Gustáv Murín

Vo svojej dosiaľ nevydanej knihe „Taká normálna Amerika“ opisujem náš rodinný zážitok z Washingtonu z roku 2001, ktorý končí vetou: „Bože, takýchto policajtov keby k nám chcel niekto dovážať po stovkách!“

  Som šokovaný tým, čo sa odvtedy s Amerikou a jej policajnými silami stalo. Minulý týždeň zastrelili títo pištoľníci neďaleko Bieleho domu v aute 34-ročnú matku s ročným dieťaťom po boku. Pred očami toho dieťaťa dostrieľali neozbrojenú ženu, len preto, že si poplietla odbočku pred Bielym domom.

  Tú odbočku pozná každý, kto sa kedy prišiel pozrieť k vchodu do Bieleho domu. Niektorí si na ňu spomenú ako miesto slávnostného pochodu po prvom zvolení Baraka Obamu za prezidenta. Aj americké médiá uznávajú, že nie je problém si ju spliesť a omylom sem odbočiť. Tá úbohá žena podľa všetkého bola tisícou prvou, ktorá tak urobila a keď poznáme povestnú orientačnú schopnosť žien (za čo nemôžu ony, ale evolúcia), nič hrozného. Lenže v protiteroristickej hystérii, ktorú umelo vyvolal bushizmus a ktorá žiaľ kvitne aj za mierotvorcu Obamu je aj mávnutie motýlích krídiel akt terorizmu. Mimochodom, keď sebeúprimnejšieho demokratického prezidenta obklopíte kordónom hustých chlapcov, takže z tohto sveta vidí hlavne ich široké chrbty a keď si kedykoľvek dovolí zapochybovať o užitočnosti tohto teroru proti teroru, je umlčaný „ostražitými“ republikánmi, aká je šanca, že rozum prevládne? Ako by aj mohol, keď pred pár hodinami polícia pre washingtonským Kapitolom rozohnala pokojnú demonštráciu proti republikánskej blokáde imigračného zákona a zatkla 20 účastníkov vrátane ôsmich členov amerického parlamentu! Veď Boston tiež nebola náhoda a koľkí oficiálni pištoľníci sa od tých čias bostonských absurdít túžia vyznamenať v tejto nezmyselnej „vojne“? Odvtedy nielenže zabili jedného z podozrivých bratov, hoci sa vzdával, a druhý je podozrivo postrelený do krku, ale o niekoľko dní zabili aj ich vzdialeného priateľa. Len tak, v jeho dome, neozbrojeného. Po tom, čo im normálne odpovedal, keď za ním prišli cez deň, ale nezniesol ich nočnú návštevu a rozčúlil sa, prečo ho obsedantne obťažujú? Zastrelený ako živý terč nezmyselnej „vojny proti terorizmu“? Skrátka, odkedy v USA potichu zrušili prezumpciu neviny a zaviedli ilegálne ne-väzenie v Guantanáme má vždy pravdu (ako na Divokom západe) ten so zbraňou a služobným preukazom. A strieľajú schuti…

  Ani Miriam Carey, zubná laborantka, s jednoročným dievčatkom na zadnom sedadle hneď nepochopila, že sa ocitla vo vojnovej zóne. Ako vyplýva zo správ americkej tlače, odbočila zle a stačilo na ňu zamávať a s úsmevom ju vrátiť do bežnej dopravnej prevádzky. Ale bushistická psychóza zapracovala a namiesto úsmevu sa jej do cesty vrhol „hrdina“ zo Secret Service tak nešťastne, že do bariéry a jeho za ňou narazila. Opäť, celkom logické vysvetlenie je, že sa jednoducho zľakla a omylom miesto brzdy stúpila na plyn. Žiadna tragédia, sekreťákovi sa nič nestalo.

  Lenže, žena v šoku sa rozhodla z miesta činu ujsť (odísť?). Opäť nič čudné, keď zrejme videla ako sa smerom k nej vrhá celá rota „hrdinov boja proti terorizmu“. To by sa aj otrlý muž zhrozil, keby videl všetky tie guľomety namierené na jeho DIEŤA!

  Tá žena sa v pude sebazáchovy rozhodla zmiznúť z tejto kovbojskej zóny, ale to podcenila dobre platených pištoľníkov. Oni si chcú svoje platy zaslúžiť, chcú byť v novinách ako záchrancovia prezidenta, chcú byť povýšení za „zneškodnenie teroristky“. Takže ju prenasledovali, opakovane strieľali v hustom dave turistov a úradníkov a pocvičili aj so senátormi v blízkom Kapitole, aby si to tiež užili s bradou v prachu na podlahe a…

  Zastrelili ju. Na dva krát. Bezbrannú, vystrašenú, bezmocnú. Zabili 34-ročnú matku pred očami jej ročného dievčatka. To potom vytiahli zo zakrvácaného auta v šoku a „zachránili“.

  Že by si tí chlapci poplietli termín „shutdown“ v zmysle zatvoriť s iným významom – zastreliť? Znie to cynicky, ale v tom nás ľahko predčí komentár D.C. Police Chief-a Cathy L. Lanier-a. Viem, že neuveríte, ale povedala: „…som si veľmi istá, že to nebola náhoda“.

  No pochopiteľne, že nie, pani šéf-policajtka Lanierová! Viete, čo robili „lovci špiónov“ v Československu v 50-tych rokoch? Tiež zabíjali nevinných ľudí, mučili ich (ako to robíte aj vy so „suspectami“), držali ich bez súdu neobmedzenú dobu (ako to robíte aj vy už desaťročia v Guantanáme a na iných tajných väzeniach CIA po svete) a keď neusvedčili, tak aj zastrelili. Tiež to nebola náhoda. A viete prečo? Pretože, keď vytvoríte paranoidnú hystériu v národe a zaplatíte desaťtisíce pištoľníkov, aby naháňali duchov, tak si tí chlapci raz za čas túžia aj vystreliť – lebo aj on chcú byť „užitoční“! A to ešte buďme radi, že nevedia po česky a nepočúvajú táraniny pána Zemana typu: „Nie je pravda, že každý moslim je terorista, ale je pravda, že každý terorista je moslim.“ Chudák, už sa mu na staré kolená mieša… veď vy viete čo s čím.

  Ja milujem Ameriku. Takú, ako som ju zažil. Krajinu pohostinných, usmievavých, ústretových ľudí. Desím sa Ameriky, ktorá sa vrátila do 50-tych rokov „honov na čarodejnice“. Ameriky, ktorá zabíja pred Bielym domom za bieleho dňa vlastných ľudí…