Gustáv Murín

Spojené štáty (ľudovo a nepresne nazývané Amerikou) raz ktosi nazval „laboratóriom sveta“. A z tohto „laboratória“ už vyšlo všeličo, lenže ako každý laboratórny pracovník vie, nie každý experiment je úspešný a dokonca ani prospešný. A tak sme svedkami (a raz za čas aj obeťami) výsostne amerického experimentu zvaného feminizmus. Výsostne americký na ňom je dôraz na humbug a medializáciu pred samou podstatou problému (čiže preháňania, polopravdy, či číre klamstvá v záujme „veci“ sú nielen povolené, ale priam žiadané) a praktiky veľmi blízke totalitným ideológiám a režimom. Nám blízke sú skúsenosti s boľševikmi a tá podoba je ohromujúca.

Zbohom zdravý rozum

   Keďže som na túto tému napísal celú štúdiu, tak len stručne. Základnou myšlienkou zakladateliek amerického feminizmu boli dve axiómy – každý muž je znásilňovač a manželstvo je väzenie. A keďže americká spoločnosť sa vplyvom neoliberalizmu vyvinula na „flagelantskú“ (sebabičujúcu), zobrali tam generálny útok na mužov a dokonca na základ štátu vážne. Skúšobným kameňom každej ideológie sú však jej praktické výstupy. A tu začína festival absurdít. S tou generalizáciou znásilňovačov feministky neuspeli. Jednak ich usvedčili seriózne štatistiky, ktoré sa aj bez nich vedú už desaťročia, druhak takúto generalizáciu odmietli ženy samotné. Tak to feministky skúsili s harašením, kedy akýkoľvek kontakt muža a ženy mal byť kriminalizovaný. Ale to už bolo aj na Američanov moc. Do tretice prišla kampaň s domácim násilím, čomu by nikto seriózny neodporoval, keby to neviedlo k excesom, kedy každé (a aj falošné) obvinenie viedlo k šikanovaniu mužov, až po zničené životy a samovraždy. Nové heterosexuálne páry to vyriešili tým, že sa vyhýbajú manželstvu a tým aj feministickej šikane. Obludné pokusy dokazovať feministické tvrdenie (v rozpore so základnými znalosťami biológie), že pohlavie sa určuje vôľou (??!) a nie génmi malo svoje kruté obete. Ideál v kriminalizácii akéhokoľvek heterosexuálneho kontaktu medzi opačnými pohlaviami a naopak nekritickému zbožňovaniu homosexuálnych a lesbických párov, ako vzorov spoločnosti, až po ich pokusy vytvoriť „nové rodiny“ s kúpenými deťmi, ako hračkami, nevyšiel. A zdalo sa, že tým aj tento experiment skončil.

Až zahrmelo s čistého neba a máme tu hnutie MeeToo (čítaj aj MňauTú).

Otvorene boľševické metódy

  Niečo tak absurdné, ako je hnutie MňauTú, sa mohlo zrodiť a ujať zjavne len v Amerike. Predovšetkým sa tu popierajú základy právneho štátu. Neexistuje prezumpcia neviny. Neexistuje premlčanie činu (už od čias starovekého Ríma ľudstvo vie, že čin, ktorý sa stal pred viac ako desiatimi rokmi sa takmer vôbec nedá dokázať, pokiaľ nejde o vraždu a nález mŕtvoly). Ale hlavne, veď sme v Amerike, a tu majú skúsenosti s lynčovaním. V modernej verzii je to mediálny lynč.

