Gustáv Murín

Naša európska civilizácia prežíva už sedemdesiat rokov mieru, prosperity a z toho vyplývajúceho nadbytku. Väčšina obyvateľstva nebojuje o prežitie a to je živná pôda pre dávno známe štádium spoločnosti – dekadenciu. Tentoraz ju predstavuje koncentráciou absurdít neo-liberalizmus. Z neho nás na teraz bude zaujímať presadzovanie zvráteného princípu, že zvieratá nielenže majú ľudské práva (?!), ale sú ľuďom dokonca v praxi nadradené! Veď porovnajte zdravotnú starostlivosť o domácich maznáčikov a naopak o ľudí, budete šokovaní o čo lepšie sa majú tí prví. V období dekadencie sa bežne zjavujú noví Mesiáši alebo aspoň záchrancovia sveta. Tí najhorší s najbrutálnejšími metódami sú tzv. ochrancovia zvierat. Napísal som o tom svojho času celú štúdiu. Odporúčam ako dôkaz čoho sú schopní títo jedinci v „mene dobrej veci“. Exemplárnym príkladom je, že sa týmto ochranárom u nás podarilo obštrukciami proti samospráve, štátnej správe i obyvateľom postihnutých oblastí vychovať vo svete nevídaný druh – kontajnerového medveďa.

Medvede pri kontajneri I

Zbohom zdravý rozum

   Žiaľ, s ochrancami zvierat nie je možný rozumný dohovor, lebo oni predsa žijú poslaním, že zvieratká sú nedotknuteľné, hoci aj za cenu zničených ľudských životov, zmrzačenia napadnutých ľudí a tisícov obyvateľov postihnutých oblastí žijúcich v strachu. Toto všetko im je jedno. Veď koniec-koncov oni zo svojho ľubiteľstva žijú! Rôzne granty a iné príspevky ich utvrdzujú v presvedčení, že ich bezohľadnosť k ľuďom je vlastne správna vec. A idú tak ďaleko, že napádajú trestnými oznámeniami štátnu ochranu prírody, lesníkov a poľovníkov, keď sa hrozivú situáciu pokúšajú riešiť. Majú to ľahké, pretože oni žiadne riešenie ponúkať nemusia. Im stačí donekonečna vykrikovať, že na medvede skrátka nikto nesmie siahnuť.

Medvedia rodinka v Starom Smokovci, foto Ján Kisucký

Už spomínaná prosperita a komfort, v ktorom žijeme, vedie aj k takým zvráteným argumentom, že medvede tu boli pred nami a teda majú „právo“ ísť, kam sa im zachce. Vraj akýsi bratislavský úradník odbil prosby o pomoc podtatrancov odkazom, nech si zvykajú, veď žijú „na území medveďov“. To môže vyhlasovať len človek, ktorý je analfabetom z biológie a etológie zvierat. V prvom rade už nehovoríme o pôvodných medveďoch, ale „kontajnerových“, na ľudskom spoločenstve závislých. A konkrétne tie v Dolnom Smokovci a na Peknej vyhliadke sa ocitli akýmsi čudným omylom v prostredí, kam jednoznačne nepatria – v zelenej ploche medzi ľudskými obydliami. Teda ako keby sa usadili na detskom ihrisku vášho sídliska a vlastne ani nemajú ako z obkľúčenia domov uniknúť a ani si nájsť prirodzenú potravu. Sú tu OMYLOM a proti ich vlastnej prirodzenosti. A na kontajneroch sa doslova každodenne „prikrmujú“. Medvede v minulosti bojovali o prežitie, tak ako každý iný druh. To, že dnes medvedica vyvedie až štyri mláďatá, je dôkaz, že profitujú z blízkosti ľudských obydlí. Inými slovami, keby nevyžierali kontajnery, nemali by toľko tukových zásob a nepremnožili sa tak nevídane, ako je tomu nás. V Prírode bez človeka existuje tvrdý darwinizmus a ten reguluje stavy zvery prirodzene. My sme tú prirodzenosť porušili (napríklad vytvorením dovtedy nevídaných monokultúr) a preto máme aj zodpovednosť prevziať tú reguláciu na seba. Ochrancovia zvierat túto logickú zodpovednosť svojvoľne ignorujú. Ide to tak ďaleko, že v USA volajú na pomoc policajtov pred zúrivému domácemu kocúrovi, ktorý jeho vlastníkov vyháňa z ich vlastného domu! Takéto Kocúrkovo tu chceme?

Vec komplikuje ľahostajnosť bratislavských úradníkov a alibizmus politikov. U tých druhých je to prakticky neriešiteľné, pretože v postihnutých oblastiach, ako sú Vysoké Tatry, žije obmedzený počet voličov. Keď sa premnožili diviaky v okolí Bratislavy, okamžite našli riešenie a ich odstrel je dnes voľný!

Medvede pri kontajneri II

Na vlastné oči

   Tým bratislavským úradníkom by som doprial, aby povinne strávili tento čas v miestach ako Dolný Smokovec, či Starý Smokovec – Pekná vyhliadka. Už roky tu žije medvedica, čo vždy znovu vrhne tri-štyri mladé a tie učí na kontajnery. V blízkosti má príležitostného manžela-maca a na striedačku tu robia každý večer miestnym obyvateľom „program“. Vyčíňajú aj na cintorínoch! Ako konštatovala „Asociácia horských sídiel Slovenska“ na stretnutie riešiacom tento problém v marci v Levoči neprišiel ani jeden zástupca Ministerstva životného prostredia. Asociácia v priebehu štyroch rokov oslovila troch ministrov s naliehaním na riešenie. Podľa primátora mesta Vysoké Tatry, ing. Jána Mokoša: „Odpoveď prišla raz a bola veľmi stručná – je to zložitá situácia, ktorá si vyžaduje čas. Na ten sa však čaká už 30 rokov“.

