Gustáv Murín

Mafiánsky gang Diničovcov je v krátkej histórii slovenskej mafie unikátny tým, ako ho celý potichu zlikvidovala konkurencia. Vďaka najnovším svedectvám i rozsudkom už vieme, aj kto to bol. A nebolo obrany…

Obálka Mafiáni 2

Koniec Eduarda Diniča

   V sobotu dňa 9. mája 1998 pred ôsmou večer pri odchode z tenisových kurtov pod nohami tridsaťštyriročného Eduarda Diniča vybuchlo asi osem kilogramov trhaviny, ktorá bola ukrytá pod dlaždicou na chodníku za bránkou na ulicu. Nástražný systém niekto odpálil diaľkovo.  Explózia vytvorila kráter dva metre hlboký a päť metrov široký. Telo obete útoku rozmetala až do vzdialenosti stopäťdesiat metrov. Torzo preletelo späť cez plot a dopadlo na kurty. Keď vyšetrovatelia skladali neskôr telo dokopy, chýbali im niektoré vnútornosti a pohlavné orgány. Vnútornosti mafiánskeho bossa Diniča zrejme zožrali túlavé mačky a psy, pohlavné orgány našli visieť na plote tenisových kurtov…

Deň pred vraždou boss sýkoriek Lališ a Roháč zakopali pol metra do zeme pod betónové tvárnice asi 8-10 kg trhaviny TNT. Von trčali len káble, na ktoré namontovali anténu kvôli odpáleniu. Fejer a Billik strážili, a maskovali to tým, že sa tam prechádzali so psami. V deň vraždy 9. mája 1998 sledovali z áut pohyb Diniča až na osudné miesto. Roháč prišiel na bicykli, a keď videl Diniča odchádzať z kurtov o 19:40, diaľkovým ovládaním odpálil nálož. Diniča to doslova roztrhalo. Výbuch ohrozil sedem ďalších ľudí v blízkosti, zranené bolo 18-ročné dievča. Škody boli aj na autách zaparkovaných v blízkosti. Potom Roháč ušiel na bicykli do blízkej záhradkárskej kolónie. Takto skončil mafiánsky boss Eduard Dinič vo veku 34 rokov.

Koniec Róberta Diniča

   Päť mesiacov po spektakulárnej smrti brata Eduarda, dňa 4. októbra 1998, ozbrojení útočníci na sídlisku Dlhé diely v Bratislave asi tridsiatimi výstrelmi z automatických zbraní usmrtili aj jeho brata Róberta Diniča spolu s ochrankárom Mariánom Fojtíkom.

Boss sýkoriek Kýbel Lališ podľa slov prokurátora poveril jeho likvidáciou Roháča, Cuppera, Fejera a Billika. Kýbel zistil, že Dinič si chodieva pre dcéry k bývalej manželke na bratislavské Dlhé Diely. K domu exmanželky pristavili dodávku, odkiaľ sledovali situáciu, aby zistili, kedy tam príde Dinič, na akom aute a kto mu robí ochranku. Škodu 1203 si potom 4. októbra 1998 preparkovali na vhodnejšie miesto – ukryli sa v ňom strelci Roháč a Cupper.

V osudný večer asi o 19:40 pristúpili k Mercedesu Diniča a samopalmi ho rozstrieľali – vypálili aspoň 37 rán, z ktorých ho 19 trafilo. Ďalších sedem rán zasiahlo ochrankára, ani on neprežil. V dodávke kvôli likvidácii stôp aktivovali výbušný systém. Polícia našla na mieste činu použité zbrane, dva samopaly ráže 9 mm, a neskôr objavila v lese pri obci Jabloňové v okrese Malacky aj obhorené vozidlo značky Audi A2 tmavomodrej farby, ktorým páchatelia zrejme ušli z miesta činu. Takto skončil mafiánsky boss Róbert Dinič vo veku 31 rokov.

Koniec Romana Deáka

   Takmer presne rok po Robertovi Diničovi, dňa 20. októbra 1999, zavraždili v Bratislave na Bagarovej ulici podnikateľa Romana Deáka devätnástimi strelami zo samopalu a pištolí kalibru 7,65 a 9 mm Luger. Projektily ho zasiahli do hrudníka a tváre. Strelci počkali, až odišiel dôležitý svedok. Bola ním vtedy známa televízna moderátorka a neskôr notorická sexbomba Zuzana Belohorcová. Tá sa tesne pred streľbou rozlúčila s Deákom, ktorý jej robil spoločnosť pri fotografovaní. Len čo odišla na svojom aute, strelci začali paľbu, skôr ako Deák stihol nastúpiť do svojho čierneho Mercedesu ML 430…

Plán mafiánskej popravy mal v rukách sýkorovský boss Kýbel Lališ. Na jeho príkaz Martin Rybička Kováč odviezol Rusa a Malého Rusa ku garáži. Rus potom odviezol Malého Rusa a Roháča na miesto činu. O akcii vypovedal Fejer: „Za strelca ma určil Kýbel na poslednú chvíľu. Deáka som nepoznal, nevedel som ako vyzerá. Myslím, že som ho zasiahol, kam neviem. Bol som v strese… Ako vyšiel von, tak som na neho vystrelil, ja alebo Roháč, nepamätám si, kto prvý, potom sme išli naspäť do auta, a odviezli ma.“

Juraj Čapatý Billik to doplnil svedectvom, že Roháč „netrafil dobre“ a obeť potom zasiahol Fejer dvomi ranami.

Kováč odviezol auto späť do garáže, kde ho odovzdal ďalšiemu členovi bandy Danielovi Vanišovi. Ten v prípade vraždy Deáka vystupuje ako svedok, čo spolupracuje s políciou:  „Mal som len pripraviť garáž a zabezpečiť zbrane. Chatu som prenajal, aby sa tam po vražde schovali chalani… Skutku som sa nezúčastnil. Nevedel som, kto má byť vykonávateľ. Ivan Cupper mi na druhý deň povedal, že to bol Malý Ďuro (Fejer) a mal strieľať aj Cupper. Až tri roky dozadu som sa dozvedel, že to bol Roháč.“

Takto skončil kumpán Diničovcov Roman Deák vo veku 37 rokov.

Koniec sladkého života

   Znie to mysticky, ale mesiace máj a október za dva roky vyhladili jadro bandy Diničovcov.

Dňa 11. mája 2000 pred cukrárňou Dolce Vita (Sladký život) na Laurinskej ulici v Bratislave zastrelili dvaja muži v hádke Muhameda Šabanoviča, bývalého osobného strážcu Diničovcov. Pri streľbe sa vražedná zbraň zasekla a tak dokonávajúceho Muhameda ešte jeden z útočníkov dobíjal plechovou reklamnou tabuľou z cukrárne. Mŕtve telo muža, v podsvetí známeho pod prezývkou Hamo, ležalo celé hodiny uprostred hlavnej pešej trasy Starého Mesta. Keď sa na miesto vraždy zbehli ľudia, nechýbali v dave ani chlapíci v čiernom s vyholenými lebkami. „A teraz ho už len zakopať, ako psa!“ precedil pomedzi zuby jeden z nich a pomaly odišli. Páchatelia boli odhalení na základe záznamu z priemyselnej kamery.

Príbeh dvoch mafiánskych bratov a ich komplicov sa tým končí…

   Viac sa dozviete (o kumpánoch Diničovcov – Házym, Hlavačkovi, ale aj Borisovi Kollárovi a ďalších) v knihe „Mafiáni 2: Danišovci – Peter ,,Žaluď“ Steinhübel – Diničovci“, ktorá práve vychádza.