Gustáv Murín

Od čias divadelnej hry a neskôr filmu „Amadeus“ poznáme symboly večného zápasu výnimočného (ale aj „neokrôchaného“) talentu Mozarta a chladne žiarlivého remeselníka Salieriho.

Peter Sagan je epochálny športový talent, aký sa rodí raz za sto rokov.

On urobil z Tour de France opäť raz vzrušujúcu „podívanou“, ako hovoria Češi, či „show“, ako hovoria Američania. Slováci tomu nijako nehovoria, čumia?

Tour de France bola po Armstrongovom škandále v útlme. Nebol totiž jediný, čo dopoval a pamätáme si na nájazdy polície v hoteloch závodníkov.

Veď ak niekomu chýba prírodný talent, tak si „musí“ pomôcť. To je prístup Salieriho. A tiež v likvidácii konkurencii akýmikoľvek prostriedkami.

A potom prišiel tento športový fenomén, ktorý priniesol ľahkosť výnimočného talentu, nápaditosť, napätie a tiež obdivuhodný vtip a nadhľad.

Veď, priznajme si to, cyklistické závody sú ako sex dôchodcov, mučivo dlhé trápenie a potom prekotné vyvrcholenie. A hlavne nuda.

Nielen organizátori Tour de France, ale aj jeho súperi by mali byť vďační Saganovi, že povzniesol tento v princípe nudný šport na špicu svetovej pozornosti.

Ale, ako to už býva, keď nie sme v rozprávke, či knižke z produkcie Evity – opak sa stal.

Oni sú žiarliví, roztrpčení, zúriví – ako Salieri. Nejde im do hlavy, že Príroda, či Pán Boh niekomu tak „nespravodlivo“ nadelí a im nie.

A tak si možno niektorí z nás už všimli, že začiatkom tohto roku sa viaceré tímy dohodli na bojkote špurtujúceho Sagana.

Jednoducho si povedali, že s ním nepôjdu do žiadnych únikov, lebo v závere by ich všetkých prešpurtoval.

Ale, nepomohlo. Rýchlo tento výnimočný prírodný talent našiel riešenie a začal vyhrávať znovu.

Kaliforniu a Švajčiarsko by mu ešte odpustili, ale začal opäť vyhrávať (a strhávať na seba pozornosť športovej tlače celého sveta!), to už bolo moc.

Tieto šedé myši (veď ja pri Graipelovi naozaj neviem, či to do cieľa prišiel on alebo jeho bezzubá babka) sa rozhodli Sagana sa zbaviť. Veď už raz kvôli nemu menili aj pravidlá na Tour a nepomohlo to.

A našli si zámienku. Pritom strkanice pri špurte sú bežné, čo priznal aj Cavendish (ktorý v minulom ročníku úplne vyfučal a tiež má maslo na hlave) a už aj Greipel, ale najmä, odpradávna je pravidlom, že za zrážku môže ten, čo prichádza odzadu, pretože on vidí, kto je pred ním, a musí zvážiť, či je tam pre neho dosť priestoru. Okrem toho predošlé diskvalifikácie boli za očividný úmysel, kým Saganov lakeť mohol vysunúť práve Cavendishov pád. A v takej rýchlosti, keď neviete, kto sa tlačí za vami, nemôžete ani vedieť, kedy ho „zostreliť“ lakťom. Celé je to bizarné.

Je to hanebné, ale logické. Bora je nový tím. Tie, čo sú na Tour už roky, majú svojich lobbistov v Cyklistickej federácii a samozrejme sa sťažujú, že ak vyhráva Sagan (dokonca aj keď je druhý, či tretí, či dokonca ak len špurtuje), tak ich pretekári sú neviditeľní, tým pádom pre médiá nezaujímaví a tým pádom nezaujímaví aj pre sponzorov. Takže ide zasa len o kšeft! Armstrong im nevadil, lebo vtedy väčšina starých tímov frčala na takej či inakej podpore výkonnosti. Ale Sagan je neznesiteľný, lebo je to prírodný živel, talent, ktorý si získava sympatie na celom svete. To im vadí, preto to urobili.

Tí, čo vylúčili Sagana z Tour de France, dúfali, že konečne bude pozornosť médií na nich. Áno, stali sa svetovo komentovanými salieriovcami. Žiarlivými hlupákmi, ktorí nepochopili, že Saganova popularita nešla na ich úkor, lebo tá ich je mizivá. Nemá totiž na čom vzniknúť a rásť. Zbavili sa Sagana, ale tým tiež „vypli“ Tour, ako vzrušujúce športové podujatie. Určite pre Slovákov a ďalších priaznivcov fenomenálneho Petra Sagana.

A hlavne zabudli, že sa športuje nie pre body a góly a sekundy, ale pre zábavu a napätie z toho, ako to dopadne. A to tvoria osobnosti ako Mozart, či Sagan a nie húf salieriovcov.

Toto dapadlo choro – tak ako v prípade našich talentovaných futbalistov do 21 rokov, rozhodol chladný kalkul remeselníkov z veľkých krajín nad chlapcami, či teraz chlapcom z malého Slovenska. Treťou obeťou je chodec Tóth.

Keď ho nedokázali zvládnuť v otvorenom preteku, rozhodli sa ho práve teraz, v najlepšej forme a v optimálnom tíme, zbaviť úplne.

Lenže, oni sa prepočítali. Hoci nie sme v rozprávke, taký talent sa nemôže stratiť, podľahnúť intrigám, zlobe.

Dúfajme…