Žiadne „mäkké“ riešenia nepomáhajú. Neodradí ich smradľavý postrek kontajnerov, rozvešané balóniky, čo by ich pri prasknutí vyplašili, ignorujú autá, čo pred nimi zastavujú. Dokážu prekonať dokonca aj novo-vystavené zamrežované stojiská na kontajnery – tie zo zadnej strany prevrhnú a spredu opäť hodujú. Dostatočne na to poukázala nedávna reportáž Jána Tribulu v TV Markíza. Ako som sa dozvedel priamo od primátora mesta Vysoké Tatry, ing. Jána Mokoša, zlyhali aj pokusy, „kontajnerové medvede“ po uspaní premiestniť inam. Pred rokmi ich až štyri vrátili z Estónska, pretože už raz naučené na zneužívanie blízkosti ľudských obydlí, obťažovali ľudí aj tam!

Medvede pri krčme

Riešenie je dnes už len jedno

   Výsledkom sú nielen ľudské tragédie a strach v celých oblastiach Slovenska, ale aj Absurdistan, ktorý si tu pestujeme len preto, že sme „mäkkí“ pri hľadaní riešenia, ktoré je vlastne už len jedno.

Vinu na tom majú aj naše médiá, pre ktoré je zvierací príbeh ďaleko zaujímavejší, než ten ľudský. Na to prišiel už Ilja Erenberg, keď jeho reportáž z madridskej ZOO poničenej španielskou občianskou vojnou zaujala vo svete viac, než každodenné správy o ľudských tragédiách, na ktoré si čitatelia už zvykli. Je to predsa osvedčený trik, že niektoré televízie práve preto zaraďujú priam povinne „niečo o zvieratkách“, lebo to vždy zaberie. Výsledkom je, že nedávno naši požiarnici (podľa amerického vzoru) „zachraňovali“ pol dňa nejakej štrbavej pani mačku, čo by sa zachránila aj sama. Alebo ten minuloročný príbeh o medvedici s mladými, ktorý skončil neuveriteľnou hlúposťou oficiálnych ochrancov, aj privolaných poľovníkov. Tí ako keby včera spadli z jahody a ako námesační ignorovali všetky základné etologické reflexy tohto zvieraťa. Zobrali medvedici mladé a potom sa čudovali, že sa vrátila doprostred ľudských obydlí a pri ich hľadaní bola agresívna. Keby tento prípad nenafukovali médiá, asi by to aj inak dopadlo.

Klietka na kontajnery

Riešenie je len jedno. „Kontajnerové medvede“ nepatria medzi ľudí a už ani do Prírody. Konkrétne tie, čo sú dennými útočníkmi na kontajnery v Dolnom Smokovci a na Peknej vyhliadke doslova „uviazli“ v húštine medzi obydliami, teda v teritóriu do ktorého nikdy nepatrili a nepatria. Treba ich jasne oddeliť od prírodných medveďov, ktorých je u nás viac ako dostatok! Tých treba chrániť a vytvárať im dostatočný priestor na život v ich prostredí (viď zákaz chodenia mimo chodníkov a vylúčených oblastí v Tatrách), kým menšina „kontajnerových“ (ide doslova o pár jedincov, ktoré terorizujú svoje okolie celé roky – viď Vysoké Tatry) sem jednoducho nepatrí. Nedá sa teda nič robiť, len povoliť ich odstrel v takom rozsahu, že už nebudú ohrozovať ľudské životy a zdravie. A nebolo by ich treba naraz „skántriť“ toľko, keby zodpovední konali už pred rokmi.

Súbežne s tým treba prehodnotiť do akej miery neo-liberalizmus a Popperova „občianska spoločnosť“, šírená a podporovaná pánom Sörosom, naozaj prospieva ľudskej civilizácii. Z toho vyplýva audit činností rôznych mimovládok zameraných na zvieratá a hlavne ich finančných zdrojov. No a, samozrejme, dôsledne žiadať trestnoprávnu zodpovednosť za materiálne škody i ujmy na zdraví spôsobené ich obštrukciami. Chovať si hada na prsiach patrí k flagelantským (sebabičujúcim) spoločenstvám v štádiu dekadencie, teda úpadku. Musíme si jasne povedať – rezignovali sme na sebazničenie alebo sa ešte dokážeme takýmto dekadentným tendenciám ubrániť?

Po medvedej návšteve

Rumunsko môžeme asi oprávnene považovať za menej rozvinutú krajinu. Ale ešte si tam zachovali zdravý rozum a nepristúpili na „zbožňovanie zvieratiek“. A tak pri nedávnej gastronomickej udalosti predseda Zväzu rumunských šéfkuchárov priniesol na koštovku – klobásu z medveďa! A prečo nie. Už vidím, ako niektorí nad tým fajnovo ohŕňajú nos. Ako jačia od hrôzy. Ale na zahraničnej dovolenke si pochutnávať na hadoch, zebrách, krokodíloch, morčatách, to vám odrazu farizejsky nevadí? Aspoň by tie katastrofálne premnožené kontajnerové medvede boli na niečo dobré…

Jednohubky medvedie