Gustáv Murín

Sýria, Irak, Afganistan, Líbya, Somálsko – to všetko sú krajiny, kam americkí republikáni na čele s vojnovými zločincami Bushom Jr., Rumsfeldom a Cheneyom priviedli americké vojská. Rozbabrali to tam, či skôr rozbombardovali, a odišli. S porušením medzinárodného práva, pod vymyslenými zámienkami (Irak) a dokonca za cenu zločinov proti ľudskosti (väznica Abu Graif). Mnohému zabránil demokrat Obama (napríklad v Sýrii), ale následkom je nekonečná vlna utečencov. Napríklad nezmyselnosť útoku na Irak dnes uznávajú už aj sami Američania naprieč spektrom americkej politickej scény. V minulosti sa jej postavili rezignáciou na svoje posty niektorí statoční americkí diplomati, generáli aj vo vysokých funkciách, dokonca Bushovi poradcovia a umelci.

Osobitým prípadom je Kosovo – umelý pseudo-štátik, ktorý vznikol ako zázemie pre najväčšiu americkú vojenskú základňu na európskom kontinente. Tu, pre zmenu, riešil demokratický prezident Clinton svoje libido a aby sa vyhol „impeachmentu“ (hanebnému vyhnaniu z úradu) a zavďačil republikánskym jastrabom vyvolal bombardovaciu kampaň, ktorá mala zabrániť humanitárnej katastrofe, ale v skutočnosti ju vyvolala. Pri nej americké bombardéry zasiahli nemocnicu v Niši, kolónu utekajúcich samotných Albáncov, čínske Veľvyslanectvo v Belehrade a predmestie Sofie. Tento Američanmi nanútený pseudo-štátik, ako splnený americký sen, dnes produkuje údajne až jednu tretinu uchádzačov o azyl v EÚ! Podľa správ Slovenského rozhlasu ich len z Nemecka vyhostili späť už 8 tisíc. To tak býva, keď Američania „rozdávajú slobodu“ proti medzinárodným dohodám, porušujúc suverenitu štátov (Srbi dostali rovnaké ultimátum, ako pred 1. Svetovou vojnou), porušujúc práva menšín (vraždenie tej srbskej odignorovali) a spájajúc sa pri tom z mafiánskymi zločineckými štruktúrami na čele s istým Hašim Thacim, dnes premiérom Kosova, ktorý viedol polo-vojenské jednotky známe svojimi vojnovými zločinmi. To sa stalo základňou kriminality, ktorá zaplavuje celú Európu. Krajiny, z ktorej masovo utekajú Američanmi „oslobodení Albánci“.

Spojené štáty americké sa vyhlasujú za najbohatší štát sveta. Mali by teda mať na odškodnenie obetí ich agresie.

Je absurdné, aby my sme pykali za ich hriechy.

Ešte absurdnejšie sú hlasy, aby sme takúto masu utečencov integrovali na vlastný účet. Tým by sme len napomohli rozpínavosti Islamského štátu, ktorý takto vysiela svoju piatu kolónu.

Navyše si títo naši zaumní krasoduchovia vôbec neuvedomujú, čo je to prijať také kvantum ľudských bytostí. Nielenže odjedajú z beztak malého koláča tohto národa (a pritom nesmú robiť!), ale logicky si vyžadujú ďalšie náklady na ich bežné výdavky, vzdelanie ich detí a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre všetkých. To všetko máme znášať my, namiesto pôvodcov tejto skutočnej humanitárnej katastrofy?

Majú sa riešiť príčiny a nie následky.

A príčiny sa riešia na mieste, kde vznikli.

V tom plne súhlasím s našou vládou a jej premiérom.

A dodávam, že problémy by mali riešiť tí, ktorí ich spôsobili – v tomto prípade americká vláda.

To riešenie už majú predsa nacvičené. V utečeneckej vlne je veľa mladých mužov schopných vojenskej služby. Tak nech ich regrutujú do oslobodeneckých jednotiek, ktoré môžu na vlastné náklady vycvičiť vo svojich beztak nepotrebných vojenských základniach na európskom kontinente – trebárs aj v Kosove. Tým pádom dostanú žold (veď celá americká armáda je žoldnierska a preto schopná takých zverstiev ako napríklad v Afganistane) a budú môcť živiť svoje rodiny v utečeneckých táboroch. To má zmysel a logiku, lebo ak sa tieto dobre motivované a vycvičené jednotky postavia proti Islamskému štátu, netreba sa obávať o výsledok. A vojensko-priemyselný komplex v USA (zdroj agresívnych vojen na kšeft) bude tiež spokojný, zase budú mať na čo míňať peniaze amerických daňových poplatníkov.

P.S. Stálo by za úvahu, že v tej mase utečencov musia byť nutne aj remeselne zruční a vzdelaní ľudia. Slovensku chýba momentálne vzdelaná pracovná sila do automobilového priemyslu. Veď kvôli tomu sa prispôsobuje naše stredné školstvo, ale to vyprodukuje prvých absolventov až o niekoľko rokov. A šikovné, pracovité ruky treba hneď. Tak prečo ich neískať medzi tými, ktorí chcú robiť a nemôžu? Napríklad udelením dočasného, päťročného pracovného pobytu a pridelením k automobilovým linkám. A keď sa takto, odbornou prácou, zaradia do výrobného procesu a zžijú s touto krajinou, prečo im nedať šancu, aby tu pracovali a žili, kým sa ich americkým bombardovaním zničené krajiny nespamätajú?