Gustáv Murín

Slovenské príslovie hovorí, že najväčšia radosť je škodoradosť. Bol som úprimne zaskočený tým, ako sa správa o úplatku pre profesora Fischera šírila medzi ľuďmi. Ja som sa ju dozvedel v električke, lebo jedna pani dôchodkyňa nevydržala, aby s tým neobtelefonovala polovicu známych. Prečo tá škodoradosť?

Pána profesora poznám letmo. Snáď dva-tri krát sme prehodili zopár slov na nejakej spoločenskej udalosti. A myslím, že ani to netreba, aby sme konštatovali, že tak ako je talentovaný, tak je aj naivný. Veď o tom svedčila aj jeho priam detinská prezidentská ne-kampaň.

Netuším, ako to bolo s taškami a obálkami od danej rodiny. Ale ja keby som ich videl, tak mi môžu vykladať, že majú príbuzných aj na Marse. Zahodil by som plášť a utekal kade ľahšie. Títo naši vraj neprispôsobiví spoluobčania (pritom už za vlády komunistov oni sa dokázali prispôsobiť každej krivárni a ovládali celé slovenské podsvetie) si naozaj myslia, že zdravie sa dá kúpiť. A profesor Fischer bol somár, somár a ešte aj kráľ somárov, že sa s nimi zaplietol. Oni si fakt myslia, že úplatkami na všetky strany, ale aj krikom a fackami si vydobyjú naozaj všetko. Ale, ako to už u takýchto chytrákov býva, zle si prečítali zákon. Ten trestá aj rozdávačov úplatkov a v tomto smere ide priam o recidivistov. Hoci u nás sú paragrafy dvojnásobne prekrútené, aby sa im (za spoluprácu) nakoniec nič nestalo. A na budúce (pri vedomí beztrestnosti) zase budú komusi čosi strkať.

Pán profesor bude zrejme potrestaný nielen za svoju naivitu, ale spočítajú mu to aj všetci tí jeho kolegovia, ktorým ako výnimočne talentovaný človek dával najavo svoju nadradenosť a pýchu. Je to škoda. Ale tiež príležitosť pre všetkých tých pacientov, ktorým svojím výnimočným lekárskym talentom zachránil život, aby mu to teraz v dobrom vrátili. Ak sa pravda, v nastalej hystérii, vďačnosť nestáva úplatkom?!

A tu sme pri jadre problému!

Hystéria z úplatkov? Farizejstvo!

Už som na tomto svete viac ako polstoročie a za ten čas som mal dočinenia s desiatkami lekárov. A nikdy sa mi nestalo, že by som vôbec čo len započul náznak handrkovania typu – daj peniaze a ošetrím ťa. Naopak, tí ľudia robili ešte viac, než bola ich povinnosť. Je to súčasť profesie. Choroba nekončí s pracovným časom. Preto je na lekároch vzácne to, že s vami súcitia a snažia sa pomôcť aj nad rámec svojho pracovného času a povinností. Nikto nikdy nezmeria koľko je dosť na to, aby niekto vyzdravel. Vždy preto treba urobiť všetko. A nikto nikdy nezmeral obrovskú úlohu spoluúčasti lekára, ktorá sa prejavuje aj vľúdnym slovom. Slávny doktor Jaroslav Hovorka (akupunkturista, ktorý sa staral o prezidenta Svobodu aj herca Wericha) považoval vľúdne slovo lekára za jeden z najúčinnejších liekov. Ale na vľúdne slovo nie sú žiadne normy, žiadne body navyše, žiadna pochvala na nástenke kliniky.

Ale hlavne – zbavili sme sa rovnostárskeho spoločenského systému a vybrali sme si taký, ktorý stojí na poznaní, že každý sme iný. A že nadpráca, talent a výnimočný prístup si zaslúži odmenu. Celý náš systém „kapitalistického“ motivovania ľudí k vyšším výkonom stojí na odmene za výnimočný pracovný výkon. A ak lekára za jeho výnimočný pracovný výkon nedokáže odmeniť štát (ako by mohol pri prirodzenej závisti kolegov?) a poisťovňa už vôbec nie – prečo by sa mu nemal poďakovať pacient?! Prečo by sme sa mali krčiť niekde v rohu a strkať čosi do tašky – za dobrú prácu?! Naopak, hrdo a verejne – urobil si dobrú prácu, tu máš, zaslúžiš si! My všetci sme predsa hrdí na to, keď sa nám niečo podarí a ocenia to iní. A to lekári, čo majú v rukách to najcennejšie, by nami nemali byť oceňovaní?!

Je to nehorázne farizejstvo od rôznych aktivistov a politikov, že sa navážajú do lekárov a špinia ich na jednu kopu. A keď sa im niekto ako doktor Lipták pokúša vec racionálne vysvetliť, robia z neho nie čiernu ovcu, ale vlka-záškodníka a jačiááá a jačiááá. Je hanba aj médií, ako celý problém nerozoberajú so zvažovaním pre a proti, ale umelo škandalizujú. Dobre to povedal včera na TA3 predstaviteľ lekárskeho združenia (žiaľ, nezachytil som akého) – ešte do nich chvíľu rýpte a pôjdu inam. A to môžem potvrdiť. Poznám mladých lekárov, ktorí ten tlak nespravodlivosti nevydržali a odišli tam, kde si ich viac vážili. Nikto z nás si totiž nevie ani len predstaviť, čo je to operovať za mizerných podmienok a s ledva zaškoleným personálom, lebo sestričky už začali z tejto zeme utekať prvé.

Neviem ako skončí profesor Fischer, ale som si istý, že ak jemu nasadia psiu hlavu (a akurát za pomoci takých cirkusantských úplatkárov!), tak sa na vlne tej zloby zvezú aj ostatní lekári a začne „hon na čarodejnice“. Táto spoločnosť má infekciu liberalizmu, ktorý otáča logiku života spoločnosti na hlavu (viď preferovanie homosexuálnych rodín pred mladými a normálnymi, ale aj preferovanie úchyliek pred normou v každej ľudskej činnosti) a to všetko smeruje k sebazničeniu celej tejto spoločnosti. Ak ten boj za zdravý rozum vzdáme práve u lekárov, tak nečakajme už nič dobré…