Gustáv Murín

Motto: Už Mináč upozorňoval, že najhoršia kombinácia je talentovaný a bezcharakterný človek.

   Nie je známe, kto rozširuje mýtus, že Štefan Harabin je „najlepší trestný sudca“ na Slovensku. Možno on sám. Veď jeho megalomanské výroky na vlastnú adresu (že si zaslúži Nobelovu cenu, že ako sudca je vlastne Bohom, že chce byť prezidentom) sú známe. Ale tento mýtus spľasol pri jeho pokuse oslobodiť najbrutálnejších mafiánov z bandy sýkorovcov, ale hlavne pri tomto pokuse o znefunkčnenie celého Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Usvedčili ho jeho vlastní kolegovia.

Harabinove právne nezmysly

   Harabin sa zjavne vyžíva v tom, ako nachádza akúkoľvek zámienku na seba upozorniť. To by nebolo možné, keby súdil normálne, zmysluplne a nezaujato. Preto to nie je po prvý krát, kedy sa s chuťou chytá tých najhorších káuz s najväčšími škodami na ľudských životoch, zdraví a majetku, aby ich páchateľov oslobodil. Lebo len tak na seba upúta pozornosť médií, čomu nemôže ako obeť vlastného super-ega, sebastredný a samoľúby jedinec, odolať. Má za sebou celý rad škandalóznych oslobodzujúcich rozhodnutí, ale v prípade Lališ a spol. tomu nasadil korunu.

Pre Harabina je symptomatické, že sa považuje za jediného správneho trestného sudcu na Slovensku (a možno aj na svete). Takže vydáva oslobodzujúce rozsudky bez ohľadu na iné súdy a sudcov, teda bezohľadne. V tomto prípade je to do oči bijúca svojvoľnosť, keďže o základnej námietke obhajoby (ktorej povinnosťou je hľadať aj tie najabsurdnejšie námietky, veď si za to od mafiánov pýtajú mastné odmeny) už na začiatku procesu s Lališom a jeho mafiánskou bandou rozhodoval už iný senát Najvyššieho súdu SR (NS SR) a zamietol ju. Harabinov senát sa tým pádom touto námietkou vôbec nemal zaoberať. Ale povedzte to jedincovi s absolútne nezvládnutým super-egom, ješiťákovi a megalomanovi, ktorý proste chce exhibovať za každú cenu! Harabinovo JA je nad všetkým a vlečie ho do úplne absurdných situácií a rozhodnutí. Len to zvážme:

Harabinova základná námietka voči doživotným rozsudkom nad mafiánskym bossom Lališom, jeho zabijakmi Cupperom a Roháčom, a dlhoročnými trestami ostatným členom zločineckej bandy je, že ešte pred samotným súdom s konkrétnymi osobami, sudcovia schvaľovali dohodu o vine a treste a v tejto dohode bolo konštatované, že tí, čo priznali svoje viny boli podriadení (ešte nesúdenému, lebo bol na úteku) Lališovi, ako super-bossovi. Viete si predstaviť väčší logický kotrmelec, než je táto Harabinova námietka? Takže ešte raz: policajti chytia, vyšetrovatelia usvedčia a prokurátori obžalujú konkrétneho mafiána. A ten sa rozhodne priznať s tým, že nevyhnutne musí priznať aj to, že páchal krvavé zločiny na pokyn svojho bossa, Lališa. Obhajoba a jej obhajca Harabin tvrdia, že si v tej chvíli mali všetci prítomní sudcovia zapchať uši!!! Doslova. Pretože vraj tým, že sa meno ešte neodsúdeného Lališa objavilo v danej dohode, sudcovia sa stali už vopred zaujatými??! To, vážne? A keby sa tam to meno neobjavilo, ale oni ho už počuli, to by neboli zaujatí? Vraj tam, podľa tejto logiky, nemalo byť uvedené meno Lališa, ale jeho iniciály, dokonca to ide tak ďaleko, že dnes sa podľa neschváleného a schválne prekrúteného „lex Harabin“ rozsudky maskujú tak, že pomaly ani odsúdený nevie, či sa ho naozaj týkajú. Tak ďaleko ide exhibícia super-ega menom Harabin.

V skutočnosti o Lališa vôbec nejde. Išlo o ambiciózny, a typicky megalomanský, Harabinov plán znefunkčniť ním tak nenávidený ŠTS. Sám pred médiami škodoradostne zdôraznil, že podľa jeho rozsudku nesmú súdiť Lališa a spol. doterajší sudcovia ŠTS, čo by ale v konečnom dôsledku znamenalo, že by žiadny sudca ŠTS nemohol mafiánov súdiť, lebo každý z nich schvaľoval takéto dohody a pred tým aj zatykače. Takže pri tejto harabinovskej logike by mafiánov nesmel súdiť na Slovensku nikto, pretože iste o výčinoch Lališovej bandy, ktoré trvali 25 rokov (!), už každý z nich niečo čítal alebo počul. Zbohom zdravý rozum, Harabin ante portas!

