V dňoch 29.5. až 2.6. 2017 som absolvoval šnúru 12 besied (Lučenec x2, Rimavská Sobota, Rožňava x2, Sabinov, Vranov n. Topľou, Giraltovce x2, Svidník, Stará Ľubovňa a Žilina) a 22 podpisoviek (Šamorín, Dunajská Streda, Veľký Meder, Komárno x2, Nové Zámky, Lučenec, Rožňava, Košice x3, Prešov, Poprad, Liptovský Mikuláš, Martin x3, Žilina x3, Považská Bystrica a Trenčín) v kníhkupectvách Panta rhei ( x 16), Martinus (x 4) a iných (x 3). Prešiel som takmer 1200 kilometrov a stretol desiatky knihovníčok, predavačiek kníh, aj zopár kníhkupcov a podpísal stovky mojich kníh. Hovoril som k stovkám študentov aj dospelých a seniorov najmä o dvoch mojich najnovších knihách: Jozef Roháč – Príbeh zabijaka mafie a Tajný denník mafiána – Róbert Holub. A mohol som už hrdo ohlásiť novú deväťdielnu sériu TV dokumentov „Mafiáni na Slovensku“. Bolo povzbudzujúce vidieť a počuť záujem čitateľov a aj profesionálov, čo knihy požičiavajú, či predávajú. Stretol som starých dobrých známych a našiel nových. Vďaka za vašu priazeň, priatelia!
- deň, pondelok, 29. 5. 2017
Na ceste z Bratislavy bol prvý na rane Šamorín. V miestnom kníhkupectve Panta rhei som bol po prvý krát a aby som tam aj trafil mi pomohla ochotne hliadka Mestskej polície! Predavačka Ildikó ma zasa milo prekvapila, keďže sa tu predáva aj moja kniha o mafiánskom zabijakovi Roháčovi, ktorá vyšla v Budapešti po maďarsky. A zjavne sa dobre predáva, keďže ukazuje už posledný výtlačok.
Ďalším zastavením bolo kníhkupectvo Panta rhei v Dunajskej Strede, kde ma predavačka Tamara presvedčila, že predaj mojej knihy v maďarčine nie je náhoda, ale pravidlo.
Vo Veľkom Mederi moju návštevu avizoval aj plagátik vo výklade, na ktorý ma upozornila predavačka Beata. A ďalšie milé prekvapenie, kniha „Jozef Roháč – Príbeh zabijaka mafie“ je tu vypredaná.
V Komárne ma čakalo prekvapenie. Omylom som totiž zablúdil do rodinného kníhkupectva Diderot, kde bola náhodou aj pani Jolana, moja verná čitateľka. Problém s podpisom sme vyriešili venovaním na kancelárskom papieri. Toto kníhkupectvo tu už funguje desať rokov a desať rokov predáva pani Monika v kníhkupectve Panta rhei oproti. A opäť som tu našiel slovenskú aj maďarskú verziu knihy o Jozefovi Roháčovi.
Do Nových Zámkov som pôvodne nemal lán zájsť, ale mal som dosť času a tak som sa zastavil. Ako starého známeho ma tu privítala pani Eva a jej kolegyňa Anka. Práve dokončili pyramídku z mojej najnovšej knihy „Tajný denník mafiána – Róbert Holub“.
Do poslednej štácie toho dňa, Lučenca, som dorazil včas, aby som, hoci neohlásený, ešte stihol podpísať knihy v miestnom kníhkupectve Martinus. Našiel som tu predavačku Michaelu, ktorá má tajný sen byť spisovateľkou. Je zaujímavé, že ju tá záľaha kníh okolo neodrádza. Na mňa tá beznádej padá, obvykle keď som v antikvariáte. Tak veľa šťastia, Michaela!
Po šnúre podpisoviek behom dňa ma čakalo už známe prostredie Novohradskej knižnice, kam rád chodievam na besedy. Pani riaditeľka PhDr. Mgr. Daša Filčíková a metodička Monika Albertiová vždy perfektne pripravia stretnutie s čitateľmi. Prišli, hoci v konkurencii s koncertom Alexandrovovcov zadarmo to bol priam hrdinský výkon! Aj tentoraz to bolo zaujímavé, pretože som premietaním ilustrácií k príbehu o Roháčovi chcel ukázať, že v reálnom živote Supermani a Rambovia vždy zle dopadnú. Spravodlivosť ich dostihne tak, či tak. Potvrdil mi to v následnej debate aj bývalý okresný náčelník PZ v Lučenci, pán Jaroslav Vilhan. Na pohľad až intelektuálny typ mi ozrejmil, ako bravúrne čelili krutému vyčíňaniu mafiánov pod kuratelou super-bossa Černáka 90-te roky v Lučenci. Verím, že ten príbeh raz v niektorej z mojich kníh oceníte. Povzbudiť ma prišiel aj pán Igor Ďurič, ktorý celú šnúru besied a podpisoviek za vydavateľstva Dixit zorganizoval. Jemu osobne som teda mohol potvrdiť, že plán prvého dňa môjho výjazdu bol splnený nad očakávanie.
