Gustáv Murín

Cez sviatky som mal čas pozrieť si staršie zábavné programy a zaujalo ma „Nikto není dokonalý“ uvádzaný Jiřím Krampolom s hosťami Karlom Gottom a Jiřinou Bohdalovou. V českej verzii totiž spovedajú normálnych ľudí a stále je na čom sa kultivovane zabávať. To asi len Oliver Andrássy je presvedčený, že najväčšia sranda je z bezzubých vandrákov, Cigánov a záškolákov. Ale podstatnejšia bola spomienka oboch Krampolových hostí na USA a tamojšie harašenie už pred desaťročiami! Ako príklad uvádzali scénu z hotelu, kde neschopná manažérka nedokázala zohnať niekoho, čo by odniesol výprave českých umelcov kufre, tak keď už bola v najväčšej hystérii, zástupca českého Veľvyslanectva jej poklepal po ramene a povedal, že tie kufre odnesie sám. A to nemal! Dotyčná dostala záchvat, že bola harašená a trvalo ďalšie dve hodiny, kým sa tento „incident“ vyriešil.

Zasmial som sa a náhle si uvedomil, že sa schyľuje k dystópii. Dystópia je scenár tej najtemnejšej predpovede.

Slepo do priepasti

   Veď ja tú harašiacu hystériu poznám už z roku 1995, keď nám v najväčšom a najprestížnejšom spisovateľskom programe na svete (International Writing Program, Iowa City) udelili na úvod povinnú prednášku o „správnom správaní“. Rovnako, ako keď dostávajú školenia návštevníci komunistických, či inak totalitných krajín!

A videl som výsledok. Opísal som to vo viacerých reportážach, ale aspoň jeden príklad za všetky. Redaktorka miestnej rozhlasovej stanice sa rozviedla dnes už aj u nás klasickým feministickým spôsobom – ostali jej deti a veľký dom, chlap odišiel s holou riťou. Odvtedy hľadala náhradu – a tu je ten háčik! Ja som ju stretol na klasickom feministickom „huriavku“ (bola to naozaj „hurá-akcia“, keďže išlo o vystúpenie Glorie Steinem, ktorá najskôr robila „potupne“ playboyovského zajačika, aby náhle prehliadla a zistila, že na bonmotoch typu „Muž je žene dobrý tak ako rybe bicykel“ sa lepšie zarába) na univerzitnej pôde. Tá mladá redaktorka, pritom dychtivá účastníčka tohto feministického vystúpenia, bola nadšená, že stretáva niekoho zo strednej Európy a pozvala ma na rozhovor do štúdia. Tak som sa dozvedel jej trápenie. Mala nápadníka z Washingtonu, ktorý spĺňal ideálne kritériá náhradníka za jej muža až na jedno – bol v podstate impotent. Niektorí americkí muži mali už vtedy vďaka feministickým kampaniam (a tá súčasná je najagresívnejšia) zo žien jednoducho strach. A to sa potom ťažko plnia mužské úlohy v posteli. Tak si našla pre mňa šokujúcu náhradu – nasťahovala si dvoch Balkáncov do obytnej pivnice jej rozsiahleho domu, akože výpomoc utečencom. Márne som ju varoval, že sú to muži na ich pomery až príliš temperamentní. Práve to ju naopak nadchýnalo. Paradoxne teda na verejnosti manifestovala, že je feministicky „in“, ale v súkromí túžila po opačnom extréme. Netuším, ako to dopadlo, ale ten paradox feministickej propagandistickej teórie a každodennej praxe som si zapamätal navždy.

Na feminizme (ktorý si v žiadnom prípade netreba pliesť s hnutím za emancipáciu žien a mužov, veď feministky sú komunisticky radikálne extrémistickou odnožou tohto hnutia) je najhoršie to, že postupuje ako všetky totalitné ideológie – pravda je len tá ich. A kritika, či aspoň námietky sa zakazujú. Tak vznikla „politická korektnosť“, čo je v podstate cenzúra. A dnes vyturbovaná do absurdity, keď sú už aj tí, čo si len dovolia oponovať feministickej kampani „MeToo“ ostro napádaní a ato aj keď ide o ženy. A obete tejto kampane sú ostrakizované, na minútu vyhadzované z práce, či dokonca dohnané k samovražde. A to, opakujem, aj ženy! V tom je táto ideológia vzorným obrazom doterajších totalitných režimov. A tak sa celá spoločnosť slepo a preto nenápadne sunie do priepasti. Lebo každý, kto by volal po zdravom rozume je označený za „konšpiračného teoretika“ a tvorcu „hoaxov“.

Ďalším paradoxom je, že naopak zástancovia takýchto kompaní,, obecne  zvaní slniečkári, sú schopní zastávať sa aktérov brutálneho skupinového znásilnenia a brutálnej vraždy študentky Cervanovej a kvôli tomu fabrikovať najabsurdnejšie konšpiračné teórie. V tomto sa zvlášť vyznamenali známe firmy: Hríb, Šebej a Lesná. Odporúčam obe rozsiahle knihy Petra Tótha na túto tému.

