Gustáv Murín

V týchto dňoch sa zaoberám ozaj pestrofarebnou postavou menom Pavol Rusko. Čo ten dokázal v dobrom a hlavne v zlom by jeden neveril, keby sa to naozaj nestalo.

Je obecne známe vyjadrenie jeho „úhlavného priateľa“ Mariána Kočnera pre Plus 7 dní „Viem však z iných zdrojov, že Rusko údajne hľadal ľudí, ktorí by odstránili nielen mňa, ale aj Pohanku a pani Volzovú, doslova po celom Slovensku.“ A práve v takýchto „úlohách“ sa podľa neskorších súdnych žalôb i rozsudkov zjavne osvedčil Černákov gang.

Kontakt na Černáka dal Ruskovi podnikateľ a súčasný šéf futbalového zväzu Kováčik.

Počas prvého megaprocesu s Černákom bol Rusko predvolaný ako svedok kvôli údajnej existencii zvukovej nahrávky zo stretnutia Pavol Rusko – Mikuláš Černák. Rusko to najskôr popieral, ale o pár rokov potvrdil, že sa stretli „na päť-desať minút“. Novinári získali zdroje, podľa ktorých sa stretli v bare banskobystrického hotela Lux a boli spolu dlhšie.

Mafiánovi k vôli

   Naši mafiánski bossovia 90. rokov mali jednu slabinu, na ktorú aj všetci, čo jej podľahli, doplatili. Mali odrazu veľa peňazí, tým pádom boli obklopení peknými ženami, vlastnili drahé autá aj domy – a to všetko chceli okázalo vystavovať na obdiv. Pravý opak skutočného mafiánskeho bossa, ktorý zásadne pôsobí v pozadí. A na publicite bol a je priam dávkovo závislý aj najväčší brutálny sériový vrah za celú históriu Slovenska – Černák. Mal všetko a chcel ešte viac – slávu. Ideálna chvíľa na stretnutie s Pavlom Ruskom. Prvý začal plniť dohody Rusko a plne na to zneužíval vysielanie Markízy. Takto na to spomína pre knihu „Mikuláš Černák“ novinárka Ingrid Timková, ktorá podrobne sledovala Černákov prípad: „Veľmi dobre sa doteraz pamätám na reportáž v televíznom spravodajstve, ktorú odvysielala súkromná televízia v hlavnom vysielacom čase o tom, ako Černák chová tigre. To som vtedy nepochopila, akú spravodajskú hodnotu mala tá správa… Počas procesu sa na jednom z hlavných pojednávaní čítala výpoveď reportéra, ktorý dostal príkaz spomínaný šot pripraviť. Podrobne hovoril o tom, ako vtedajší riaditeľ kontroloval prípravu reportáže, dokonca vo finálnej fáze v nej robil aj sám zásahy.“

Áno, presne takto chcel byť Černák videný. Ako vášnivý chovateľ tigrov, hoci práve toto bola záľuba mafiánskych bossov (Novotný, Salinger, Szatmáry…). Toto však Ruska nezaujímalo, pestoval si svojho mafiána.

Filmový festival s mafiánskou záverečnou scénou

   Rusko zámerne prehliadal s kým sa spolčil. Lebo krvavú stopu zanechával Černák všade. Zdramatizoval ňou ešte aj Medzinárodný filmový festival – Forum v Bratislave.

Takto na to spomína František Mojžiš pre knihu „František Mojžiš a DRUKOS proti mafii“: „V tom období ma navštívil aj známy herec a činovník v televízii Markíza, pán Ľubo Gregor… Počas obeda… mi Ľubo Gregor predostrel umelecký projekt ´Medzinárodný filmový festival – Forum´. Pre festival zabezpečuje cez reklamu a sponzorstvo peniaze a možnosť sponzoringu ponúkol i DRUKOS-u… zdala sa mi jeho ponuka veľmi výhodná a rýchlo sme sa dohodli, že budeme najväčším obchodným a reklamným partnerom festivalu.

Na slávnostné otvorenie festivalu v bratislavskom hoteli Danube pozvali samozrejme aj mňa… Bol som vyzvaný, aby som prehovoril. Tak som povedal, že stav krajiny je taký, že sme museli odovzdať vlastníctvo firmy do záchranných rúk cirkvi.“

Mojžiš takto po prvý krát prehovoril na verejnosti o brutálnom výpalníctve Černákovej bandy a vedľa neho stál Černákov priaznivec Pavol Rusko a ani brvou nepohol. Bol to paradoxný okamih. Ešte si aj vypýtal sponzoring od Černákovej obete.

Tak ten festival začínal. Po týždni končil tým, že v tom istom hoteli Danube museli príchod festivalových hostí na záverečnú recepciu improvizovane presunúť cez bočný vchod. Vo vestibule totiž ležala mŕtvola mafiánskeho pobočníka Fabiana a záchranka sa starala o jeho ťažko postreleného bossa Holuba. Obaja prišli z Košíc na pozvanie Černáka, ktorý osobne režíroval túto priam filmovú scénu mafiánskej popravy.

Ani toto neodradilo Ruska, aby neslúžil svojou televíziou Markíza mafiánskemu bossovi a cynickému zabijakovi Černákovi. Ten bol médiami dovtedy opisovaný zásadne negatívne, ak vôbec. A tak sa mu Ruskove mediálne služby nemohli nepáčiť. Rusko ochotne poslúžil.