- deň, utorok, 30. 5. 2017
Ráno pred besedou pre študentov v Lučenci som stihol ešte v sprievode bývalého okresného náčelníka PZ v Lučenci, pána Jaroslava Vilhana, navštíviť bývalého miestneho šéfa kriminálky, pána Jána Kašiara. A tak som sa dozvedel, že aj tak nebezpečnému zločincovi s prepojením na tajnú službu a politikov, ako bol Mikuláš Černák, sa dalo čeliť. S touto správou som absolvoval besedu so študentmi, ktorých zaujali príbehy o zabijakovi mafie Roháčovi aj o zavraždenom mafiánskom bossovi Holubovi.
Presun do Rimavskej Soboty bol krátky a prišiel som práve včas, aby som spolu so študentmi vystúpal dlhým schodiskom až pod strechu Knižnice Mateja Hrebendu. A ako vidieť, prítomných ponúkané témy mojich najnovších kníh zaujali. Je to potešenie najmä ak v prvých radách sedia také pekné dámy.
Ešte v ten večer som mal besedu pre verejnosť aj študentov z miestneho internátu v Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. A ako to už býva, objavil sa pamätník, ktorý si dobre pamätal, keď sa ešte Karcela a Černák bratali (a skončilo to tak, že prvý začal usvedčovať druhého a údajne na pokyn tohto druhé ho to stálo život). Pred besedou som ešte stihol zájsť podpísať knihy do miestneho kníhkupectva, o ktoré sa stará moja dobrá známa z Revúcej, Táňa Kršková.
- deň, streda, 31. 5. 2017
Tretí deň môjho výjazdu začal v Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave besedou so študentmi, ale prišli aj dospeláci.
Behom dňa ma čakali štyri podpisovky.
V Košiciach som najskôr navštívil kníhkupectvo Panta rhei v OC Atrium. Tu ma privítala pani Ivka a mám spoločnú fotku so Slavom, keďže muži sú v kníhkupectvách výnimkou.
V košickom Auparku to boli pani Natália a Róbert, ktorý pracuje s knihami už 6 rokov. Pripravili peknú výstavku mojich kníh. Tu som sa tiež stretol z dávnym priateľom Mariánom Holubčíkom z TASR.
Prekráčal som na Hlavnú ulicu, kde ma privítala mladučká Karolína, prezývaná Kaja, a jej šéfka pani Evka, s ktorou sa poznáme už z predošlých podpisoviek. Opäť tu boli pekne vystavené moje knihy. A že nás spája nielen profesný vzťah dokázala pani Evka, keď mi na požičala dáždnik, keď ma zastihol prudký dážď na ceste späť do Auparku, kde som ho aj jej kolegyniam zanechal. Aj tak som si musel dať pred prúdmi vody malú vynútenú zastávku v kaviarni Carpano. Kto sa len trochu vyzná, vie, že to bol hlavný stan mafiánskeho bossa Róberta Holuba, o ktorom mi nedávno vyšla kniha.
V Prešove ma privítala vedúca kníhkupectva Panta rhei a dobrá známa pani Júlia. Tu som už v minulosti knihy podpisoval a aj krstil knihu o Černákovi. Najnovšia kniha o Holubovi sa v jeho rodnom meste umiestnila na rebríčku tých napredávanejších.
Večer patril besede v Mestskej knižnici v Sabinove. Tu bol mojim ochotným sprievodcom filmový nadšenec Juraj Vrábel, ktorý sa mimoriadne zaslúžil a to, že na slávny film „Obchod na Korze“ sa tu nezabúda.
On sám je tiež mojim verným čitateľom a ako dokazuje fotografia, vlastní všetky moje knihy s mafiánskou tematikou.
Nie je teda prekvapením, že moju besedu inicioval a vďaka nemu prišli záujemcovia o besedu aj z Prešova.Privítala ich vzorná výstavka mojich kníh.
Prítomný prednosta MÚ ma pozdravil za mesto, čo ma potešilo, a s miestnym scestovaným výtvarníkom Gabrielom sme už priateľmi na FCB.
- deň, štvrtok, 1. 6. 2017
Besedami nabitý deň začal presunom zo Sabinova do Vranova nad Topľou, čo je pre miestnych motoristov v úseku po Prešov už roky nočná mora. Mne sa podarilo prísť na besedu včas. Ako vždy tu beseda začala kultúrnym programom a ukážkou z mojej knihy.
Nálada bola skvelá, ako sa dá odhadnúť aj z fotografií.
Opäť zaujal kombinácia stredoškolákov aj seniorov, ktorí si po besede prišli pre spoločné foto.
Po Vranove nad Topľou ma čakalo gymnázium Giraltovciach. Mladý riaditeľ, telocvikár Mgr. Róbert Mihalenko, ktorý sa za celé doobedie ani nestihol prezliecť z hodiny telocviku mi doprial hneď dve besedy po sebe. A treba povedať, že táto škola funguje v priateľskej atmosfére ale aj rešpekte študentov k profesorom, čo sa odzrkadlilo aj v ich pozornom sledovaní môjho výkladu o organizovanom zločine v 90. rokoch, ale aj bonuse v podobe ukážky z knihy esejí „Všetko je inak“ o tom, že slovenčina je svetová.