Prvotným znakom totalitných ideológií je potláčanie ľudských práv. Prvé, čo feminizmus potláča je sloboda slova. To sa zakrýva práve „politickou korektnosťou“ a nálepkovaním o „hoaxoch“.

Na čele obvinených je dnes už každodenne aj americký prezident Trump, keďže on si trúfol  „politickú korektnosť“ odmietnuť, čo podporila väčšina amerických voličov! A tak ho americké liberálne médiá doslova grilujú dnes a denne vlastnými hoaxami a konšpiračnými teóriami (napríklad o ovládnutí volieb Rusmi – absurdné ????) a to tak, že jeho syn vyhlásil, že so slabšou povahou by už spáchal samovraždu.

A hneď dodajme – len niekto tak sebastredný ako je Trump,  je voči takej vražednej kampani imúnny. Normálny človák by to už dávno vzdal.

A o to ide – ohlušiť vybranú spoločnosť propagandistickými sloganmi a umlčať každý triezvy hlas. Výsledok bude fatálny.

Ako Rímska ríša

   Kto bol v hlavnom  meste USA, Washingtone, nemohol prehliadnuť, že sú tam všetky hlavné vládne budovy postavené v rímskom imperiálnom slohu. A o tom to je!

Americkej vládnucej klike už s tým harašením tak šibe, že sa vlastne akýkoľvek kontakt medzi mužom a ženou stáva zločinom. A to dokonca s odstupom desiatok rokov! Navyše sa teraz prihlásili aj bývalé milenky a frajerky, ktoré si spomenuli, že ich tí „sviniari-predátori“ vlastne napriek obapolnému súhlasu v posteli harašili. No, a je to. Ako v Ríme v čase úpadku.

Rím tiež ku koncu hlásal multi-kulti a nemal dosť vlastných žoldnierov do armády. K tomu si zoberme, že okrem toho, že sa belosi pod tlakom feministiek radšej prestanú množiť, tak tí ostatní sú vďaka gigantickej obéznosti aj tak nepoužiteľní. A tak ako v Ríme sa do armády začnú dostávať cudzinci, ktorým sa tak stala Rímska ríša vlastne rukojemníkom.

K tomu si pripočítajme choromyseľnú prezbrojenosť Američanov, kde na jedného pripadajú snáď štyri guľomety, tri samopaly a zopár granátov.

Takže scenár je jasný: kým belošskú populáciu v USA decimuje feministická stupídnosť, hispánskej, moslimskej a černošskej sa to vôbec nedotýka. Postupne teda prerastú dekadentnú vládnucu vrstvu a v pravej chvíli si rozpad USA jednoducho odhlasujú. Armáda ovládaná Washingtonom im v tom nezabráni, lebo tam bude opäť prevaha nebelošských vojakov a vďaka domácemu arzenálu nemôžeme ani vylúčiť krvavú občiansku vojnu.

Pri tejto predstave som sa zhrozil, lebo ja mám tú pôvodnú Ameriku, tak ako som ju zažil na štyroch spisovateľských pobytoch a ďalších vedeckých návštevách v 90. rokoch, naozaj rád. Veď tam mám aj desiatky priateľov, z ktorých viacerí poznajú aj našu rodinu. A úprimne im neprajem nič zlé.

Z tých chmúrnych úvah ma zachránilo porekadlo, že vraj všetko zlé je na niečo dobré. Vďaka feministkám totiž budú mať USA v najbližších desaťročiach také problémy samy so sebou, že nebudú mať čas ani silu vyvážať po svete konflikty a v „mene demokracie“ rozsievať svojimi žoldákmi smrť medzi obyčajnými ľuďmi tisíce kilometrov od hraníc USA.

A svetový mier – to je predsa krásna perspektíva, či nie?

P.S. A všetkým tým, čo pochybujú o tom, že feminizmus je extrémnou odnožou extrémnej komunistickej totalitnej iedológie odporúčam prvé číslo DAV DVA, v ktorom Lukáš Perný v článku „PREČO SA AUTENTICKÁ ĽAVICA BUDE MUSIEŤ VZDAŤ TERMÍNU NEOMARXIZMUS“ na strane 20 píše:

„ K neomarxistom, liberálnym ľavičiarom a novej ľavici sú zaraďovaní aj teoretici frankfurtskej školy či birminghamskej školy. Extrémne vyústenie týchto teórií samozrejme predstavuje z hodnotového hľadiska to, čo si konzervatívci generalizovane vykladajú ako odkaz všetkých týchto teoretikov: zánik prirodzených rolí muža a ženy, zrelativizovanie pohlavia a pod, zánik národov, zánik rodiny.“