Gustáv Murín

Všetko je inak – to je citát z jednej starej židovskej anekdoty. A je pozoruhodné, ako sa hodí aj tisíc rokov potom, čo tieto slová vyslovil neznámy rabín na smrteľnej posteli. Aj v pseudo-kauze resocializačného zariadenia Čistý deň!

V prvom rade vôbec nejde o tie deti – to ani náhodou. Nejde ani o žiadne sexuálne zneužívanie. Nejde ani o širokú problematiku resocializácie drogovo závislých tínedžerov. To by nikomu v bulvári ani omylom nemohlo napadnúť.

Tu ide o predaj umelo vyvolanej kauzy bulvárom. Tu ide o preferencie jednej veľmi čudnej strany, z ktorej slušní ľudia odchádzajú a treba od toho odvrátiť pozornosť. A o ambície ľudí, ktorí sa zákonite vždy zlietnu na takúto bulvárom nachystanú mršinu ako muchy na hovno. Doslova. Lebo, ak by ste si pozorne a kriticky prečítali, čo všetko sa už o tom popísalo, tak by ste zistili, že od začiatku mohlo byť naozaj všetko inak.

Ako to začalo

   Problematické deti majú problematické vzťahy. To snáď pochopí každý. Ale začiatok tejto pseudo-kauzy je tak normálny, samozrejmý a banálny, ako ľudstvo samo. Zalistujte v histórii aj slávnych a známych žien, alebo sa len obzrite okolo seba, či spomeňte si na príbeh z vašich školských čias – odkedy existuje povolanie učiteľ, odvtedy sa do učiteľa žiačky zamilovávajú. Tisíce takých prípadov je u nás aj inde známych a státisíce ďalších sa nikdy nezverejnili. Nie je na tom nič ani nové, ani nenormálne, ani nemorálne. A táto pseudo-kauza začala takouto banalitou. A vymkla sa z priemeru len tým, že medzi chovankyňou a vychovávateľom došlo k naplneniu – lásky! To vás šoklo, čo? Prečo bulvár nenazve tento banálny príbeh napríklad nezrelou láskou? Viete prečo? Lebo taká banalita sa nepredáva. Ale „sexuálne zneužívanie detí“ – to je bomba! Tá ešte však v tej chvíli len tiká, ešte nevybuchla.

Vychovávateľ v danom zariadení končil a teda takéto z oboch strán dobrovoľné rozlúčkové milovanie nič neporušilo, nikoho sa nedotklo a malo ostať milou spomienkou. Až na malú chybičku – dievča sa pochválilo mamičke. A zasa by sa nič nestalo, keby mamička bola normálna mamička. Ale táto má zrejme oprávnené výčitky svedomia, kam sa to jej dcéra dostala a chce si urobiť dodatočne alibi, ako sa dodatočne (a zbytočne!) stará. Tak sa dostal prípad k policajnému vyšetrovateľovi, ktorý veľmi správne celú vec zamietol.

Tým by to skončilo, keby sa do nášho parlamentu nedostávali divné tvory. Sem zaraďujem poslankyňu už zmienenej čudnej strany Blahovú. Šedá myš parlamentu, ktorá má možno v skrytu duše aj komplexy, kde sa to vďaka jej excentrickému smetiarskemu šéfovi ocitla, sa konečne môže realizovať. A bublina je na svete! Lenže aj tá by spľasla, keby nebolo bulváru. Dva roky po banálnom akte nezrelej lásky je tu „konečne“ kauza pre bulvár!

Chcieť od bulváru, aby informoval vecne a korektne, je ako keby ste chceli od tchora, aby nesmrdel. Bulvár (sú takí, čo to vyslovujú „blvár“) by predsa nemohol predať tento banálny príbeh, tak ako sa stal. Takže vznikla ničím nepodložená bublina o „sexuálnom zneužívaní detí“. A ani to by nenabralo dnešné lavinózne rozmery, nebyť naivity Tománkovcov z Čistého dňa.

Vopred prehratý súboj

   Ja manželov Tománkovcov nepoznám, ale zato veľmi dobre poznám bulvár. Prednášal som o jeho praktikách na univerzite a napísal aj krátku štúdiu. So svojimi znalosťami by som Tománkovcov zaprisahával, aby nezvolávali tlačovú konferenciu, keď na ňu nie sú pripravení a vôbec netušia o pravidlách kontaktu s médiami. Ale oni na tú popravu šli a ešte aj dobrovoľne! Oni si totiž naivne mysleli, že pri stávajúcich faktoch nemôžu prehrať. A, zákonite, prehrali.