Začína byť zvykom, že po besede nasledujú spoločné snímky.
Vďaka pánovi riaditeľovi som navštívil aj školskú jedáleň a okoštoval obed, ktorý chutil, ako doma.
Po krátkom presune nasledovalo priateľské zvítanie v Podduklianskej knižnici vo Svidníku s pánom riaditeľom Mgr. Kamilom Benkom. Veď som tu už od roku 2010 každý rok, takže s návštevníkmi knižnice sme už ako veľká čitateľská rodina. Aj preto sme v besede zabrúsili aj do mojej obľúbenej témy o najúspešnejších Slovákoch a Slovenkách vo svete.
Hoci som sa so Svidničanmi cítil skvelo, čakala ma ešte dlhá cesta do Starej Ľubovne na pozvanie pozoruhodnej osobnosti, bývalého diplomata a starostu, Dr. Michala Biganiča. Po ceste som zažil jeden z ojedinelých pocitov, že ste na ceste krásnou krajinou lemovanou v každej dedine hniezdami bocianov, úplne sami. Šiel som za zapadajúcim slnkom a prišiel práve včas do pohostinného sídla rozvetvenej rodiny Biganičovcov, ktorý jedna z dcér práve oslavovala úspešne zavŕšenú skúšku dospelosti.
- deň, piatok, 2. 6. 2017
Piaty deň túry za čitateľmi a knihami začal besedou s najväčšou návštevnosťou – študenti dvoch gymnázií Starej Ľubovni zaplnili miestny Kultúrny dom. Nestalo by sa tak nebyť dobrej vôle Dr. Michala Biganiča, ktorý ako bývalý starosta zaskočil pri organizácii besedy, keď z technických dôvodov zlyhala miestna knižnica.
Po besede ma čakala cesta cez polovicu Slovenska so zastávkami na podpisovkách v Poprade (kde ma privítala pani Hanka a avízo knihy o Róbertovi Holubovi na obrazovke),
v Liptovskom Mikuláši (s predavačkou pani Ankou),
v Martine (kde som zavítal do sídla vydavateľstva mojich „artistných“ kníh a chystá sa ešte tento rok román!)
do kmeňovej predajne Martinus s už známym predavačom Maťom,
ale aj do antikvariátu vzácneho literárneho zjavu menom Janko Mädokýš Cíger, ktorý ide, aj vlastným príkladom, pozoruhodným spôsobom po stopách legendárneho šíriteľa slovenských kníh Hrebendu,
S mestom Martin a tamojšími čitateľmi som sa rozlúčil podpisovkou v OC Tulip.
V Žiline to bolo ešte v ten večer v Panta rhei v Auparku a v predajni Martinus v Mirage.
Čerešničkou na torte celého Výjazdu bolo vystúpenie v Literárnej kaviarni, ktorú organizuje pani Vierka v Mon Cafe na Hlavnom námestí. Už niekoľko rokov sa tu stretávam s mojimi pozornými čitateľmi, čo vytvára také priateľské, až rodinné vzťahy, že v tento večer sa jedna pani ospravedlňovala, že ruší náš priateľský večer pre vybranú spoločnosť. Áno, sme vybraná spoločnosť, ale otvorená každému milovníkovi kníh! Aj vďaka tomu témou večera nie sú len moje knihy ale aj obyčajná, a aj neobyčajné, ľudské starosti a radosti.
Vďaka za vašu priazeň, literárni kaviarnici zo Žiliny!
- deň, sobota, 3. 6. 2017
Posledný deň môjho Výjazdu patril podpisovkám po ceste domov.
V žilinskej predajni Panta rhei v OC Dubeň ma privítali moje knihy vo výklade a už z predošlých podpisoviek známa predavačka Katka.
Naopak v OC Max je všetko nové, veď otvorili len pred mesiacom, čo si pochvaľuje nová predavačka Sabina, keďže si predajňu zariadili knihami od základov vlastnoručne.
V kníhkupectve Martinus v OC M-Park v Považskej Bystrici ma privítali pani Iva a milo ma prekvapilo, že tu majú ešte moju knižočku „Návod na manželstvo? Čo už je celkom vzácnosť.
Záver mojej cesty patril kníhkupectvu Panta rhei v OC Laugaricio v Trenčíne, kde som vo výklade našiel svoju najnovšiu knihu a v predajni dve milé slečny, Lenku a Veroniku, ktoré mi pomohli podpísať vybrané knihy.
Za šesť dní som prešiel 1 184 kilometrov a na tej trase po 20-tich mestách absolvoval 12 besied a 22 podpisoviek. Bolo to náročné, ale potešili stretnutia s už známymi predavačkami v kníhkupectvách, ale aj besedy so študentmi a dospelými, dokonca so seniormi, pri ktorých som objavil nielen dlhoročných známych, ale aj nových fanúšikov mojich kníh. A už som aj dostal ponuky na ďalší Výjazd. Tak zase niekedy dovi-dopo!
Ste činorodý, tak si to v zdraví užite. ...
Celá debata | RSS tejto debaty