Odišiel zberateľ idiotov

12. marca 2014 10:04, Prečítané 6 786x, gumurin, Kultúrne reflexie

Gregor

Pri svojich nedávnych besedách v Nitre som s prekvapením zistil, že meno Peter Gregor nič nehovorí nielen študentom, ale ani inak kultúrne vzdelaným dospelákom. A pritom tu bol medzi nami rovných 70 rokov a písal od roku 1968 básne, epigramy, aforizmy a celkom neprehliadnuteľná bola aj jeho tvorba rozhlasových hier.

Bol to frajer.

Jeden z najelegantnejších básnikov, akého som stretol nielen u nás, ale aj vo svete. Vlastne najelegantnejší. Záhadným spôsobom (kde tie vesty a saká bral?) udržiaval na sebe živý a s veľkým vkusom vyberaný šatník najmä 60-tych rokov.

Bol plný paradoxov.

Typický mestský švihák.

Ale pritom sa ako vodák vyberal často aj sám na dunajské ramená.

Mal vyberané spôsoby.

Ale pil rum.

V jednej jeho hre novinárka spovedá básnika, ktorý sa pri tom spije tak, že padne a rozbije si koleno.

„Škoda tej krvi,“ hovorí novinárka.

„Škoda toho rumu,“ odpovedá básnik.

Hoci zodpovedal všetkým kritériám ideálneho masmediálneho objektu (a sám bol v minulosti redaktorom rozhlasu), nikdy sa nedostal do pozornosti médií tak, ako napríklad jeho súputník Feldek, na ktorého konjunkturálne básne si ťažko už dnes niekto spomenie. Gregor bol rovnako ako Feldek už za komunistického režimu (od roku 1983) na odvážnej voľnej nohe, ale na rozdiel od Feldeka si to nikdy nepoisťoval básňami o rodnej strane a Brežnevovi. A tak je Feldek na výslní médií za každého režimu (ale treba uznať, že aj záslužnou prácou na prekladoch Shakespeara a iných divadelných počinoch) a Gregor bol neviditeľný vtedy aj dnes.

Raz som bol pri jeho hviezdnej chvíli a skromne si robím zásluhy, že som ju zorganizoval. To keď som ako predseda SC PEN viedol skupinku našich členov na čítačku do Viedne. Všetci sme sa snažili, ale keď na záver prišiel Peter Gregor s jeho aforizmami, vďačný smiech to divadlo skoro zbúral.

Peter mal čuch na idiotov a verne ich v tých aforizmoch opísal. A oni mali čuch na neho, preto ho vo chvíli, keď slovenský PEN klub ovládol „výkvet“ literárneho suterénu s ich suterénnymi praktikami a morálkou, ako dlhoročného člena vyšupli z členstva napriek protestom profesorky Bátorovej, tiež bývalej predsedníčky.

PENa malosti a zloby

„Božechráň ohovárať, ale niekedy sa nemôžem zbaviť dojmu, že ľudstvo vďačí za svoju existenciu tomu, že praotec Noe pojal na svoju archu aj hovädá.“

To píše Gregor vo svojom Idiotári. A ešte postreh:

„Keď človek s titulom tára, nepridá vážnosti táraniu, ale uberie ju titulu.“

To napísal už potom, čo sme sa nemilo presvedčili, že aj hovädá túžia po titule. A dokonca sa vedia preintrigovať aj k titulu „prezident“ bez toho, aby museli kandidovať v celonárodnej kampani. Ja len dodávam, že keď sa nula dostane k funkcii, tak to nulu neobohatí, to len tá funkcia dostane nulovú hodnotu. A literárni trpaslíci spotvoria aj tie najväčšie idey medzinárodného literárneho spoločenstva.

Viem, Peter by nad tou malosťou a zlobou mávol rukou. Vedel byť veľkorysý.

A som veľmi, úprimne rád, že vďaka enormnému úsiliu vydavateľa Alberta Marenčina, nebude Gregor zabudnutý. V priebehu týchto posledných mesiacov jeho života dokázal Marenčin vydať tri Gregorove diela:

Idiotár – zbierku aforizmov.

Denník nebožtíka – próza.

Pohybovať sa vo vlastnej koži – zobrané rozhovory.

Tú poslednú ešte stihol Peter Gregor držať v rukách, hoci už na smrteľnej posteli.

Myseľ mal čistú, len telo už nevládalo.

Tak, Peter, ja len dúfam, že tam, kam si Ty odišiel, idiotov neberú. Zvyknú sa totiž z ľahostajnosti géniov či nadpriemerných premnožiť a vyšupnúť tých lepších, aby nevrhali tieň na ich trpasličie pechorenie…

P.S. To je skvelý Petrov fór na záver – dnes je Gregora!

P.S.2 Pozdrav od Milana Hodála:

DOKOLEČKA

/ za Petrom /

Pýtame sa stále dokolečka:

– Čo je potom keď už

zatlačia nám viečka???

Keď vyšliapneš nohu z plynu

a všetky dni

sa už minú???

Za hmlovinou

v galaktickej spleti