Harabin nesúdi, exhibuje

   Harabinovu „metódu“ posudzovania rozsudkov (špeciálne u ním nenávideného ŠTS) odhalili jeho kolegovia, ktorým pridal nadprácu svojím predošlým absurdným rozhodnutím. Citujem z Uznesenia senátu  5 Ndt 3/2017 zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba: „Podľa názoru senátu 5T presne tak to potom vyzerá, keď sa „rozhoduje“ len na podklade odvolacích pomôcok obžalovaných a ich obhajcov, keď sa spôsobom „copy“ preberá ich obhajobná argumentácia, a to bez komplexnej znalosti vyšetrovacieho a súdneho 48 5Ndt 3/2017 spisu a všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností prípadu, vrátane relevantnej judikatúry, pri aplikácii ktorej nie sú z jej kontextu vytrhávané len jednotlivé časti. Rovnako presne tak to potom vyzerá, keď niektorí sudcovia nie sú vo svojich právnych názoroch a rozhodnutiach konzistentní a kontinuálni.“

Inými slovami Harabin nekoná ako nestranný sudca Najvyššieho súdu SR, ale preberá doslova argumenty obhajoby (a je mu jedno akého hrozného a ťažkého zločinu) a to aj s gramatickými chybami a zlými číslami judikatúr!!! To znamená, že ich preberá v elektronickej forme a do svojho vyjadrenia len prekopíruje!!

K tomu pridá pár akademických exhibícií, ktoré s prípadom nesúvisia, aby ohúril toho, kto ešte na tie jeho triky je ochotný naletieť. Ako konštatuje Uznesenie: „Vzhľadom na to všetky dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho senátu 4T na str. 112 až 162 majú vyslovene akademický charakter. Tento akademický charakter dôvodov uvedených v druhej časti zrušujúceho uznesenia odvolacieho senátu 4T však môže mať vplyv na posudzovanie zaujatosti tohto senátu v ďalšom konaní.“

Samozvaný euro-sudca Harabin

   Ako je možné, že takéto lapsusy Harabina s kľudom podpisujú aj dvaja ďalší členovia senátu, kde on „súdi“? Zrejme pre praktické zjednodušenie práce senátu je naštudovaním celého spisu (ktorý má obvykle tisíce strán) poverený len jeden člen senátu, tzv. spravodajca. Tomu tí druhí dvaja veria a že je Harabin „zlatústy“, keď sa jeho ego potrebuje predviesť,  to predsa nie je žiadne prekvapenie. Ako teda mohli uveriť nezmyslom, ktoré splietol tento „najlepší trestný sudca“? Odhadujem, že ich ohúril tým, že do ním navrhnutého Uznesenia zaplietol európske judikatúry. Ó, óóó, aký to novátor, objaviteľ, otvárač európsko-svetových dverí! Vraj by za to mal dostať dokonca Nobelovu cenu, hoci taká neexistuje! To iste na jeho najbližších kolegov zapôsobilo a v ostatnom sa jednoducho spoľahli na jeho krasoreč. Lenže práve tie odkazy na rozhodnutia európskych súdov pri bližšom preskúmaní spľasli!

Ako píšu Harabinovi kolegovia, ktorí si dali prácu naozaj jeho citácie preveriť: „Odvolací senát 4T síce cituje niekoľko rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ale tieto sa týkali výrazne odlišných skutkových situácií. Judikatúra ESĽP je totiž čisto kauzistická (ide o posudzovanie jednotlivých prípadov), takže bez dôkladného preštudovania celého rozsudku (vrátane skutkového stavu) je možno prísť k chybným záverom.“

Inými slovami, Harabinovi je všetko dobré na to, aby v tomto konkrétnom prípade dospel k jemu vytúženom záveru – znefunkčneniu celého ŠTS!

Tým by si cez tento prípad vyriešil svoju dlhoročnú „traumu“, keď ako malé decko nechce a nechce a nechce uznať, že jeho nápad napadnúť pôvodný Špeciálny súd SR ako absurdný neprešiel, respektíve bol nahradený ŠTS po vyriešení Harabinových formálnych zádrapiek. Mentálne nastavenie Harabina takéto „porážky“ nepripúšťa a každá zámienka (bez ohľadu na dopady na celú našu spoločnosť!) na konečné „víťazstvo“ je dobrá.

Ale prečo, preboha?

Harabin je zaujatý

   Tento Harabinov umelo vyvolaný spor sa vlečie od čias, kedy sa ako najspolitizovanejší sudca v novodobých dejinách Slovenska stal ministrom spravodlivosti za politicky skrachované HZDS. Samozrejme, že neomylným!

Už v roku 2000, keď ešte šéfoval Najvyššiemu súdu inštitút Špeciálneho súdu napadol ako neústavný prvok (najmä kvôli rozličným platom od normálnych sudcov) a ako minister spravodlivosti k tomu pridal vyhlásenie: „Ja celý čas tvrdím, že to je diskriminácia platová u ostatných sudcov a previerky sú jednoznačne v rozpore s princípom nezávislosti sudcu.“

Podľa Harabinovho názoru to bol úplne zle nastavený systém. „To bola mediálna bublina za vyše pol miliardy korún,“ konštatoval Harabin ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu SR, že Špeciálny súd bol zriadený v rozpore s Ústavou.

