória totiž trvala len okamih. Letmý pohľad do počítača im prezradil, že moja žiadosť nemá najmenšiu nádej. Nebola podaná včas. Včas znamená najmenej tri mesiace vopred. A každého uchádzača si podľa dotazníka ešte oklepnú cez špecializovanú agentúru. „Sorry, sir, nemôžeme vám pomôcť“, uzavrela môj prípad tá, ktorú nadchla predstava zlatého odznačika. Slečna, ktorá dovtedy zaujato študovala moju legitimáciu, sa zase zasunula do pôvodnej nezúčastnene unudenej polohy na stoličke. Policajt (tí sú tu všade, aj na Tlačovom) na mňa významne pozrel. Čakala ma potupná cesta za brány znesväteného chrámu…

 Profesionálna hrdosť mi však nedala nepokúšať sa znovu a znovu o oficiálne uznanie môjho novinárskeho poslania i časopisu, ktorý zastupujem. Tvárili sa neústupne, zhrozene, otrávene. A potom pomohla náhoda, vhodne volené slovo a zdravá sebadôvera. Oslovil som jednu dámu z vedenia Tlačového centra (ktorá s poľutovaním zdôraznila, že na takú výnimku je aj ona malý pán), ale vedľa nej stojaca slečna mi po vyslovení čarovného slovíčka „Playboy“ odporučila tretiu dámu. Pani Sue Youngman, ktorú som v roztržitosti oslovoval krstným menom, mi dala päť minút, aby si osobne vypočula moju nehoráznu žiadosť (možno len chcel na živo vidieť toho trúfalca, čo už druhý deň oblieha nedobytnú pevnosť Tlačového strediska) potom si váhavo zapísala moje meno, neveriaco dopísala „Playboy“ a s nepatrným úsmevom povedala: „Zavolajte o dve hodiny. Poradím sa s vedením klubu“. Myslela tým vedenie All England Lawn Tennis and Croquet Clubu, čiže tých pánov s kravatami v klubových farbách a dámy neprístupné ako islandské ľadovce. Moje šance sa vyčerpali. O dve hodiny som (takmer bez nádeje, ale pre istotu) zavolal a pani Sue povedala: „Gustáv, príďte si pre legitimáciu“. Pamätníci tvrdia, že po prvý krát v dejinách (či aspoň pokiaľ im pamäť siaha) takto niekto bez protekcie a na mieste dostal vo Wimbledone akreditáciu novinára. A celkom určite prvý krát pre časopis, ktorý nepodáva pravidelné spravodajstvo o turnaji, ani sa na tenis nešpecializuje! Ja som to však vnímal inak. Keď som krátko na to už oficiálne vstupoval do novinárskej lóže kurtu č.2, pretláčal som sa ako obvykle policajnou kontrolou. Zastavili ma a jeden z nich si pozorne pozrel moju čerstvú legitimáciu. Vtom sa náhle rozžiaril a zvolal: „Playboy! Aká úžasná udalosť! Nech sa páči ďalej…“ A vtedy som pochopil, že brány Wimbledonu sa konečne otvorili. Ten prekvapene-potešený výkrik službukonajúcich policajtov som odvtedy počul viac krát. A tak som rád vstúpil…

Faloš západných politikov

09.12.2019

Ak si teraz pripomíname 30 rokov od novembrovej Nežnej, oslavujeme tým aj našu dospelosť v demokratickom systéme, ktorý sme si tak po štyridsiatich rokoch komunistického experimentu prinavrátili. viac »

Kšefty so zdravím

04.12.2019

Všetci asi vieme, ako podozrivo nás štátni úradníci predali akejsi súkromnej „záchrannej službe“, pričom odborníci spochybňovali schopnosť týchto biznismanov s našim zdravím naozaj viac »

November 1989 naschvál zakonšpirovaný?

29.11.2019

Našinec by si naivne myslel, že tridsať rokov po revolučných udalostiach by sme si snáď už mohli povedať pravdu. Najmä keď už sú k dispozícii výpovede svedkov, dokumenty ŠtB a nie je tu viac »

R7

Časť rýchlocesty R7 otvoria už o pár mesiacov

12.12.2019 16:47

Prvé dva úseky rýchlostnej cesty R7 – úseky 4 a 5, majú byť podľa spoločnosti D4R7 pre vodičov sprístupnené už v úvodných mesiacoch budúceho roka.

Hronec, dom

Pri dome hrôzy v Hronci mali nájsť policajti pozostatky dieťaťa

12.12.2019 16:01

Matka týraného chlapčeka Martinka čakala piate dieťa, ktoré však nikto nikdy nevidel.

kurilovska

Kurilovská podala trestné oznámenie za komentár popierajúci holokaust

12.12.2019 15:50

Rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská (Dobrá voľba) sa dištancovala aj od výrokov poslanca Ľuboša Blahu na sociálnej sieti.

videopredpoveď

Na Luciu mystické počasie a bohatá snehová nádielka!

12.12.2019 15:42

Kde to bude skôr o "člapkanici" a v ktorých regiónoch možno zase pripravovať sánky?

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 496
Celková čítanosť: 2852589x
Priemerná čítanosť článkov: 5751x

Autor blogu

Odkazy