A tak sa už niekoľko stoviek pôvodne slávnych a uznávaných celebrít najmä z Hollywoodu stalo terčom takéhoto lynču pod tými najabsurdnejšími zámienkami (viď prípad Dustina Hoffmanna a ďalšie). Obvinenie ani nemusí byť oficiálne podané, stačí zmienka na sociálnych sieťach a obvinený je vzápätí aj obecne odsúdený. A nasleduje verejný mediálny lynč bez konca. Pochopiteľne, aj s následkami samovrážd takto lynčovaných. Tí, ktorí sa odhodlali brániť súdne, majú smolu v tom, že Amerika by rada bola „vzorovou demokraciou“, čo vedie k ďalšej anomálii a síce „ľudovým súdom“. Presne ako za čias boľševika, ibaže tu je to demokraticky opentličkované. Znamená to nič menej, než že o tom, či je niekto vinný alebo nie nerozhodujú sudcovia, ale laická porota. Tú, žiaľ, nezaujíma podstata sporu, nemajú ani skúsenosti s manipuláciou s dôkazmi, či vysloveným klamstvami, ale určite dajú na emócie. Veď aj preto je toľko súdnych sporov v USA doslova teatrálnych a teda dobrých na sfilmovanie. A v okamihu, kedy neoliberálne médiá označujú mužov paušálne za „sexuálnych predátorov“ (nová nadávka bielemu heterosexuálnemu mužovi), laické poroty ľahko odsudzujú aj bez dôkazov. Pretože desiatky rokov po údajnom čine dôkazy fakticky neexistujú, len emotívne tvrdenia. A o čo je menej dôkazov, to sa dopĺňa kopiacimi sa obvineniami. Na to, zrejme, doplatil obľúbený komik Bill Cosby, ktorého obvinilo snáď hneď niekoľko desiatok žien a už si so starobou podlomeným zdravím a poloslepý odpykáva trest väzenia.

Pozoruhodné je, že nikomu nenapadlo, prečo sa tie ženy neobrátili na políciu, či súd už pred tými desiatkami rokov? A prečo sa zakladateľka tohto hnutia ako začínajúca hviezdička sama na verejnosti obnažovala s takým nadšením? A ako je to s jej závislosťou na drogách? No a ako to už pri boľševických praktikách býva, odrazu sa objavili obvinenia mužov proti ženám a dokonca sa aktivistky a aktivisti začínajú udávať medzi sebou. A odrazu jedna z najaktívnejších herečiek (tie to totiž s emóciami vedia) tvrdí, že to všetko je podraz, lebo sa v sieti udavačstva ocitla ja ona. Reagovala tými najsprostejšími výrazmi a pritom stačilo si spomenúť na biblické: „Hoď kameňom, kto si bez viny“. Ale dávnoveké skúsenosti a rady „revolucionári“ z princípu ignorujú. A tak sa ich koleso absurdít začalo zadrhávať, až narazilo na kameň. Ten sa volá Kavanaugh.

Amerika ako vzorová dekadencia

   Právnika Bretta Kavanaugha si vybral prezident Trump za kandidáta na doživotného sudcu Najvyššieho súdu. Je to významný post, nezabúdajme, že vďaka rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA bolo zastavené prepočítavanie volebných lístkov na Floride, kde vďaka svojmu bratovi získal rozhodné (a vraj podvodom vyfabrikované) hlasy na post prezidenta USA zrejme mentálne nie úplne vyrovnaný Bush Jr.. Tak začal „bushizmus“ s „vojnou proti terorizmu“ a ďalšími krvavými excesmi globalizačnej kliky po celom svete. Donald Trump je tŕňom v oku globalizačnej klike prezývanej aj „deep state“ (teda „hlboko utajený štát“) alebo „establishment“. Napriek tomu, že ovládli hlavné americké médiá (okrem TV stanice Fox a zopár ďalších), nedokázali ho „ulynčovať“ stovkami zlostných článkov, pretože ich obišiel priamou komunikáciou s občanmi na sociálnych sieťach (odvtedy globalizačná klika robí všetko pre cenzúru sociálnych sietí, ako poslednej bašty demokracie). Po zvolení Trumpa nastala nebývalá hystéria, kde na čele sú tzv. Demokrati (teda strana s týmto názvom), ktorí živia už druhý rok slepú stopu po údajnom ruskom zasahovaní do prezidentských volieb, kedy zrejme na každých desať voličov Trumpa dohliadal jeden ruský špión (špiónomániu poznáme z čias Studenej vojny a už ju tu máme znovu!). Na Kavanaugha nič nemali, až kým sa neozvala jeho spolužiačka zo strednej školy, istá pani Fordová. Tá údajne ani nechcela byť stredobodom tejto politickej bitvy, ale len ako registrovaná sympatizantka Demokratickej strany, si naivne myslela, že keď sa teraz šmahom likvidujú „sexuálni predátori“, tak by takáto nálepka mohla aj Trumpovho kandidáta zlikvidovať. Jej obvinenie je ukážkou bizarnosti celého MajTú hnutia – tento pán ako stredoškolák údajne na nejakom bujarom večierku po nej „vyšiel“ a keď ho odmietla, tak sa jej vysmial??? Pred 36 rokmi??? Pre istotu zopakujem, lebo to znie neuveriteľne – pred tridsiatimi šiestimi rokmi sa nejaký puberťák zaujímal o svoju spolužiačku, k ničomu nedošlo a to je teraz ten jeho „hriech“?!! Amerike je vraj „vzorová demokracia“. Tento absurdný prípad dokladuje, že už je skôr „vzorovou dekadenciou“, teda spoločnosťou na úpadku. Veď ak následná hystéria v Senáte, ktorý volí sudcu Najvyššieho súdu USA rieši s plnou vážnosťou nedokázateľný, údajný hriech stredoškoláka, a za celé tie týždne a dni hektických obvinení a obrany sa ani len nespomenie jeho profesná spôsobilosť na takúto vážnu funkciu – to je dekadencia. To je už jasný úpadok spoločnosti, ktorá pre nezmyselné umelo aktuálne-módne nafúknuté podružnosti nerieši podstatu.

