Gustáv Murín

Tak nám to pán Trump ukázal jasne. Mierom sa nemieni zaoberať ani teoreticky. Francúzsky prezident Macron na Trumpovu ignoráciu mierovej konferencie v Paríži reagoval nevídane otvorene. Jasne povedal, že Trumpove volanie po zvyšovaní výdavkov NATO na obranu (proti komu, keď nás nikto neohrozuje?) je len účelová propaganda, aby mali americkí vojnoví štváči väčšie zisky z predaja ich zbraní (ako by to hovoril o márnom vriťolezectve pánov Danka a Gajdoša)…

Hneď po správach na túto tému som si pozrel sovietsky film „Žeriavy tiahnu“ z II. svetovej vojny. Bol to veľmi poučný zážitok. Film nie je ani akčný, ani propagačný (viď Spielberg a „Zachráňte vojaka Ryana“ a iné výplody americkej vojnovej propagandy) a nemá ani happy-end. Ale je o nesmiernej túžbe po mieri.

O tom Rusi a vtedajšie národy ZSSR vedia naozaj dosť. Veď mali v tej vojne najväčšie obete. A opäť sa na nich chystajú noví agresori. Ak si toto niekto u nás doteraz neuvedomil, tak nám to teraz pán Trump ukázal jasne. Nemá chuť sa o mieri ani len baviť. Zato potrebuje masírovať „hrdinstvo“ vojakov novej svetovlády…

Vojna ako súčasť biznis-plánu

   Všimnite si to. V amerických vojnových filmoch (na rozdiel od ruských) sa bolesť a nezmyselnosť masového zabíjania neukazuje. Len chlapáctvo „večných víťazov“. A to je nebezpečné masírovanie tých, čo ako „žoldnieri demokracie“ budú potom zabíjať kdekoľvek po svete s úsmevom  na perách, lebo kšeft si to vyžaduje.

Celá americká propagandistická mašinéria predstavuje vojnu ako video-hru a pre prípad, že by aj americkí vojaci raz nedajbože prejavili svedomie, preferuje sa jej robotizácia. Pred jej nepremyslenou eskaláciou varoval HN-klub a hneď ho napadla naša žlťácka tlač.

Spojené štáty od II. svetovej vojny fungujú na tzv. vojnovej ekonomike. Ich najväčším vývozom je smrť, ako hlavný produkt ich zbrojárskeho priemyslu. Ak by nevyrábali a nepredávali zbrane, ocitli by sa v ešte väčšom mínuse, než sú, veď ten obrovský dlh, čo pred sebou tlačia, je výsledkom ich vojnových dobrodružstiev. Na jeho zakrytie treba ďalšie vojničky takže vzniká „perpetuum mobile“ násilia a zabíjania, ktoré vynieslo už za tie roky niekoľko miliónov obetí (len vo Vietname takmer milión zväčša civilistov). Každému vojnovému štváčovi raz dôjdu peniaze, ale USA nie, lebo si ich pohotovo dotlačia. A kým tie papieriky bude svet akceptovať, dovtedy budú môcť fabrikovať ďalšie vojny a vojničky. Globalizačná klika preto tak nenávidí Irán, lebo ten odmietol predávať svoju naftu za americké doláre. Ak by sa pridali ďalší (ako spoločenstvo BRICS – Čína, Rusko, Brazília a India), bol by to koniec svetovládnych plánov „deep state“. Preto tá „totálna vojna“ proti Iránu akoby z čistého neba, na ktorú už ani nepotrebujú zámienku ako Hitler na rozpútanie II. svetovej vojny v Gliwiciach a Američania na eskaláciu tej Vietnamskej v Tonkinskom zálive a ktorú vedú v rozpore s rozhodnutím Medzinárodného súdu OSN.

