Gustáv Murín

Leto už definitívne skončilo a tak sa môžeme zamyslieť koľko (mediálnych) uhoriek sa nám za ten čas urodilo. Treba povedať, že propaganda USA a podriadené vlády tzv. Západných demokracií robili všetko preto, aby bolo pekne horúco. Strašili o dušu spasenú. Umelo živenú paranoju z terorizmu (na ten umiera najviac ľudí na Blízkom Východe a v Európe len výnimočne s porovnateľne menšími obeťami) prikrmovali „mienkotvorné” médiá presne v duchu „špiónománie”, ktorú sme si užili v 50 rokoch za komunizmu. Tu sú výsledky:

Rakúska polícia uskutočnila protiteroristické manévre na základe jedniného e-mailu – aj to po termíne, ktorý faloše oznamoval! Veľmi to pripomína „zásah” českej polície, keď zabokovali celé pražské letisko na základe varovania pred teroristickým útokom – veštice! Samozrejme, nepotvrdilo sa..

V rámci tejto hystérie si dňa 15.8. pasažieri na newyorskom letisku JFK zamenili potlesk (v televízoroch v odletovej hale ukazovali olympijské výkony šprintéra Bolta) za streľbu a následná panika zablokovala letisko na niekoľko hodín.

A čo sme mi horší? Chudáka Sýrčana, čo sa nie práve predpisovo motal po košickom kúpalisku, zadržali o celé hodiny neskôr už pri odlete a držali nezmyselne celú noc v cele prednežného zadržania. Takže mu „prdli” nervy a dal facku vyšetrovateľovi, čo nič nevyšetroval, lebo nebolo čo. A hneď bolo, čo vyšetrovať, lebo udanie Sýrčania osadenstvom kúpaliska sa nepotvrdilo. Takže nakoniec vznikla meta-kauza, ktorá s terorizmom nemala nič spoločné. Iba ak by sme uvedomili, že najväčší teror na nás púšťajú všetci tí naši proti-teoristickí ochrancovia, len aby si zaslúžili nejaké prémie a povýšenie.

Naše „mienkotvorné” médiá sa búrlivo rozhorčovali nad istým baratislavským penziónom, kde odmietli ubytovať mladých Turkov, lebo sú vraj potenciálne nebezpeční. Ale veď to odmietnutie by nikdy nevzniklo, keby tie sté médiá nepapagájovali proti-moslimskú propagandu USA a Západu, ktorí tým len zakrývajú fakt, že tento terorizmus by nikdy nebol, keby USA neterorizovali od čias Busha krajiny ako Afganistan, Irak, Lýbia či Sýria nezmyselným bombovým „exportom demokracie”.

V Amerike hystéria v duchu „nie každý moslim je terorista, zato každý terorista je moslim” (toto je „perla” z úst českého prezidenta Zemana) viedla k tomu, že začiatkom septembra neznámy chlap v New Yorku zapálil na ulici zahalenú moslimskú ženu. Týždeň pred tým zasa žena s neveľmi americkým menom Emirjeta Xhelili napadla dve moslimské ženy s dieťaťom v kočíku s výkrikom: „Toto je Amerika, vy sa nemáte čo od nás odlišovať!”

Kde je ten slávny americký „melting pot“, taviaci kotlík vzájomne tolerantných národností a etník? Kde je tá výstavná tolerancia New Yorku. Kde je Amerika pre všetkých? Zanikla v americkej „mienkotvornej“ propagande, ktorá potrebuje nepriateľa, aj keby si ho musel vymyslieť. Začali to Bush Jr, Cheney, Rummsfeld, pokračuje Mc Cain a ďalší republikáni napojení na priemysel zabíjania.

Tá istá pesnička

  Toľko sa to opakuje, až je to už skoro nuda. Oficiálna americká politika nikdy nerobí chyby, veď plní stále tú istú rovnakú úlohu. Nájsť nepriateľa, aby boli obyvatelia držaní v strachu a teda ľahšie manipulovateľní a aby bežali kšefty!

Po roku 1989 prišli na okamih USA o nepriateľov. Tá panika, tá hrôza – čo bude s nami?!! To volali všetci tí experti na Studenú vojnu, všetky tie navzájom sa preplietajúce tajné služby USA a špeciálne jednotky USA a ešte špeciálnejšie jednotky USA. Hrozili škrty a zamrznuté kariéry ľudí, čo nevedia nič iné, len zabíjať. Panika došla tak ďaleko, že sa úradníci Busha St. pokúsili nájsť náhradné ciele celej armáde a pri porušení vlastných zákonov vyslali svojich žoldnierov pátrať do Kolumbie po svetoznámom narkobarónovi Pablovi Ecobarovi. Do niekoľkých hodín od vydania tohto „povolenia uzdy“ (o čo sa osobne zasadil známy vojnový zločinec Dick Cheney) už nad Medellínom lietalo sedemnásť rôznych pátracích lietadiel sedemnástich rôznych vojenských tajných aj netajných jednotiek, ktoré spolu súperili, kto ten užitočnejší. Dopadlo to tak, že sa pri tej strkanici ohrozovali navzájom.