Mafiánsky beštiálny vrah pred kamerou

   Verejnosť mala byť na prianie Černáka ohromená honosnými oslavami jeho 31. narodenín. Tých sa zúčastnil celý vtedajší mafiánsky výkvet krajiny. V Banskej Bystrici musel každý vidieť, že boss všetkých bossov oslavuje. Nad Urpínom, a tým aj nad mestom, sa na jeho počesť rozpútal spektakulárny ohňostroj. A TV Markíza nemohla chýbať! Zábery z oslavy odvysielala v hlavnom spravodajskom vysielaní. Rusko potvrdil, že šot sa odvysielal na jeho zásah, pretože vedúci vydania ho do vysielania odmietol zaradiť.

Bývalá redaktorka Markízy pre denník SME potvrdila, že na pozitívnu medializáciu Černáka bol vyčlenený jeden reportér spravodajstva, ktorý mal na vtedajšieho bossa banskobystrického podsvetia priame číslo. Tým redaktorom bol Dušan Valko, ktorý nakrúcal pre Markízu reportáž z Černákových narodenín. Kto tú reportáž videl, musel byť zaskočený aroganciou mafiánov a očividným strachom reportéra, ktorý sa zmohol na dve otázky, ktorým sa mafiáni vysmiali. Černákov pobočník Kán to trápenie ukončil do kamery rečníckou protiotázkou „Vidíte tu snáď nejakého bossa?“, prinútili reportéra k prípitku a ostatok boli už len ilustračné zábery hlavne ohňostroja.

Už o necelý týždeň po okázalej oslave, 18. decembra 1997, špeciálna policajná jednotka z Bratislavy obsadila ráno sídlo CBS Security 3 na Kuzmányho ulici 5 v Banskej Bystrici a polícia vyhlásila celoštátne pátranie po podarenej trojici – Černák, Kán a Kaštan. Černák a Kán sa prihlásili na polícii a celé roky potom nevyšli spoza mreží.

Rusko tak prišiel o svojho mafiána, ale aj tak slúžil Černákovým záujmom ďalej. Typickým príkladom je prípad Mariana Karcela.

Televízny šot ako dvojsečná zbraň

   Černák bol štvrtý mesiac vo väzbe, keď sa v marci 1998 konala historicky nevídaná tlačovka. Po prvý raz v novodobej mafiánskej ére Slovenska vystúpil pred novinárov svedok ochotný hovoriť podrobne o praktikách najvyšších mafiánskych bossov.

Podnikateľ Marián Karcel vypovedal obklopený niekoľkými maskovanými policajtmi, ďalší strážili budovu. Veď tento unikátny jav sa udial v Banskej Bystrici, hlavnom stane Černákovho zločineckého impéria.

Karcela k výpovedi dohnali dve okolnosti. Podozrenie z krátenia daní, keď celý „predaj“ penziónu začala prešetrovať kriminálka. No a medvedia služba TV Markízy černákovcom. V jej hlavnom spravodajstve totiž odznelo obvinenie, že Karcel zarábal na pašovaní nafty, ktorú deklaroval ako vykurovací olej. Svedok Ivan Harvan vypovedal, že na jeho meno (ako bieleho koňa?) vybavil Karcel licenciu a doviezol z Maďarska na železničnú stanicu v Podbrezovej 59 vagónov nafty. Podľa neho bol Karcel v skupine mafiánov, ktorí sa nevyhýbali násiliu. Sám Ivan Harvan bol odsúdený za podvod na sedem rokov. Každý, kto vtedy pracoval v televízii Markíza, sa ľahko mohol presvedčiť, že takéto informácie sa bez vedomia generálneho riaditeľa Pavla Ruska do vysielania jednoducho nemohli dostať. Karcel nedostal šancu reagovať na túto reportáž. A tak zvolal tlačovku. Tam povedal: „Podľa mňa to, čo odvysielali, bolo zastrašenie existujúcich aj potenciálnych svedkov, ako môžu byť skompromitovaní.“

Za toto svedectvo vydal super-boss Černák už spoza mreží rozkaz na mafiánsku popravu Karcela. Dňa 27. júna 2000 bola Černákovým komandom vykonaná.

Rusko ostáva verný

    Rusko slúžil Černákovým záujmom ešte aj potom, čo tento brutálny a cynicky mnohonásobný mafiánsky vrah bol obžalovaný, súdený a na verejnosť sa dostávalo stále viac podrobností o jeho krvavých výčinoch super-bossa.

Takto prehovoril dlhoročný politik KDH a na čas aj minister vnútra Vladimír Palko pre denník Postoj: „…v rokoch 1996 a 1997, keď televízia Markíza iba začínala, Mikuláš Černák mal narodeniny a šot z týchto narodenín bol vysielaný na Markíze. Išlo pritom o človeka, ktorý bol už vtedy viacnásobným vrahom a jeho meno bolo známe, no Ruskova televízia o tom považovala za potrebné informovať.

Druhá udalosť je z jesene 2002. Mikuláš Černák bol vtedy krátko po prepustení okresným súdom, išlo vtedy o trestný čin vydierania a okresný súd ho prepustil protizákonne, čo neskôr skonštatoval vyšší súd. Mikuláš Černák sa ocitol na slobode a bol pozvaný do televízie Markíza, priamo do spravodajstva, kde s ním redaktor robil rozhovor. Bol to odsúdený zločinec a bol už notoricky a celoslovensky známou postavou.

Na jeseň 2003 som v jednej relácii na Markíze povedal, čo si o Markíze myslím, že je to hanba slovenských médií… Povedal som, že tým, že Markíza útočí na políciu, tak tým pomáha mafii. Nepovedal som, že sú mafiáni, ale že jej pomáhajú nepriamo.

Nasledovalo trestné oznámenie 40 redaktorov Markízy proti mne, je jasné, že to nebola spontánna reakcia týchto redaktorov.“

Dnes ten istý Černák usvedčuje Pavla Ruska z objednávky vraždy spolumajiteľky TV Markízy pani Sylvie Volzovej…