Gustáv Murín

Týmto príspevkom chcem upozorniť na málo známy fakt, že dva senáty NS SR a nakoniec aj Trestné kolégium NS SR zamietli škandalózne rozhodnutie sudcu Harabina vo veci organizovanej mafiánskej skupiny sýkorovcov. Mýtus o neomylnom trestnom sudcovi Harabinovi je teda falošný. Tu sú ďalšie dôkazy:

  Všetko pre mafiánov?

   Harabinovi (ako spravodajcovi 4T) kolegovia aj diagnostikovali jeho „chorobu z povolania“: „…senát 5T dáva do pozornosti, že odvolací senát 4T zrušil vyššie uvedený odsudzujúci rozsudok z formálnych dôvodov, teda bez preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo.“

Harabin sa sústreďuje výhradne na formálnu stránku procesu, kde sa pri istej dávke zlomyseľnosti dá spochybňovať aj to, či mal sudca v deň rozsudku tie správne ponožky. Harabinov prístup je absurdne samoľúby a svojvoľný, súdi, ako sa mu hodí. Keď sa mu zákon hodí, tak sa ho chytá a hľadá každú zádrapku, aby svoju zaujatosť presadil, keď sa mu nehodí, tak ho ignoruje (viď zákon o policajnej inšpekcii).

Pri svojich právnych exhibíciách neberie Harabin ohľady na nič. On samojediný má pravdu, ostatným to odopiera, alebo ich názor ignoruje (viď už v úvode spomenuté rozhodnutie senátu 2Tv rozpore s neskorším Harabinovým Uznesením). Ide až do neskutočných logických kotrmelcov, ako v prípade Okoličányho bandy. Ako uvádzam v knihe Mafiáni 3: „Senát NS SR vedený Milanom Karabínom, ktorého členmi boli Jozef Kander a Jana Serbová, vo februári 2010 zmietol zo stola dvojročné úsilie ŠTS v Pezinku a zrušil jeho rozhodnutie o doživotnom treste pre mnohonásobných mafiánskych vrahov Okoličányho a Potučka, ako aj ďalšie tresty členom Okoličányho bandy. Karabínov senát navyše postavil ŠTS v Pezinku pred absurdnú dilemu, lebo mu nariadil, aby celú bandu súdil súčasne. A pritom už tie dva roky pojednávaní ukázali, že dostať všetkých 16 údajných mafiánov naraz na pojednávanie je pre ich notorické obštrukcie nemožné. Nariadil tiež opätovne vypočuť 60 svedkov!“ V prípade svedkov ide o zjavný pokus odradiť ich od toho, aby svedčili. Samozrejme, že takéto schválnosti Karabínovho senátu rozhorčili verejnosť, traumatizovanú vyčíňaním tejto bandy na východe Slovenska, ale aj Ministerstvo spravodlivosti. A pozor! Za toto rozhodnutie Harabin kritizoval Karabínov senát a hrozil aj disciplinárnym konaním, ale nie je známe, že by k nemu aj došlo. Naopak, NS SR naďalej doslova šikanoval rozhodovanie ŠTS v danom procese tak, že sa nový súd trval ďalších desať rokov, aby dospel k rovnakému záveru! A stále, po dvanástich rokoch (?!), nie je právoplatný, lebo NS SR sa neponáhľa s rozhodnutím.  A tak mafiánsky vrahovia chodia po slobode a zastrašujú už len tým každého, kto by sa na východe Slovenska chcel proti mafii ozvať.

Tu je jasný dôkaz, čím sa riadi zvrátená harabinovská logika: keď iní sudcovia nespravodlivo zabránia dosúdeniu ťažkých zločincov – protestuje, kritizuje, hrozí! Keď to urobí on – je to názor nezávislého súdu. Nezávislého na čom –  na logike, na morálke, na spravodlivosti?! Ako konštatovali aj jeho kolegovia v právoplatnom Uznesení: „…tak to potom vyzerá, keď niektorí sudcovia nie sú vo svojich právnych názoroch a rozhodnutiach konzistentní a kontinuálni.“

Harabin (známy svojim dodnes neobjasneným osobným vzťahom k už odsúdenému albánskemu mafiánovi Sadikimu) robí všetko pre to, aby stíhanie mafiánov sťažil. Vo svojom Uznesení dokonca kritizoval najúčinnejší nástroj ich usvedčovania – dohodu o vine a treste! Vďaka takýmto dohodám sa dozvedáme podrobnosti o mafiánskom vraždení a vďaka tomu sú mafiáni usvedčovaní a trestaní. A vďaka tomu sa mafiáni k svojim skutkom priznávajú! Ešte aj toto Harabinovi vadí a vyjadril sa o „nadužívaní“ tohto nástroja spravodlivosti. Nadužívanie??? Kde sú hranice tohto pojmu? Veď je to (po koľký krát už v jednom Uznesení) absurdné! Priznávane mafiánov nemôže mať limity. Priznanie či objasnenie zločinu je navyše jednoznačná občianska povinnosť – aj toto Harabin spochybňuje?! Harabin to zrejme nemá rád, nedáva mu to totiž priestor na jeho svojvoľný výklad najťažších zločinov. Máme v tomto jedinom prípade súdenia mafiánskeho bossa Lališa a spol. názorný príklad – Lališov pobočník Bihári sa priznal, oľutoval, prijal trest. A logicky sa ani neodvolal! Napriek tomu a napriek logike veci ho svojím Uznesením Harabin tak isto zbavil už priznanej viny! Môže byť niečo zvrátenejšie?