A prišli aj horšie chvíle. Demokratický prezident Bill Clinton navrhol logický plán zatvorenia zahraničných vojenských základní USA a redukcie tých domácich. Čistá katastrofa! Nielenže by mali všetci tí generáli, vojenskí experti a tajní agenti po kariére, ale čo s tými stovkami tisíc žoldnierov, čo sa vrátia domov? A čo s tými miliónmi zamestnancami krvavého zbrojárskeho priemyslu? Čo by vyrábali, keď vďaka nadprodukcii áut, kolabujú všetky najväčšie americké automobilky? A coca-coly je už toľko, že by sa v nej mohli niektorí aj kúpať. Mier na svete? Veď to je smrť najlukratívnejšieho amerického biznisu! To vojensko-priemyselný komplex, pred ktorým varoval už prezident Eisenhower, nemohol dopustiť.  A tak vznikla aféra Lewinski.

Keby sme teda chceli veľmi, ale veľmi zostručniť vznik nezávislého Kosova, tak môžeme smelo označiť za rozhodujúci nástroj tejto nezávislosti ústa praktikantky v Bielom dome Lewinskej. Jej schopnosť orálneho sexu, ktorú dnešná kandidátka na prezidentku USA zjavne neovládala, priviedla Clintona až na pokraj hrozby hanebného zbavenia úradu. Väčšinu Kongresu pritom nejaká nevera nemohla tak rozrušiť, ako jeho už spomínaný mierotvorný plán. Preto ten škandál a preto zrejme aj dohoda, že Clinton nebude odvolaný, ak zabudne na svoje logické nápady a ponúkne ozbrojeným silám ľahko vyhrateľnú vojničku. A tak 9. júna 1998 prezident USA Bill Clinton deklaroval „stav národnej núdze“ vzhľadom k „neobvyklému a mimoriadnemu ohrozeniu národnej a zahraničnej bezpečnosti Spojených štátov“. Čo môže byť absurdnejšie – kde sa končí „zahraničná bezpečnosť Spojených štátov“, v Kosove?? Veď tu už sme pri scenári filmu „Vrtieť psom“, kde sa presne opisuje, ako sa taká vojnička hľadá a ako sa realizuje. Samozrejme, vo filmovej metafore. Ako pri všetkých amerických agresívnych intervenciách, realita je omnoho krutejšia – pre tých druhých. A ako paradox, nezávislé Kosovo je fakticky logistickým zázemím pre najväčšiu americkú vojenskú základňu v Európe so sedem tisícmi vojakmi na rozlohe 360 hektárov. Američania sa sem stiahli potom, čo ich už Nemci, Taliani a Španieli mali plné zuby. Týmto sa Clinton vykúpil a vďaka tomu teraz nechodí po kanáloch, ale lobuje v kampani za svoju ženu. Preto by sa tiež tá základňa mala volať Lewinski…

Američanmi vedené „humanitárne bombardovanie“ (vynález „humanistu“ Havla) Kosova a Srbska stálo životy tri tisíc obetí všetkých etnických skupín vrátane kosovských Albáncov. Američania vybombardovali aj nemocnicu v Niši a ich rakety zdemolovali čínsku ambasádu v Belehrade. Iné doleteli až na predmestie bulharského hlavného mesta Sofie. A keďže sme boli tak hlúpi, že sme podvodne povolili prelety lietadiel NATO (pán Kukan klamal, že budú len dopravné a tankovacie) aj samotná Bratislava bola v ohrození, keď na letisku generála Štefánika prijali telefonát, že majú okamžite evakuovať, lebo „humanitné bombardovanie“ sa blíži! Sú známe zábery ako lietadlá NATO vybombardovali celú kolónu albánskych utečencov.

