Gustáv Murín

Nedávne zatknutie Pavla Ruska je veľmi čudným divadielkom v kauze, ktorá je vďaka výrokom Kočnera známa už roky, keď v rozhovore pre Plus 7 dní povedal: „Viem však z iných zdrojov, že Rusko údajne hľadal ľudí, ktorí by odstránili nielen mňa, ale aj Pohanku a pani Volzovú, doslova po celom Slovensku.“ A opakoval to od roku 1999! Navyše tento čin (aj keby sa potvrdil, akože nemá čím, len tvrdeniami egocentrických mafiánov typu Černáka) je už dávno premlčaný.

Prečo sa teda muži zákona nezaujímajú o to, čo Ruska naozaj charakterizuje – ako bezzásadového ziskuchtivca, čo „si myslel, že je majster sveta a okolia, bol arogantný, nectil právo, zmluvy a dohody“. To je svedectvo Františka Mojžiša v práve vychádzajúcej knihe František Mojžiš a DRUKOS proti mafii.

A je to zaujímavé čítanie, keď spomína:

„V tom období ma navštívil aj známy herec a činovník v televízii Markíza, pán Ľubo Gregor. Odporučil ho na mňa generálny riaditeľ Markízy, Paľo Rusko. Počas obeda, popretkávaného množstvom jeho gagov, inšpirovaných hlavnou postavou v asi prvom pôvodnom televíznom seriáli na Markíze vôbec, mi Ľubo Gregor predostrel umelecký projekt – „Medzinárodný filmový festival – Forum“ Povedal mi, že pre festival zabezpečuje cez reklamu a sponzorstvo peniaze a možnosť sponzoringu ponúkol i DRUKOS-u, Keď vyšpecifikoval, akú reklamu a kde získame, zdala sa mi jeho ponuka veľmi výhodná a rýchlo sme sa dohodli, že budeme najväčším obchodným a reklamným partnerom festivalu.

Na slávnostné otvorenie festivalu v bratislavskom hoteli Danube pozvali samozrejme aj mňa. V Danube bol pán Gregor, Pavol Rusko, šéf festivalu, známy režisér, kadejaké celebrity a známe osobnosti…“

…

„Bolo pochopiteľné, že úspešnej Markízy sa chcel zmocniť kdekto. Na čele Markízy stál dobrodruh, ktorý ako by sa zrodil len preto, aby Markízu stvoril. Bezzásadovosťou svojho myslenia a konania však podhodil všetkým záujemcom o Markízu veľa patrónov. Bolo otázkou času, kedy boj o Markízu a cez ňu aj o duše ľudu začne.

My v DRUKOS-e sme sa pridali na obranu TV Markíza tým, že každý deň cez obed mali všetky naše prevádzky hodinový štrajk. Autá našej firmy cez obed jazdili po všetkých mestách, kde sme mali prevádzky. Trúbili a boli ozdobené trikolórami, slovenskými vlajkami a nápisom „Štrajk za demokraciu“. Pravdaže to upútalo pozornosť Slovenska.“

…

„Aj vďaka nám sa teda Pavol Rusko vrátil do čela TV Markíza a znovu zasadol do svojho kresla. Poďakoval sa mi po telefóne. Zdalo sa mi, že celkove má s ďakovaním ťažkosti – išlo to z neho ako z chlpatej deky. A o pár rôčkov sa mi poďakoval inak.

V TV Markíza, ktorej generálny riaditeľ Paľo Rusko podporil SOP-ku (stranu, v ktorej som cez Majského odmietol „hviezdnu“ kariéru podpredsedu), som mal po čase zrazu úplnú stopku. Prvý raz som pocítil mediálnu smrť. Upozorňujem, že to nebolo len moje poznanie a môj pocit. Potvrdili mi to aj niekoľkí redaktori z Markízy po tom, čo im príspevky, natočené so mnou neodvysielali.“

Pozvánka na Bibliotéku

…

Po rokoch sa František Mojžiš a Pavol Rusko stretli na súde. Mojžiš sa totiž rozhodol spolupracovať s políciou a podľa Nového času o Ruskovi vypovedal toto: „Ja som sa rozhodol v roku 1997 spolupracovať s políciou, ale doteraz to nikam neviedlo. Prečo som sa rozhodol spolupracovať s tímom pána Šáteka bolo a je, že myslím, že to robí skutočne úprimne. Ja aj moja manželka sme sa rozhodli, že takto sa ďalej žiť nedá. Naše definitívne spontánne rozhodnutie vzniklo, keď sme videli televízny duel Palko – Rusko. To sa nedalo pozerať a nie je možné, aby krajinu ovládali mafiáni.

