Gustáv Murín

Nedávno sa jeden z mála poslancov, čo sa nebojí nazývať veci pravými slovami, Ľuboš Blaha verejne tešil z toho, akú malú čítanosť má žlťácka/žlčovitá tlač – N-ádor, týždeň, aktuality.sk, Trend a aj SME. Ale to je vážny omyl, pán Blaha, tieto umelé výtvory tu nie sú na to, aby sa uchádzali o priazeň čitateľov. Sú umelo vyživované z podozrivých zdrojov preto, aby iniciovali a živili špinavé kampane. Oni majú v skutočnosti „normalizovať“ náš mediálny priestor. Útočiť na nepohodlných a nezávislých, zrovnať nás do jednej lajny tak, ako si to prajú záujmy schované za štedrým sponzorom.

Ako nás manipulujú

Na našej mediálnej scéne sa zrodil N-ádor. Nesystémové médium, ktoré nemusí rešpektovať ani len základné pravidlá fungovania regulárnej tlače. Vďaka štedrej finančnej injekcii (vraj až dva milióny eur?!) nemusia brať ohľad na priazeň čitateľov, či reklamných agentúr. Nie sú to teda normálne noviny, ale nástroj vybranej ideológie. Nech sa páči, malý, až komický, ale užitočný príklad: keď pred dvomi rokmi týždenník Slovenka udeľoval svoje ceny, N-iktoši to napadli, lebo vraj jedna z ocenených žien mala pra-rodičov z Maďarska?!! Banalita? Iste, ale aj symptomatický jav. Veď sa hovorí „koho chleba ješ, toho pieseň spievaj“. Financovaní cez firmu, ktorá má zrejme najväčšie kšefty za oceánom, N-iktošom sa všetko slovenské hnusí. Majú predsa už dlhoročný pravzor v podobe istého hríba.

Ale ešte menej majú radi kohokoľvek, kto sa nad ich pochybným „projektom“ pozastaví. Ja som si to dovolil na podnet Literárních novin, ktoré zaujímalo, či je pravda, ako tvrdí ich hlavný projektant Kostolník, že ich síce takmer nikto v printe nečíta, ale ich internetovému vydaniu sa vraj darí. A s odkazom na upozornenie Transparency international sa ukázalo, že je to klasická fake news.

Metastázy mediálneho N-ádoru

   Denník N je v printovej verzii čitateľmi prakticky ignorovaný a elektronickej tak limitovaný, že si chudák šéfredaktor Kostolník musí tie čísla vymýšľať, ako už upozornili z Transperency international. Aby teda splnili svoju úlohu diverznej centrály Studenej vojny, ktorá sa podľa vopred nalinajkovanej stratégie vysporiadava so všetkými, čo by ešte mali ilúzie o pluralite názorov, potrebujú, aby ich hoaxy niekto preberal a otravoval s nimi ďalej mediálny priestor.

Oni teda vyberajú terč, dodávajú smradľavé mediálne náboje, ale to všetko by sa minulo účinkom, nebyť ich kolaborantov v skutočne čítaných a sledovaných médiách. A tak mediálne metastázy N-ádoru preberali automaticky a nekriticky tí nedávni odídenci z verejnoprávneho televízneho spravodajstva (inak, asi ste si všimli – samé neznáme mená, hoci vraj robili v RTVS celé roky??!), ale napríklad aj z Plus 7 dní, SME + týždeň + Trend (tie priam povinne) a iných médií. Takto N-ádorom vykonštruovaná smradľavá nálepka sa považuje za fakt, o ktorom sa už nediskutuje. Naopak, automaticky sa využíva ako „kladivo na čarodejnice“. Ak ide o dlhodobejšiu štvavú kampaň alebo atraktívny terč, automaticky ho podsúvajú známym opozičným štváčom (Poliačik, Nicholsonová, ale napríklad aj Šebej a spol.). Cieľom je ostrakizácia – teda úplné vytlačenie slobodného kritického názoru z verejného mediálneho priestoru.

