Gustáv Murín

Mafiu na východnom Slovensku už polícia pochytala a nebyť Harabina, boli by už všetci navždy za mrežami. Odborníci hovoria, že vždy keď sa takto uvoľní pole kriminality, prídu noví a lační po podvodných zárobkoch. O to šokujúcejšie je, že sa na to dali – štátni úradníci!

Čierna práca vynáša – inšpektorom!

   Len si to predstavte. V Revúcej je malé kníhkupectvo. Jeho majiteľka žije zo dňa na deň. Ale má rada knihy a keď sa dozvedela, že v Rožňave sa zatvára jediné kníhkupectvo široko-ďaleko, obetovala sa a tie priestory si prenajala. Naviezla knihy a dala prácu jednej predavačke. Tú však zabudla jej kamarátka účtovníčka nahlásiť včas, pomýlila sa o deň! Len, čo na to prišli, okamžite chybu napravili. Keby to neurobili, nikto by si to nevšimol! Takto prišli zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a milej kníhkupkyni naparili niekoľko eur pokuty – symbolicky. Ale to sa tešila len krátko, lebo v zálohe sú drsní inšpektori z Východu! Dovalili sa až z Prešova, hoci im Rožňava teritoriálne neprináleží, a naparili jej 2 000 eurovú pokutu! Za „prácu na čierno“. Vy ste už videli niekoho, kto by chcel zamestnávať niekoho na čierno a nahlásil to úradom?! Navyše tá pokuta je likvidačná. Keď zúfalá záchrankyňa miestnej knižnej kultúry šla do Prešova vysvetľovať a orodovať, dostalo sa jej pozoruhodnej odpovede – prineste niečo „nové“ a my to zvážime. Nové? Čo už môžete vyprodukovať „nové“ v takej jasnej veci? Mne napadá len jedno – obáločku, kde šustia bankovky. Alebo vám napadá niečo iné?

Nedajú si pokoj

   Vyššiuvedených prípadov, kedy inšpektori práce nenaháňajú naozajstnú čiernu prácu, lebo by na takej stavbe mohli dostať aj po hube, ale zneužívajú svoje postavenia voči bezbranným, čo dávajú prácu jednému, či dvom ľuďom, bolo zjavne toľko, že minister Richter chvályhodne navrhol zmenu zákona. A to tak, že najnovšie sa už nedá buzerovať na jednom dni, keďže nahlasovacia doba sa predĺžila. Ale to by sme zabudli na dôvtipnosť novodobých výpalníkov.

Nedávno som sa dopočul o útoku pre zmenu košických inšpektorov práce. Išlo o akúsi promo-akciu, kde pri jednom pulte mladá žena ponúkala skôr kuriózny, než lukratívny tovar – nealkoholické víno! Zdá sa to byť nezmysel, ale už som to zažil v jednej štátnej inštitúcii, kde si chceli pri istej slávnosti uctiť hostí, ale nedať sa vláčiť bulvárom kvôli alkoholu na pracovisku a tak nás ponúkli nealkoholickým šampanským. Zjavne je to ale v našich končinách neobvyklý produkt a tak si vyžaduje osvetu. Potiaľ v poriadku.

Tej mladej podnikateľke pomáha pri takýchto propagačných akciách obvykle jej syn, ale ten bol akurát odcestovaný a tak ho zastúpili dvaja kamaráti. Brali to ako zaujímavý výlet do Košíc a vôbec netušili, že tá ich pomoc sa stane pre mladú ženu nočnou morou. Zjavil sa totiž inšpektor! Vyhliadol si ľahkú obeť a začal – najskôr si ich nahrával na video, potom s pomocníkmi robil rozhovor. Oni si mysleli, že je to niekto z miestnych médií, kto chce prispieť k propagácii nealkoholického vína. A on pritom dokumentoval „zločin“! Na to mladá podnikateľka prišla, až keď jej prišlo Rozhodnutie z Inšpektorátu práce Košice s pokutou 5 000 eur! To je stonásobok, čo na tej promo-akcii utŕžila za to nealkoholické víno. Márne dokazovala, že s tými kamarátmi jej syna nemala žiadnu zmluvu, pretože im nič neplatila. Bol to pre nich výlet a nová životná skúsenosť na pomoc dobrej veci. Ale nič z toho títo východniarski inšpektori nechceli počuť. Počujú jedine na cinkot mincí a šustenie bankoviek za likvidačné pokuty? Agentúra JPP (Jedna pani povedala) šíri klebetu, ževraj keď sa im veľmi pripomínate, sú ochotní za polovičnú sumu do vrecka na celú vec zabudnúť. Neviem, či je to možné, ale jedno viem určite. Na konci takéhoto Rozhodnutia sa dočítate neuveriteľnú poslednú vetu: „Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom“. Nie som právnik, ale mne toto pripadá ako dokonalé vydieračské heslo, aby obeť ani nedúfala, že sa dovolá pravdy. Nehľadiac na to, že každé Rozhodnutie je preskúmateľné súdom a už stovky takýchto prípadov (ako ten z Rožňavy) sú na súdoch po celej krajine. Pretože apetít východniarskych výpalníkov siaha až na Myjavu!

Rozhodnutie – záver

Majú svoje vzory

   Vydieranie inšpekciou nie je nič nové. Pamätám si na stretnutie s kaviarnikom za hlavnom námestí v Košiciach, ku ktorému ma doviedol spisovateľský kamarát. Ten noblesný pán, ktorý nám rozprával, ako k nemu len čo otvoril, hneď chodili úradníčky z mestského úradu na kávičku a keď sa nedovtípil robili mu denne kontrolu! Veď v takom podniku sa vždy niečo nájde. Čo i len servítok padnutý pod stolík, či cukornička s podozrením na arzén 🙂

Chcete počuť skutočný prípad inšpektora Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave? Môj priateľ z detstva mal bufet a raz sa mi posťažoval. Prišiel k nim chlapík a objednal si desať deka akéhosi šalátu. Jediná zamestnankyňa toho kamaráta mu navážila dvanásť za cenu desiatich (to robili bežne, aby sa zákazníci radi vracali) a dala mu to do umelohmotného „kelímku“ (iný výraz nepoznám). Ten inšpektor to zaplatil, vzápätí sa legitimoval a udelil jej aj tomu majiteľovi pokuty – jej 500 korún a jemu 5 000 korún. A viete za čo? No za to, že sa ho neopýtala, či ten šalát nechce zabaliť do mastného papiera! Lebo tých 20 halierov za kelímok by vraj ušetril. Po odvolávaniach, protestoch a sťažnostiach tej predavačke pokutu odpustili, ale majiteľovi bufetu nie. A tak ho tých 20 halierov za kelímok vyšlo na týždennú tržbu.

Majú sa tí východniarski výpalníci od koho učiť…

P.S. Pocit beznádeje pri podnikaní u nás, keď sa na vás nalepia takéto pijavice, vraj čiastočne rieši Najvyšší súd, kde tieto kauzy končia, a uznáva neprimeranosť takýchto pokút. Takže nádej je – pokiaľ nenarazíte na Harabina…