Mne sa títo manželia javia ako čistí profesní a neskôr mediálni samovrahovia. Robiť s drogovo závislými tínedžermi je peklo. Poznám pár príbehov z „doslechu“ (ako hovoria Česi a my sme také slovo vďaka jazykovým puristom ešte nevynašli) a poznám osobne úspešný príbeh takejto resocializácie, ako ju už dlhé roky robí obetavý Vlado Schwandtner v Budmericiach na vlastnú päsť. To nie je práca v laboratóriu v bielom plášti. To sú slzy, pot a niekedy aj (obrazne) krv. To by fajnová pani poslankyňa Blahová nerobila. Ale veď ju táto problematika ani nezaujíma! A je otázne, či vôbec chápe tú manipuláciu, ktorej je ústrednou postavou, keďže ona zastáva zrejme nevedomo a bezmyšlienkovito dávno zdiskreditovanú neo-liberálnu politiku (tento prípad Čistého dňa je totiž asi už jediná neo-liberálna téma kedysi údajne liberálnej strany SAS), kde menšina je viac ako celok, kde zločinec má väčšie práva ako obeť, kde zvieratá sú stavené na úroveň ľuďom, kde homosexualita má byť vzorom rodiny a kde akákoľvek práca s problémovými „klientmi“ je mimo praxe a reality nezmyselnými úradnými obmedzeniami vopred odsúdená na neúspech. V tomto smere poslankyňa Blahová plní úlohu frontového bojovníka za znôšku od života odtrhnutých nezmyslov nazvaných neo-liberalizmus. A Čistý deň má byť exemplárnym príkladom, ako táto dávno zošednutá (opäť slovo do slovenčiny nepreložiteľné, ako „zosivená“?) a zdiskreditovaná teória zvíťazí nad praxou, ktorá nie je ani zďaleka ľahká a ani milá na pohľad. V tomto smere sú Tománkovci už vopred odsúdení.

Muchy sa zlietajú

   Kauza Čistý deň v prvej fáze prehrmela a minister Richter veľmi správne nepodľahol hystérii a presne v duchu zákonov ponechal zariadenie, ako je. A bol by pokoj, keby…

…keby Tománkovci neprišli na tie prasačiny poslanca Kollára. Táto politická kreatúra arogantne popiera všetko, čo vieme o morálke a slušnosti a namiesto, aby sa niekde v kúte hrabala vo svojom podozrivo nadobudnutom majetku, vycapuje sa všetkým na posmech a ešte sa nájde dosť slabomyseľných v tomto národe, čo jeho a jeho milenku a spol. dostali do parlamentu. A teraz urobme myšlienkový pokus – keby ste sa vy toľké roky trápili s problematickými deťmi a odrazu zistili, že jedno z nich bolo predmetom takejto zvrhlej hry pána poslanca na jeho zvrátené odbavovanie sa, vo vás by nevzkypela krv? Iste áno a iste by vám tiež napadlo to zverejniť. Ale pretože poznám médiá a zvlášť bulvár – zaťal by som zuby a nechal to nateraz tak. Tománkovci si vôbec neuvedomili, že apetít bulváru je bezodný a že mediálni vlci sa ešte dosť nenažrali. A trestuhodne naivne si mysleli, že teraz ukážu celému svetu, ako to v skutočnosti je a kto je tu za nehanebné prasa. A čo sa stalo?

Po zverejnení Boriskových prasačín (nad ktorými by sa mali oprávnene zamyslieť všetky tie jeho mamičky a radodajky – že by mu ich desať nestačilo? – ale koniec-koncov raz aj jeho deti – toto je môj otec???) sa stal pravý opak, než Tománkovci predpokladali. Nie multitrtka Boriska, ale ich začal bulvár vyšetrovať, do nich špárať a ich hyper-kriticky grilovať. A Borisko? Vychechtaný zvoláva tlačovku, kde drzo zverejňuje svoje prasačiny, lebo vie že arogantným a drzým dnes patrí svet. Z čudne získaného majetku (na začiatku s priveľa mŕtvolami jeho mafiánskych kamarátov) si zaplatí známu advokátku, bývalú prokurátorku, a spolu s ňou sa vysmievajú policajtom, ktorí majú zo zákona povinnosť vyšetriť jeho odporné porušenie zákona. Iný by už skončil vo väzbe a bol právom súdený – ale Borisko sa chechtá. Niekto, kto na začiatku pri svojich podozrivom „podnikaní“ nenarazil na zákon, sa oprávnene domnieva, že si teraz už môže dovoliť čokoľvek. Veď má kamaráta Vaša Miku z RTVS (???), ktorý ho pozýva za porotcu akýchsi cien a ďalších, čo sa im Borisko tiež nehnusí. To je tá naša „high society“. A niektorí slabomyseľní voliči v tom Boriska len utvrdzujú. Ale tým to nekončí…

