Pána šéfkuchára Antovszkého som roky stretával ako vedúceho Klubu spisovateľov, kde pôsobí dodnes. Videl som ho zdatne účinkovať aj na veľkých cateringových udalostiach, ako bol výročný ples Slovenskej sporiteľne, alebo krst knihy za účasti prezidenta Gašparoviča. Pre ten krst nechal vyrobiť špeciálne poháriky na klasický slovenský aperitív a ďalšie gastronomické ponášky na náš folklór. Ale najviac na mňa zapôsobilo naše stretnutie v Mexiku v roku 1995, kde som bol na svetovom kongrese spisovateľov a on tam bol na svetovom kongrese kuchárov. Počas tohto pobytu varil v rámci týždňa slovenskej kuchyne aj v miliónovom mexickom meste Puebla v unikátnej reštaurácii pripomínajúcej historický kláštor, kde bola aj sobášna kaplnka. Vďaka pozvaniu vtedajšieho nášho Veľvyslanca Jána Bratka s jeho šarmantnou ženou Natašou sme tam pána Antovszkého navštívili. A verte mi, že keď nám naložil výber slovenských jedál na jeden tanier, mali sme čo robiť, aby sme sa s tým gastronomickým Slovenskom popasovali – chutné, pestré a veľa. Pán Antovszký predstavil miestnym gurmánom dokonca aj našu kapustnicu, ktorá im tak chutila, že ostala na jedálnom lístku aj po jeho odchode.
S vareškou po svete
Po tom, čo sa v roku 1989 otvorili hranice, pridal Ondrej Antovszký do svojho portfólia šéfkuchára po Rakúsku, kde pôsobil niekoľko rokov, také krajiny ako Luxembursko, Nemecko, Taliansko, Bulharsko, Maďarsko a Poľsko. Pred tým varil aj v krajinách niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Najviac chodov navaril v Bulharsku v Dome spisovateľov na Zlatých pieskoch pri príležitosti stretnutia vtedajšej hlavy štátu Todora Živkova so spisovateľmi – až šestnásť. Posledný chod, kyslé mlieko zahustené ako puding, podávané o pol tretej ráno, malo veľký úspech.
Varil aj na recepcii pri príležitosti otvorenia prevádzky Hlinikárne v Žiari nad Hronom, kde bol najvzácnejším hosťom vtedajší maďarský prezident János Kádár. Bezpečnostné opatrenia boli také prísne, že nielenže preverovali suroviny pre kuchyňu, ale aj počas varenia boli stále prítomní príslušníci tajnej polície a Antovszký musel každý úkon v kuchyni vopred oznamovať. Hosťom však chutilo.
Ceny, medaily, uznania
Kuchárske umenie Ondreja Antovszkého sa dočkalo medzinárodného uznania, ale nezabudli na neho ani doma. Jeho skúsenosti s vareškou poctili napríklad striebornou medailou, ktorú mu udelili na Kuchárskej výstave vo Viedni, alebo Zlatou čiapkou Nestlé, ktorú získal v Budapešti. V Chile mu v roku 2010 udelili Pamätnú medailu Svetovej asociácie kuchárov a cukrárov WACS s poradovým číslom 29, patrí teda medzi prvú tridsiatku ocenených. Toto významné rokovanie viac ako šesťsto majstrov varešky pozdravila osobne aj prezidentka Chile Michelle Bacheletová.
Antovszký je aj nositeľom ocenenia Rytiera Rolanda, ktoré udeľuje primátor Bratislavy. Spolok Záhorákov si ho zvolil za čestného člena.
Ocenenia neprišli samé od seba. Sám k tomu hovorí: „V rokoch mojej mladosti som trávil v kuchyni mesačne aj vyše 500 hodín, ale nikdy som sa na tú námahu nesťažoval. Dokonca som aj spoluautorom prvej Európskej kuchárskej knihy, v ktorej písali recepty po dvaja kuchári z každého štátu Európy. Jeden z nich klasický, povedal by som starobylý recept a ten druhý zo súčasnej kuchyne. Knihu krstili v Holandsku v prítomnosti všetkých európskych ministrov pôdohospodárstva a mne tam vtedy podal ruku náš vtedajší minister Zsolt Simon.“
Tieto úspechy však začali tým, že šéfkuchár Antovszký na seba upozornil svojimi novými, originálnymi receptami pre slovenskú kuchyňu. Medzi prvými takýmito jeho majstrovskými kúskami patrí aj teľací rezeň „ Marína“. Názov vyberala vtedy komisia na čele s básnikom Rudolfom Fábrym.
Teľací rezeň „ Marína“
4 porcie
Suroviny:
800g teľacieho stehna
80 g oleja
4 kolieska ananásového kompótu
80g syru Eidam
50g masla
soľ, biele mleté korenie, hladká múka
Postup:
Nakrájané teľacie rezne naklepeme, posolíme, pokoreníme, poprášime múkou a na horúcom oleji po obidvoch stranách prudko opečieme. Opečené rezne poukladáme na vymastený plech, po 2 kúsky veľa seba, na rezne priložíme koliesko ananásu, na ktorom je 3 cm široký plátok syra.
Výpek zaprášime múkou, zalejeme teplou vodou, posolíme, pokoreníme, necháme prejsť
varom a nacedíme na opečené rezne. Pokvapkáme maslom. Prikryjeme a v teplej rúre
zahrejeme.
Podávame zo zemiakovými kroketami v tvare listu alebo mrkvičky.
Príbeh najúspešnejšieho slovenského kuchára okorenený jeho najlepšími receptami nájdete v E-knihe na iTunes.
Celá debata | RSS tejto debaty