Je to až neuveriteľné, ale včerajšia premiéra novej smutno-smiešnej hry Stanislava Štepku „Besame mucho“ bola opäť divadelnou udalosťou. Neuveriteľné preto, že Štepka svojou vytrvalosťou „dedinčana“ (čo už desaťročia žije so svojou pani manželkou Katarínou z vojvodinskej Starej Pazovy spokojne v bratislavskej Petržalke) už prerástol kedysi slávnejšie značky ako bol Semafor, či L+S. Stále totiž tvorí aktuálne diela, kde až zázračne dokáže v skratke vystihnúť, čo nás trápi a nad čím by sme sa mali zasmiať.
Už v 62-tej jeho pôvodnej inscenácii (tentoraz v réžii Ondreja Spišáka) dokázalo deväť hercov RND zaľudniť scénu viac ako dvomi tuctami (pre istotu preložím – viac ako 24-mi) postáv a postavičiek, pričom stálica súboru Maruška Nedomová vystriedala takmer desať prevlekov a ešte k tomu vždy v pravej chvíli zaskočila plnohodnotne v živej kapele zloženej z práve účinkujúcich hercov, čím sa RND blíži k legendárnemu pražskému Semaforu. Ale kým v Prahe sa všetko točí okolo Jiřího Suchého (a Jitky Molavcovej) tu sme svedkami opäť geniálneho poodstúpenia si zo scény Stanislava Štepku. Pozoruhodne veľkoryso dáva priestor takým výkonom ako je bývalý rocker a aktuálny divadelný bezdomovec Kamil Mikulčík (ktorý je v postave vyjadrujúcej sa hlavne spevom a hraním na gitare ako doma – uvidíme ako si s tým dnes, na druhej premiére, poradí nemuzikant, ale rodený komediant René Štúr) či Simona Miháliková parodujúca verne fanatických ochranárov zvierat, či rehoľnú sestru, aby prišiel na dva krát v epizódnych postavičkách dôchodcu a vyslúžilého chmatáka – a doslova zažiaril. Toľko energie, čo má aj nominálne oprávnený dôchodca Stanislav Štepka by mu mohli závidieť mnohí mladší z publika. Mimochodom, medzi nami, pán Štepka si dobíja baterky pravidelným poobedným spánkom aj v tzv. pracovné dni (ako sa môžete dočítať v našom knižnom rozhovore, kde trio komikov dopĺňajú už spomínaný Jiří Suchý a aj Milan Lasica).
A ešte poznámka – Radošinci prevzali zvyk zo Semaforu, kde sa vždy pred premiérou vyberú mimo hlavného mesta a novú hru si takto vyskúšajú na zájazdovom publiku. V premiére sa tak ide už fakticky „na isto“.
Limity radošinčiny (hoci na javisku ju už takmer nepočuť – aktuálne ju nahradila „blaváčtina“ ale aj „vyhodňarčina“) nachádzame v preklade ústrednej piesne, kde sa bozkáva „vášnivo“, či „poriadne“ ale nie vrúcne. A keď už sme pri tom „vášnení“ – chvalabohu, že je od nás „ukážková demokracia“ vzdialená tisíce kilometrov, lebo tam by Štepkov humor a narážky považovali likvidátorky lásky muža a ženy za „sexistický“. Veď tie naše tri feministky z povolania, platené zo zahraničia, sa svojho času pustili aj do pána Satinského, lebo im vadili jeho vtipy o „čučoriedkach“. Medzičasom tieto naše „revolucionárky“ síce akosi zachrípli, ale pre istotu choďte na Štepku ešte skôr než sa táto totalita u nás udomácni a zakáže dvojzmyselné vtipy.
Vernému divákovi Radošincov musí až srdce poskočiť, keď ich vidí na novej scéne, kam sa presťahovali (ak si dobre pamätám) pred dvomi rokmi. Veľkorysá, moderná sála s najnovším technickým zázemím, pohodlnými šatňami (a konečne aj jednou len pre impresária Štepku, ktorý sa pred tým spokojil len so stoličkou v spoločnej pánskej šatni) v areáli Bezzinka na Záhradníckej ulici je na hony vzdialená tej stodole, čo v prístavbe komplexu Istropolis vyčlenili „odborári“ pred rokmi tomuto unikátnemu súboru. A je zaujímavé, že údajní bojovníci za práva pracujúcich tak kašľali na údržbu tejto časti Istropolisu a tým aj pracovné podmienky hercov, že v posledných sezónach na tomto starom mieste Radošinci divákov vítali vareným vínom a dekami, inak by v sále zamrzli.
Katastrofálny stav tejto časti Istropolisu viedol k predaju celého komplexu. Radošinci odtiaľ odišli, ale iný divadelný impresário, Rudko Geri, ostal v tzv. Malej sále so svojím divadlom Teatro Wüstenrot. A práve tam zajtra, v nedeľu 19. 11. o 17:00, znovu oživne slávne „Apropo“ s pôvodnými tvorcami, ako si ich pamätáme – Štefanom Skrúcaným, Rasťom Piškom, Jánom Snopkom a ďalšími. A určite vás svojím humorom zahrejú…
P.S. Aby som nezabudol. Cez prestávku si v Bezzinke môžete dať dve deci pravého radošinského len za 1,20 eur (a v pizzerii o poschodie nižšie za 1,40 eur), čo je v našej Najväčšej dedine Slovenska unikát, keďže v centre Bratislavy máte pohár vína za 4 eurá. Na zdratie, priatelia!
Celá debata | RSS tejto debaty