Na scéne sa zjavuje Daniel Lišpic??? Čo mu chýba? No, potrebuje sa otriasť z tragickej autonehody, straty poslaneckej stoličky aj stoličky politického lídra a odviesť imidž o svojej osoby novým smerom, to je jasné. Ale prečo si vybral akurát túto pseudo-kauzu? To ako bývalý minister spravodlivosti a aj vnútra nevie, že napomáhať niekomu tak problematickému na úteku je trestné? A že trestuhodne nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť?! On privedie dve neplnoleté na Generálnu prokuratúru bez dokladov a stavia sa za ich „ochrancu“? Ochrancu koho a čoho? Boriska, ktorý o ňom drzo vyhlásil, že ako bývalý kamarát mafiánov si vie predstaviť Lišpica v kresle ministra spravodlivosti?? Toto na neho zanechalo taký trvalý dojem, že mu to vymazalo z mozgu všetky znaky súdnosti? Ja mu nerozumiem, ale rozumiem, že toto je ďalšie veľké sústo pre bulvár. A ten sa činí – biele je čierne a čierne je biele. Veď posúďte sami: keď Borisko píše neplnoletej, že ju „vyšuká“, je to podľa bulváru „koketovanie“, či „laškovanie“. Keď Čistému dňu radí pred prvou tlačovkou poslanec za Smer, je to dôvod na dvihnutý prst; keď sa zjavuje bývalý poslanec Lipšic, je bulvár ticho, vôbec sa nečudujú. Keď pred druhou tlačovkou, ako poradcu Čistého dňa „odhalia“ (ozaj ako?) Kočnera (tiež by som nad tým nebol nadšený), okamžite bulvár nezabudne spomenúť, že bol na mafiánskych zoznamoch, ale účasť Boriska v mafiánskych aktivitách 90. rokov sa nespomína. A hlavne je šokujúce bulvárne ticho okolo nepopierateľného faktu, že multiotecko, poslanec a šéf straničky, čo má v názve rodinu, sa voči neplnoletej správal ako nadržané prasa. Dá sa takto vedená kampaň voči komukoľvek vôbec ustáť, nie to ešte aj po právu vyhrať?

A už nám tu chýba len mucha bzučalka najväčšia, mäsiarka vypasená, splátkový prezident Kiska! Neuveriteľná premena pôvodne profesionálneho zväzáka z Popradu, neúspešného migranta v USA a nakoniec podnikateľa s ľudskými ilúziami. Čo je po tom všetkom z neho dnes? Prezident Kiska Zlatoústy! V poslednom čase hovorí ako z veľkej knihy – fráz a floskulí. Nie je zrejme väčšieho amplióna neo-marxistických neo-liberálnych nabádaní nevedomých más na správnu cestu, než je on! A keď vidí, že obeť (teda Čistý deň) je už skoro uštvaná, čo by sa nepridal? Nerobí to koniec-koncov nadarmo. Chce sa aj on blysnúť na zdanlivo jasnom prípade (ľutujem jeho poradcov – jeden hluchý, druhý slepý a tretí nemý?) a možno je pravda, že chce založiť nejakú stranu, tak potrebuje body. Inak by predsa nepísal ministrovi Richterovi otvorený list – otvorený list? Dobre čítam a počujem?! Načo má prezident písať otvorené listy, veď na takúto komunikáciu nie je odkázaný. Keby chcel, mohol by sa s ministrom Richterom porozprávať osobne aj hneď. Ale Kiska Zlatoústy nepotrebuje vedieť fakty, nechce vedieť o tom, že všetko je inak. On chce, aby sme my všetci videli ako sa stará, hoci aj zištne a nespravodlivo. Čistý deň smeruje k veľkej mediálnej a aj faktickej poprave.

Tomkovcov naozaj nepoznám, ale je mi ich aj ich zverencov a zverenkýň úprimne ľúto. Nemohli predsa vedieť, čo mi niekto veci znalý raz napísal do mailu: „S bulvárom sa nedá bojovať a vyhrať, nanajvýš ak, tak remizovať.“ Obávam sa, že toto už sa nedá uhrať ani na tú remízu. Tento príbeh nemôže mať happy-end. Možno len ponaučenie, že z pseudo-kauzy Čistý deň už nikto z aktérov čistý nevyjde…