Podľa ministra Harabina je trápne obhajovať účinnosť ŠS v boji proti závažnej kriminalite. Ilustroval to číslami, podľa ktorých (ešte len začínajúci!) Špeciálny súd uložil sedem výnimočných trestov a okresné súdy za rovnaké obdobie 24 výnimočných trestov. „Porovnateľné krajské súdy so ŠS majú ďaleko, ďaleko rýchlejšie konanie,“ konštatoval Harabin. Aká veľká lož! Aj obyčajný občan si spočíta, že špecializovaný sudca len na veľké a komplikované prípady môže tieto rýchlejšie a efektívnejšie rozhodnúť, než ten, čo (obrazne povedané) rieši do radu všetko od krádeže bicykla až po najťažšie zločiny s viacerými páchateľmi. Veď vieme, že najväčšiu bankovú lúpež (VÚB v Nitre) riešil obyčajný sudca tak dlho, až na starobu zomrel! Brutálnu vraždu mladej ženy a desaťročného chlapca v Moste pri Bratislave riešil obyčajný sudca tak dlho, až odišiel do dôchodku bez dosiahnutia rozsudku – a všetko sa musí zopakovať znovu! To je harabinovská logika – čo sa hodí, to sa použije, a čo sa nehodí, to sa zamlčí.

K ďalší výrokom suveréna Harabina, ktorý je „Bohom“ nášho súdnictva okomentovala Darina Kárová na SME.sk z 15. 2. 2010:  „Nemorálnosť č. 1: Štátom platení sudcovia dávajú na súd štát, aby im doplatil to, čo doteraz nedostávali, pretože nepracovali tam, kde sa toľko za prácu platilo, t. j. na Špeciálnom súde. Ako keby stredoškolskí učitelia chceli doplatiť do výšky platov vysokoškolských profesorov alebo lekári z menších zdravotníckych zariadení požadovali toľko, čo dostávajú ich kolegovia z veľkých fakultných nemocníc.“

A toto je „hlas ľudu“ z internetovej diskusie: „Problém je v tom, že právo a spravodlivosť sú dve veci a na Slovensku extrémne odlišné. Miestami akoby v slovenskom práve neexistovala spravodlivosť. Dokazovanie v takýchto prípadoch (organizovaný zločin) je vždy na hrane (utajovaní svedkovia atď.), či už na Slovensku, alebo aj v zahraničí. Sudca proste musí mat ´gule´ a prijať takéto dôkazy. Ukazuje sa, že gule majú sudcovia Špeciálneho súdu, ale nie Najvyššieho súdu. Ale platy chcú mať rovnaké. Bohužiaľ.“

Špecializovaný trestný súd je samozrejmou reakciou na rozmáhajúcu sa mafiánsku činnosť od roku 1989, kde bol problém ich odstíhať aj pre korupciu niektorých obyčajných sudcov. U špecializovaných sudcov je to eliminované tým, že sú pod špeciálnym režimom a teda aj drobnohľadom v tých najzávažnejších kauzách. Harabinovi však evidentne nejde o čo najefektívnejší boj s najťažšou kriminalitou, ale o jeho ješitnosť, keď so svojimi námietkami dosiahol len to, že Špeciálny súd bol premenovaný na Špecializovaný trestný súd a formálne nedostatky odstránené. To on nechcel, on chcel celý ten inštitút zničiť. V tom neuspel a to nevie zabudnúť.

Stálo by za to preveriť, či Harabin vôbec niekedy schválil rozsudok vynesený ŠTS? Mám vážne podozrenie, že nikdy a to by bol dôkaz chronickej zaujatosti tohto pána.

(pokračovanie už zajtra)

P.S. Toto je občiansky protest proti zneužívaniu našich daní v úlohe sudcu osobou menom Štefan Harabin. Už nás stál priveľa peňazí nielen na jeho plate, ale aj zneužívaní jeho funkcií, rozoštvávaní sudcovskej obce, klientelizmu na súdoch, urážke sudcovského stavu správaním na verejnosti, jeho vykonštruovaných súdoch a následkoch jeho svojvoľných rozhodnutí. Bráňme sa, ozvite sa! Existuje totiž, bohužiaľ, skupina extrémistov-anarchistov, ktorí napriek obecne známym faktom Harabina aj tu nekriticky obdivujú za to, že rozkladá právo tohto štátu a teda štát samotný (to je cieľ anarchistov už od ich vzniku). Takíto extrémisti-anarchisti dopustili, aby sa do nášho parlamentu dostal mafiánsky kumpán Kollár a aj jeho milenka Krištúfková s veľmi čudnými vzťahmi práve z takého prostredia. Je čas postaviť sa extrémistom-anarchistom, ktorých idolmi sú tieto osoby, na obranu právneho štátu bez privilegovaných sudcov typu Harabina, či podozrivých zbohatlíkov typu Kollára!