Moje prvé stretnutie s Pavlom Ruskom bolo niekedy v roku 1993 na pôde STV v Bratislave, kde sme vybavovali spoluprácu s STV v oblasti reklamy cez barter, že my dáme STV autá na leasing a STV nám dá reklamu. V rámci reklamnej kampane pre zápalkáreň Banská Bystrica, že sa ukáže naše meno za v tej dobe horibilnú sumu niekoľko miliónov korún s reklamným efektom pre nás zanedbateľným. Zdvorile som Ruska odmietol, on zareagoval podráždene.

Po nejakej dobe vznikla TV Markíza a v nej bol jeden z majiteľov Paľo Rusko a keďže táto televízia sa vypracovala na lídra, považovali sme ju za vhodné využiť ako reklamný nosič. Ceny za reklamu boli pre slovenskú firmu neprijateľné, tak sme našli spôsob bartrov, kde my dáme naše produkty, hlavne autá a oni budú za to našu reklamu vysielať. Po niekoľkých jednaniach s pani Silviou Volzovou a Pavlom Ruskom nám podarilo to dotiahnuť do úspešného konca.

Po istej dobe po roku 1998 sa na mňa obrátil Pavol Rusko s požiadavkou postaviť dom a pravdepodobne aj dodať auto pre pána Joža Pročka a postaviť dom a dodať auto pre pani Mišku Marienkovú… Pročko aj Marienková doniesli aj projekty rodinných domov. Podľa mojich informácií sa pánovi Pročkovi dom nedostaval, pretože jeho projekt bol pre náš systém nevhodný a pani Marienkovej sa aj začal stavať.

Pre pani Marienkovú sa aj dalo auto pravdepodobne značky Volkswagen. Spôsob financovania a zabezpečenia vozidiel i stavieb pre Pročka a Marienkovú nechal Rusko na nás, doslova mi povedal v tom zmysle, aby sme si to zariadili a my sme následne mohli prísť len s jedným variantov, získať reklamu v TV Markíza, časopise Markíza, v rádiu Okey, alebo v Národnej obrode. Dom Marienkovej sa nedostaval, pretože celé jednania s pánom Ruskom ohľadne uvedených reklám trvali strašne dlho, pravdepodobne aj niekoľko rokov. A keď sa to ako tak ukončilo a začalo sa tam niečo na prestavbe robiť, tak prišli vlaňajšie februárové udalosti a my sme už nemali možnosť financovať túto stavbu. Miška Marienková osobne urgovala dokončenie domu… Po mojich predchádzajúcich skúsenostiach s Paľom Ruskom a jeho spôsobmi som vedel, že odmietnuť to síce môžem, ale bude to moja a DRUKOS-u mediálna smrť. Pročkovi sa teda dom DRUKOS-om nedostaval, postavil mu ho niekto iný. Marienkovej stavba sa začala, ale vzhľadom k vyššie uvedenému nedošlo z našej strany k jej dokončeniu.

Od Pročka a Marienkovej viem, že zo strany Pavla Ruska im bola za ich účasť na volebnej kampani SOP v roku 1998 sľúbená odmena pravdepodobne v hotovosti miliónov korún. K tomuto plneniu však zo strany Ruska ani SOP nedošlo a pravdepodobne sa hľadalo náhradné naturálne plnenie vo forme áut a domov.

Ďalšia skutočnosť sa týka financovania politickej strany ANO. Pán Rusko mi povedal, že zakladá politickú stranu, upozorňujem, bol veľmi milučký. Odo mňa a firmy chcel podporu. Podpora mala byť hlavne finančná, ale hovoril aj o tom, že by som im dal nejaké ekonomické myšlienky.

Jeho milučký úsmev mi jednoznačne hovoril, že je to úsmev hada na zajaca. Priamo na stretnutí sa dohodlo, že finančná podpora bude mesačne myslím vo výške 1 milión korún. Pavol Rusko mi povedal, že mi to stonásobne vráti. V skutočnosti mi to vrátil tým, že ma mediálne odpálil.“

Pavlovi Ruskovi táto výpoveď pred súdom nijako významne nepoškodila. A pritom nepochybne tu by sa odhalila konečne Ruskova slizká povaha, na ktorú nedoplatil len František Mojžiš…