Ale áno, môže! Harabin sa dokonca svojvoľne pasoval za obhajcu Roháča, ktorý o to ani nestál! Roháč vôbec odignoroval súd na Slovensku, odmietol sa ho zúčastniť a dal súhlas na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd mu napriek tomu  posielal do väzenia v Maďarsku zápisnice z pojednávaní. A na čo prišiel Harabin? Ak je niekto za mrežami, tak si prirodzene nepreberá poštu priamo. Preberá ju niekto v podateľni väznice. Harabin tak „objavil“, že na preberacom protokole nie je Roháčov podpis a to je podľa Harabina porušenie jeho práv?! Harabinovi zásadne nejde o podstatu veci, ale o formálne zámienky ako čo najviac poškodiť súdny systém na Slovensku, ktorý súdi bez jeho požehnania a to je zvlášť prípad ŠTS. Je toto normálne? Asi nie, ale je harabinovské…

Harabin sa zásadne nezaujíma o spoločenskú závažnosť skúmaných trestných činov, skôr sa zdá, že čím sú horšie a túto spoločnosť čím viac poškodzujú, tým ochotnejšie ich oslobodzuje. Sústreďuje tým totiž na seba tak vytúženú pozornosť, ktorou kŕmi svoje nenásytné ego.

Následky Harabinovej zaujatosti

   Keďže Harabinove konštrukcie odmietli ďalší jeho kolegovia, ktorí tým zamietli aj jeho pokus o znefunkčnenie ŠTS, muselo rozhodnúť Trestné kolégium NS SR (mimochodom, takéto TK Harabin nezvolal v prípade jeho spochybňovanie zákona o policajnej inšpekcii, hoci to bola jeho povinnosť – že by sa bál, že opäť pohorí jeho „neomylnosť“?). A tento najvyšší súdny kolektívny orgán v rozhodovaniach o konkrétnych judikatúrach a názoroch na ne, jednoznačne (pomerom hlasov 12:5) zamietol 5.4.2017 Harabinov výklad a to konštatovaním: „Sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o dohode o vine a treste, neporušil prezumpciu neviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku) vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa mala podľa skutkovej vety dohody a rozsudku podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku podieľať na trestnej činnosti obvineného; taký sudca nie je vylúčený podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z neskoršieho konania o obžalobe podanej proti dotknutej „inej osobe“ (môže ísť aj o spoluobžalovaného v tom istom konaní). Pravidlo uvedené v predchádzajúcej vete platí aj vo vzťahu k sudcovi, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o prijatí vyhlásenia obvineného o vine podľa § 257 ods. 5, 7 Trestného poriadku a neskôr prejednávaná obžaloba sa týka inej osoby, ktorá sa mala podľa rozsudku vyhláseného na podklade naposledy označeného ustanovenia podieľať na trestnej činnosti obvineného (môže ísť aj o spoluobžalovaného v tom istom konaní).“

Škoda sa však už stala. Svojím rozhodnutím Harabin odblokoval majetky mafiánskeho super-bossa Lališovi, s ktorými tým pádom mohol nakladať tak, že prípadné odškodenie obetiam je iluzórne. A naopak, dobre sa napakujú obhajcovia špecializovaní na mafiánov, ktorým vo vzácnej zhode s Harabinom tiež vadia mafiánske priznania. Kazí im to kšefty (ale o tom čoskoro).

A tou najväčšou škodou svojvoľných rozhodnutí pána Harabina je permanentné spochybňovanie právnej istoty. To by bola predsa nuda, keby čierne bolo čierne a biele bolo biele, však?

Na záver treba ešte pripomenúť, že nielen kolegovia Harabina na Najvyššom súde SR upozornili na jeho zaujatosť. Aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vzniesol námietku zaujatosti voči senátu NS SR pod vedením Štefana Harabina. Hrozí totiž, že celý prípad bandy sýkorovcov sa dostane opäť jemu do rúk a pri jeho sebastrednej povahe sa nedá ani len dúfať, že by si svoje fatálne omyly priznal.

P.S. Toto je občiansky protest proti zneužívaniu našich daní v úlohe sudcu osobou menom Štefan Harabin. Už nás stál priveľa peňazí nielen na jeho plate, ale aj zneužívaní jeho funkcií, rozoštvávaní sudcovskej obce, klientelizmu na súdoch, urážke sudcovského stavu správaním na verejnosti, jeho vykonštruovaných súdoch a následkoch jeho svojvoľných rozhodnutí. Bráňme sa, ozvite sa! Existuje totiž, bohužiaľ, skupina extrémistov-anarchistov, ktorí napriek obecne známym faktom Harabina aj tu nekriticky obdivujú za to, že rozkladá právo tohto štátu a teda štát samotný (to je cieľ anarchistov už od ich vzniku). Takíto extrémisti-anarchisti dopustili, aby sa do nášho parlamentu dostal mafiánsky kumpán Kollár a aj jeho milenka Krištúfková s veľmi čudnými vzťahmi práve z takého prostredia. Je čas postaviť sa extrémistom-anarchistom, ktorých idolmi sú tieto osoby, na obranu právneho štátu bez privilegovaných sudcov typu Harabina, či podozrivých zbohatlíkov typu Kollára!