Teraz už ľahko pochopíme aj to umelé udržiavanie napätia na Blízkom Východe vetovaním všetkých pokusov o riešenie na pôde OSN. Vďaka nemu sa môže dnes Trump chváliť rekordným predajom zbraní napríklad Saudskej Arábii. A odrazu nevadí, že tí dokážu zavraždiť vlastného novinára na pôde konzulátu a že vedú brutálnu vojnu v Jemene s podozrením na použitie chemických zbraní. Samozrejme, že to vedie k reťazovej reakcii zbrojenia a ďalším kšeftom s ostatnými krajinami v regióne.

Mier sa preto americkým vojnovým štváčom (ako bol McCain) nehodí. Keď Clinton len nadhodil možnosť uzavretia amerických vojnových základné po celom svete a redukciu tých domácich, už mal na krku aféru s Lewinskou a možnosť „impeachementu“. Obama si až v druhom volebnom období trúfol normalizovať vzťahy s Kubou, odmietol posielať zbrane na Ukrajinu a uzavrel spolu s ostatnými veľkými štátmi zmluvu s Iránom. Mimochodom, obaja boli demokratickí prezidenti, nie republikánski. To sa globalizačnej klike naozaj nehodí a s pomocou Trumpa teraz demontujú Obamove pokusy naozaj si tú Nobelovu cenu za mier zaslúžiť. Preto ich tak rozčúlilo, že sa Rusi odmietli prizerať, ako udržiavajú občiansku vojnu v Sýrii (s následkom utečeneckej vlny, ktorú tak drasticky pocítila Európa). A tak, aby zabránili mieru v Sýrii vďaka ruskej intervencii, boli ochotní podporovať aj islamských radikálov, či ich aspoň chrániť, aby oddialili vytúžený mier a tým pádom zarobili viac.

Aj my sme na muške

   Mám ďaleko viac priateľov a kolegov v USA, ako v Rusku. Môže to byť tak 100:1, keďže v Rusku, na rozdiel od USA, nepoznám takmer nikoho. Nemám teda dôvod mať Rusov radšej ako Američanov. Ale mám dôvod sa báť za nás za všetkým, kam Ameriku vlečie globalizačná klika, ktorá žije z exportu krvi a nešťastia ľudí kdekoľvek sa im to na svete hodí. Neverme tomu, že nás z tohto krvavého kšeftu vynechajú a že nás sa to netýka.

Už u nás pôdu kypria na vojnové štvanie naši slniečkári s ich xenofóbiou a vykonštruovanými hrozbami z Ruska. Západná propaganda (a veľmi sa v tom činia Briti) už rozbieha špiónomániu po vzore Studenej vojny. „Logicky“ potom bude nasledovať Kiskova základňa NATO v Poprade, americké provokácie na Ukrajine a hraniciach a nakoniec? Náš koniec! Lebo my budeme tí medzi dvomi vojnovými mašinériami.

Ako novinár som svojho času bol hosťom medzinárodnej konferencie organizovanej v Garmisch – Parterkirchene na tému „Integrácia do NATO“. Mala zhodnotiť desaťročie od nášho vstupu do NATO spolu s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. A ako to už pri takýchto konferenciách býva, najväčšieho poučenia sa mi dostalo mimo oficiálneho programu. Pri typickej bavorskej večeri s bravčovým kolenom a pivom som sedel náhodou vedľa amerického generála letectva. Tak som sa osmelil a oslovil ho s otázkou. Veď ako aktívny letec iste chápe, aké je nutné pre pilotov nadzvukových vojenských strojov mať dostatok praxe. Máme dobrých pilotov, ale ich možnosti udržiavať sa v kondícii sú úbohé. Otázka znela – veď vy máte lietadiel a leteckého paliva dosť, nemohli by ste tých našich pilotov v rámci NATO viac využiť na nácviky bojovej činnosti? Pozrel na mňa s údivom, odpil si z piva, a s bodrým úsmevom mi odpovedal: „Mladý priateľ, my nepotrebujeme vašich pilotov. My sme potrebovali vaše lietadlové základne. A tie už máme…“

Nezabúdajme, teraz plánovaná vojna z Ruskom postihne aj nás. Preto je aj v našom záujme, aby ostalo len pri svetovládnych plánoch…