Skráťme to. Pani Fordová bola Demokratmi zneužitá na najvyššiu mieru. Zháňali ďalších spolužiakov, z ktorých sa našiel jeden, čo vyhlásil Kavanaugha za opilca (pred 36 rokmi???). Pri takejto logike by Bush Jr. ako vyliečený alkoholik nemohol kandidovať ani na smetiara v New Yorku. Ale mali smolu, lebo sa zasa našiel iný spolužiak, ktorý označil pani Fordovú za promiskuitnú, ktorá to mala rada naraz s viacerými atď. atď. atď. Celých ďalších 36 rokov profesného života kandidáta sa v tej hektickej debate vytratilo. Demokratickí senátori si vynútili vyšetrovanie FBI, ktoré pochopiteľne na nič neprišlo, a keď na nič neprišlo, tak to vyhlásili za nedostatočné, a žiadali, aby sa o kandidátovi nehlasovalo, kým sa neurobí iné vyšetrovanie, ktorého výsledky by im konečne vyhovovali. To všetko s vedomím, že Republikáni majú v Senáte väčšinu a toto všetko je len humbug. Ale keďže sa blížia ďalšie kongresové voľby, mala to byť aj zástupná predvolebná kampaň demokratov. V rámci nej sa objavilo aj niečo doteraz nevídané. Keď si jedna republikánska senátorka trúfla verejne vyhlásiť, že toto je naozaj nedôstojný humbug a ona bude za Kavanaugha hlasovať, vyhlásili ju nielen za „zradkyňu všetkých žien“ (???), ale ktosi založil truc-konto, ktorým má byť financovaný ktokoľvek, kto sa postaví vo voľbách v roku 2020 proti tejto senátorke. Môže byť niečo absurdnejšie?

Nakoniec, tak ako sa od začiatku vedelo, bol Kavanaugh zvolený tesnou väčšinou republikánskych senátorov. Pani Fordová bola obetovaná pre politickú show a zrejme z toho bude mať vďaka Demokratom traumu na celý život a ďaleko väčšiu, než aký jej mohol spôsobiť nejaký pubertálny večierok. Ako perličku možno dodať, že v rámci proti-ruskej hystérie, ktorú vyvolali aj Republikáni, boli v komentároch na sociálnych sieťach všetci ich senátori označení za ruských agentov a táto voľba za „koniec sveta“. V tomto duchu písala aj „stážistka SME“, ktorú si tam presne na to „vychovali“, aj vďaka nedostatku zásadného vzdelania (napríklad o Informačnom zákone, či Zákone o ochrane osobných údajov) na Katedre žurnalistiky UK.

Záver je optimistický. Buďme vďační Amerike, že sa môžeme poučiť aj z jej neúspešných experimentov, ako je feminizmus a jeho najnovšieho excesu v hnutí MňauTú. A dajme si pozor na inštruktorov týchto experimentov z dovozu…