Ale čo tam po pár mŕtvolách kdesi za oceánom. Hlavne, že sa vyprázdnili sklady so starými bombami a vyskúšali sa nové s tzv. ochudobneným uránom. A všetci (jastrabi) boli spokojní…

Hľadanie nepriateľa

   Po roku 1989 bola populárna téza ne-holucionárov, že komunisti sa najviac previnili tým, že zakaždým hľadali „tvár nepriateľa“. Skrátka, že fabrikovali umelo nepriateľov, aby na základe následného strachu mohli ovládať masy. No, veď to je ale presná definícia súčasnej americko-západnej propagandy! Rusi sa nestačili pred pár rokmi čudovať, ako sa od bratania Putina s Bushom Jr. na summite v Bratislave v roku 2005 odrazu v očiach amerických médií premenili na dedičných zlosynov. Akýsi zúfalec sa u nás nedávno pokúsil vyrukovať so štatistikou, podľa ktorej údajne odpor našich občanov proti vojnovej štvavej propagande Západu voči Rusku je spôsobený akousi tajomnou všemocnou ruskou propagandou. Čítam výhradne americké oficiálne médiá, tie najväčšie, a tak môžem s určitosťou povedať, že tam už niekoľko mesiacov (a toto leto pritvrdili) maľujú nielen Rusov ako nepriateľov, ale už nás aj pripravujú na vojnu! Nie je dňa, aby neporovnávali tanky, ponorky, lietadlá ruské a ich a nestrašili, že treba viac zbrojiť. Niet dňa, aby nepredkladali zaručené plány Putina vrhnúť sa na Európu. Niet dňa, aby neprichádzali so správami, že hrozba jadrového útoku rastie. Ako veľmi to pripomína goebelsovskú propagandu, keď zlodej kričí chyťte zlodeja a vojnoví štváči vo Washingtone ukazujú krivým prstom dookola a hľadajú perspektívny cieľ. Príkladom je Sýria, kde ich falošná politika údajného boja za demokraciu (v spojení s džihádistami a Al-Kájdou???) spľasla po intervencii Ruska, tak o ňom teraz klamú a natierajú čierne na bielo a naopak, ako v Aleppe. A zase zbroja, zbroja a zbroja. Pre nich zlaté časy Studenej vojny sú späť!

A, ako obvykle, všetko je inak.

No a aby sme nemali ani chvíľu oddychu, prišla toto leto nemecká vláda s „dobre mienenou“ radou, že si treba robiť zásoby jedla a vody pre prípad vojny. Len tak, z čistého neba, poplašná správa ako hrom! Veď keď americké veľké ucho NSA odpočúvalo Merkelovú, ktovie čo na ňu zistili. A ona sa naozaj správa ako zmyslov zbavená – najskôr víta vlny utečencov a necháva si robiť selfie s neskorším super-teroristom a dnes zasa tvrdí, že ilegálna migrácia je neprípustná.

merkelova-s-teroristom

Ale stále vzorne papagájuje americkú verziu o „ruskej hrozbe“ a zvyšuje ju nezmyselnými sankciami, ktoré by bez nemeckého vplyvu v EÚ neprešli. Možno by si radšej mala prečítať múdry postreh slávneho nemeckého spisovateľa Gűnthera Grassa (publikované v Slovenských pohľadoch!):

„V súvislosti s Ukrajinou a Ruskom si pripomeňme minulé útoky na Rusko, keď ho napadol šialený švédsky kráľ, potom Napoleon a napokon ho okupoval Hitler. Patrí sem aj taká maličkosť, že Západ po roku 1989, po rozpade Varšavského paktu, zlyhal. Mal takisto zrušiť NATO a mal vytvoriť inakší systém bezpečnosti. To sa nestalo. Rusko sa preto čoraz väčšmi cíti pod tlakom…“

Rusi predsa ponúkali užšiu spoluprácu s NATO. Tak ako Afganci ponúkali vydanie Bin Ládina. Ale to druhé Američania odmietli, aby mohli ďalších desať rokov stráviť virtuálnou „vojnou proti terorizmu“. A podobný scenár sa zrejme hrá aj s Ruskom. A v zálohe (na zdôvodnenie nezmyselného zbrojenia, ale zato veľmi zmysluplných kšeftov z neho a tým aj peňazí na úplatných politikov) sú ďalší perspektívni zlosyni – Irán a Čína. Zaujímavé, že okolo Severnej Kórei je ticho. A rovnako Bielorusko na čas vypadlo zo zoznamu zlosynov, ako náznak, že keď USA chcú, tak z diktátora urobia mierotvorcu (a naopak), ako si to už vyskúšali Miloševičom…

Už dávno nejde o demokraciu a ľudské práva. Veď aká demokracia v Saudskej Arábii a aké ľudské práva v Izraeli – najväčších spojencoch USA na Blízkom východe? Zatajujú nám to podstatné. Nikde nie sú v súčasnosti ohrozené žiadne americké národné záujmy. Okrem jediného – zarábať na zabíjaní!

Horúce letá nás teda čakajú nielen kvôli globálnemu otepľovaniu…