Gustáv Murín

Po strate Tuniska ako osvedčenej dovolenkovej destinácie sa naše cestovky snažia nasmerovať tisíce klientov do Albánska. Je to logické, lebo tam sú voľné ubytovacie kapacity a ochota získať zahraničných turistov. Ale je nelogické, že si naše cestovky neoveria, aký je to nezmysel!

Ako príklad môže slúžiť letovisko Shengjin na severe krajiny. Ak je na svete miesto, kde Slováci nie sú vítaní, tak je to Kosovo a ešte albánsky Shengjin. Shengjin je najbližšie prímorské letovisko pre kosovských Albáncov a tí Slovákov nenávidia. Na vlastnej koži si to mohol vyskúšať vysoký akademický funkcionár, ktorého vo vlaku z Viedne do Mníchova v týchto dňoch napadli náhodní kosovskí spolucestujúci, keď povedal, že je zo Slovenska! A kosovských Albáncov sú v Shengjin-e tisíce. Sú agresívni a arogantní tak, že sa ich boja aj miestni. Preto „Rafaelo resort“ neposkytuje určité služby „all inclusive“ našim turistom (bar na pláži, osušky), lebo nedokážu zaručiť, že by si neposlúžili bez dovolenia aj Kosovci. Do Shengjin-u by teda mali ísť v prvom rade šéfovia tých cestoviek, ktoré posielajú našich občanov do takejto situácie.

No, nevadí, poviete si, pôjdem do iného prímorského strediska. Nech sa páči! Nájdete stavenisko. Albánski podnikavci v nádeji, že budú alternatívou problematických destinácií, stavajú o dušu nové ubytovacie kapacity. Ale nie inžinierske siete a zázemie. V Shengjin-e denne vypadáva prúd a voda. Odpadové siete tam za podpory Európskej komisie začali ešte len stavať a to už tam stojí hotel vedľa hotela, či skôr ubytovňa vedľa ubytovne, kde sú hviezdičky len na nebi. A tak je to všade po pobreží. Ešte pár rokov takéhoto „boomu“ a celé sa to pod vlastnou váhou zrúti.

No a čo, poviete si, tak budem cestovať po krajine. To je skvelý nápad, ale nie v Albánsku. Cesty sú tu veľmi zlé. Ich jediná „diaľnica“ nad Tiranou je ako naša zdvojená okreska. To, čo teda u nás trvá minúty, tam trvá hodiny. Do väčšiny turisticky atraktívnych oblastí, ako sú napríklad jazerá uprostred hôr, vedie poľná cesta. Ak sa tam turistický autobus dostane, tak ďalšou, neželanou, atrakciou je prejazd cigánskou osadou a oceníte, ak vás z toho obkľúčenia šofér dokáže dostať. Počítajte s nepohodlím a biednymi službami v krajine, kde sa s obchodníkmi, či čašníkmi žiadnym svetovým jazykom nedohovoríte.

A o tom, že návšteva miestneho Národného parku môže dopadnúť ako v mafiánskej krvavej dráme, sme si tu už niečo povedali.

Ak si teda toto a ďalšie letá chcete naozaj oddýchnuť, vyhnite sa Albánsku.