N-ádor potom funguje ako zásobáreň ďalších smradľavých petárd, ak sa vybraná obeť nezloží hneď. Len čo vytvoria takéhoto mediálneho „potkana“, posielajú svojich mediálnych komsomolcov (sú to naregrutovaní mladí „novinári“ zabudnuteľných mien bez zábran a znalostí elementárnej novinárskej etiky), aby s ním obiehali možné aj nemožné terče ich hyperaktivity za účelom goebelsovskej tisíc krát opakovanej lži, ktorá sa má stať „pravdou“. Žiadajú napríklad od zamestnávateľa vybranej obete stanovisko k tomu, čo hovorí či píše dotyčný vo svojom voľnom čase! Presne po vzore komunistických metód, takže keby ešte existovali komunistické uličné výbory, iste by volali po zvolaní schôdze na odsúdenie „voľnomyšlienkára“. Nemýľme sa, žiadne iné názory, než ich ideologické klamstvá (o Rusku, Ukrajine, Sýrii, Líbyi, utečencoch, Istanbulskom protokole atď.) nepripúšťajú. Veď sú to komsomolci Studenej vojny, ktorí neuznávajú pluralitu názorov, platí len ten jeden – ktorý dostanú nalinajkovaný. A tak s veľkým krikom, že „bojujú“ proti konšpiračným teóriám, fake news, hoaxom a extrémizmu, sami extrémisticky jednostranne fabrikujú konšpiračné teórie, fake news a hoaxy. Cieľom je teda fixovať „obraz nepriateľa“ (pravý opak toho, po čom volali disidenti a vodcovia Nežnej revolúcie v novembri 1989), ktorý tak má byť „zničený“ už navždy. A čo nestihnú N-komsomolci sami, to dorážajú ich N-aivní kolegovia a kolegyne, ktorí berú tie nezmysly na N-tú vážne.

Zlodej kričí, chyťte zlodeja!

   Normálny novinár je „robotníkom na textových poliach“ a berie vážne záväzky vyplývajúce z Rezolúcie Rady Európy 1003 (1993) o etike žurnalistiky. Nemal by mať nejaké osobné zloby, či zaujatosti. Ale komsomolci Studenej vojny sú ako vojaci globalizačnej kliky. Večne na vojnovom chodníku, napružení a odhodlaní „potrieť“, či „poraziť“ domnelého nepriateľa. A ako by mohli mať radi niekoho kto sa tak naivne pýta, čo sú zač a prečo klamú o čítanosti ich jedovatostí? Dalo sa čakať, že sa pomstia. A tak som sa mohol na vlastnej koži presvedčiť o správnosti mojich podozrení, že toto nie sú normálne noviny.

Všimnime si ten scenár, ktorý používajú štandardne.

Istý Bán z N-ádoru splietol dve navzájom nesúvisiace udalosti – odchod novinárky Bakovej a moje obnovenie externej spolupráce s verejnoprávnym rozhlasom. Bán z toho vyfabrikoval konšpiračnú teóriu, že ja idem „normalizovať“ televízne spravodajstvo?!! A hneď mi nejaký jeho súdruh Struháčik primaľoval nálepku „konšpirátora“, ktorú sa ani veľmi nenamáhal odôvodniť. Načo, konšpirácia vylepšená hoaxom už boli na svete.

Podľa známeho scenára, o ktorom sme si už niečo povedali, preberajú túto patlaninu novinárski kolaboranti a, ako inak, opozičníci. Tí využívajú priestor hlavne v televíznych debatách, kde vyťahujú takýto smradľavý mediálny výplod nie preto, aby sa diskutovalo, či je vôbec reálny, ale aby ním otĺkali hlavy normálnych diskutérov a konfrontovali ich z vyfabrikovaným nezmyslom, ako ideologickým nástrojom. A podľa zákonitostí „tichej pošty“ tento výplod N-ádoru nepozorným prebraním metastázuje do obludných rozmerov.

Čo s tým?

   Môj osobný príklad uvádzam len preto, že ho viem podrobne dokladovať. Takýchto terčov boli, sú a budú desiatky, pokiaľ bude N-ádor tak štedro živený. „Projekt N“ ako umelý výtvor mimo zákonov mediálneho trhu je zákonite plný mladých (na tento účel obetovaných) trolov, ktorí produkujú bez zábran hoaxy a ich vlastné konšpiračné teórie.

Liečba je jediná – Neseriózny projekt N ignorovať. Skutočne seriózne médiá a RTVS zvlášť by nemali brať túto fabriku na ideologické nálepky a špinavosti vôbec na vedomie. Nielen nepreberať ich vyfabrikované provokácie, ale na ne ani nereagovať a nekomentovať ich. Až potom bude môcť poslanec Blaha s uspokojením konštatovať, že žlťáckej/žlčovitej tlači slovenskí čitatelia nepodľahli…