Gustáv Murín

Usmievavý sympaťák s očami plachej lane. Rád sa objavuje na kultúrnych aj športových podujatiach, kde ako ceny rozdáva obedy zadarmo v hoteli, kde má zákaz vstupu.

Prvá správa o ňom v médiách hovorí, že zastupoval akési firmy tak, že vybral z ich účtov 600 000 eur na údajný biznis v zahraničí a potom tvrdil, že mu ich tam ukradli. Tie firmy skrachovali. Nadpis toho článku ešte nájdete na Internete, ale článok už nie. Zlé jazyky hovoria, že démon funguje na slovenskom porekadle, keď zlodej kričí, chyťte zlodeja. Len čo ho niekto chytí za rukáv, už spolu s manželkou (cherchez la femme?) podáva celú salvu trestných oznámení.

Potom som zachytil šokujúcu správu, že sa ktosi zmocnil Domu novinárov tak, že majiteľskej organizácii, Syndikátu slovenských novinárov s dvojtisícovým členstvom (regionálnymi organizáciami, delegátmi, kongresmi a revíznymi komisiami?!), požičal 200 000 eur na tak nevýhodnú zmluvu, že prišli o budovu desaťnásobne vyššej hodnoty. Novinári tým prišli nielen o sídelnú budovu, ale v následných hádkach o tom, kto to zavinil, sa celá prestížna organizácia takmer rozpadla. Momentálne pripomína zombie, z ktorej ktosi vysal všetku životodarnú tekutinu.

Ja osobne som na toho démona narazil v kauze Domu spisovateľov na Laurinskej ulici, kde mi steny odrazu šepkali neuveriteľnú zvesť – v budove sa „čosi“ rekonštruuje za veľké peniaze. A to som bol právoplatným členom Rady AOSS, zdržujúcej šesť spisovateľských organizácií, kde o tom nepadlo ani slovo! Po hektickom pátraní sme zistili, že za týmto kšeftom je istý spisovateľ, ktorý šéfuje potemkinovskej obecnej spisovateľskej organizácii. Čiže mu nebolo čudné, že urobil dohodu s utajeným dodávateľom za utajenú sumu za naše spoločné peniaze?! Márne sme sa opakovane domáhali dokumentácie a vysvetlenia. Vtedajší „veční funkcionári“ (Janík, Juščák, Hochel a Tužinský) to dotiahli tak ďaleko, že objednali ešte nákladnejšiu rekonštrukciu časti budovy až priviedli celú našu organizáciu na mizinu. Ešte pred tým stihli traja zo štyroch z nich (ten štvrtý bol opatrný, lebo mal už škandál s čudným čachrom s peniazmi akéhosi Rakúšana v Slovenskom rozhlase) podpísať takú zmluvu, ktorou ovládol démon ako správca celú budovu a hneď sa do nej aj nasadil s celou svojou firmou. Veľkým úsilím sa tých štyroch podarilo odvolať a na ich miesto prišiel samozvaný „finančný expert“ (inak bývalý barový hudobník), ktorý verejne vyhlásil, že v živote nevidel tak nevýhodnú zmluvu a zaprisahal sa, že budova nebude predaná. Stačilo pár mesiacov, aby polovicu tej budovy na vlastnú päsť (bez vedomia Rady!) predal a potom zmizol. Za sumu predstavujúcu desatinu skutočnej hodnoty. Démon si vraj pri tom stihol ešte aj niečo uliať bokom, lebo tie peniaze údajne neboli jeho. Odvtedy sa s tým trápia súdy a už prvé konštatovali, že došlo k podvodnému konaniu. Veď hovorím, práca pre démona.

Nedávno mi niekto pošepkal, že novinári sa nepoučili a zobrali si démona za strategického partnera v Akadémii médií. Netrvalo dlho a Akadémia je v troskách a dlhoch.

Minule som čosi započul, že sa tento démon pokúsil okabátiť aj bohatých „kamarátov“ a pripraviť ich o celý obrovský hotel v samom centre hlavného mesta bohapustým finančným trikom. Ale tu si asi zahryzol do priveľkého sústa a už ho stíha polícia. Len som si nie istý, či súdy, ktoré po ňom ostávajú, berú na vedomie, že ide o recidivistu. U neoliberálov, ktorí uprednostňujú práva zločincov pred ich obeťami, je vraj také slovo zakázané.

Ozaj, neviete kto to je?