Gustáv Murín

   Bulvár je podceňovaný a (priznajme si to) aj opovrhovaný zdroj informácií. Koniec-koncov, už ho niekto nazval aj „blvár“. Za to môže jeho taktika vynášania a šírenia klebiet o tzv. celebritách, ktoré najskôr stvorí, aby ich potom mohol vyváľať v špine.

Ale málokto pripúšťa, že nebyť bulváru (a to konkrétne týždenníku Plus 7 dní) nikto by u nás neinvestoval toľko peňazí a času do odhaľovania zločinov v podsvetí. Veď práve v tomto týždenníku dokázal jeden reportér nielen sledovať kroky polície pri vyšetrovaní závažných zločinov v podsvetí, ale dokonca v mnohom Políciu aj predbehnúť!

Píšem o tom vo svojej najnovšej knihe, ktorú som nedávno predstavil v sérii besied vo Zvolene, Prešove i Spišskej Novej Vsi a tiež pri sedemnástich podpisovkách po Slovensku od Trnavy, cez Nitru, Levice, Spišskú Novú Ves, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Žilinu až po Trenčín. Jeden príklad z tejto knihy za všetky:

Reportér nastupuje

   Nestalo sa to po prvýkrát, že špičkový investigatívny novinár vypátral viac, než naša Polícia. A nestalo by sa to, keby na to práve tak opovrhovaný „bulvár“ nedal svojmu redaktorovi toľko času a prostriedkov, na ktoré sa ani NAKA občas nezmôže. Jedným za najnemilosrdnejších a najefektívnejších prenasledovateľov zločinu u nás je redaktor Ivan Mego. Príkladným je jeho odhalenie mafiánskej popravy, na ktorej sa mal účastniť Miki Polóny, pobočník medzičasom už odsúdeného mafiánskeho bossa Piťa Ondrejčáka. Obeťou bol Ján Šimek, prezývaný Anča.

   Šimek sa zviezol na vlne rýchlych kariér 90-tych rokov, a časom už vlastnil ubytovňu pre robotníkov, niekoľko erotických salónov, bar v Petržalke a s ďalším spoločníkom, v podsvetí prezývaným Ceco, prevádzkovali hotel v Krpáčove. V Bratislave vraj spolu s Cecom ovládali aj najväčšiu distribučnú sieť s kokaínom. A všetko by šlo hladko, keby sa Šimek náhodou nezaplietol do obrovského podvodu s pozemkami v Rusovciach. Tých sa podvodne zmocnila tzv. pozemková mafia, ktorú viedol Drag alias Kovačovič. Ibaže sa o tom dozvedeli takáčovci a sami si tieto pozemky na katastri podvodom a podplatením úradníkov privlastnili. Šimekov spoločník, ktorý sa na tomto druhom podvode podieľal, sa tešil s nečakaného mega-úlovku a pochválil sa s tým Šimekovi. A keďže svet je malý, Šimek sa poznal s Dragom a šiel ho v dobrej vôli varovať. Tak sa Dragovi a jeho kumpánom podarilo pozemky získať späť a takáčovci prišli o milióny eur. Nič by sa nestalo, keby si Šimek nepustil „hubu na špacír“, a tak sa o jeho „zrade“ dozvedel jeho sklamaný spoločník Ceco, tým pádom aj takáčovci. Rozkaz na likvidáciu Šimeka mal vydať samotný šéf takáčovcov. A Šimek aj niečo tušil. Najmä, keď sa jeho spoločník Ceco náhle vybral dovolenkovať na mesiac do Malajzie. To býva obvyklá finta na získanie alibi. A tu nastáva pozoruhodný obrat. Šimek tušil nebezpečenstvo a za žiadnych okolností by k sebe nepustil nikoho z takáčovcov. A tak vykonanie mafiánskej popravy pripadlo na nepriateľov takáčovcov – piťovcov. Niekedy je antická dráma šuviks voči takýmto praktickým kotrmelcom. A tak je už jasné, prečo sa Šimek nezdráhal ísť si (hoci ženatý, so šesťročnou dcérkou) vyraziť si z kopýtka s dvomi piťovcami a dvomi mladými ženami využitými v ten večer ako volavky. A ten deň, 26. februára 2008, bol jeho posledný.

Mafiani 4

Telo v sude

   Žúrka skončila v chatke nad Dúbravkou krvavým masakrom. Tými dvomi piťovcami boli Miki Polóny a Dušan Vaska, prezývaný Kladivo. Tomu druhému zrejme patrila chatka, kde Šimek dodýchal. No nevzdával sa a  tento dvojmetrový chlap do poslednej chvíle zúfalo bojoval o život. Polóny s Vaskom sa na neho totiž vrhli piťovsky „štýlovo“, teda nožmi. Po smrteľnom zápase ostalo v miestnosti priveľa krvi, a tak páchatelia chatku pre istotu zapálili. Pred tým ešte telo obete rozrezali a natlačili do potravinárskeho suda.

A teraz nastáva tá blamáž. Obeť sa do policajného pátrania dostala 13. 3. 2008, ale v skutočnosti po nej nikto nepátral. Robotu za policajtov nakoniec urobila jeho žena (PLUS 7 dní): „Hľadala som ho v podnikoch, obvolávala jeho kamarátov. Nikto mi nedvíhal telefón. Len od jednej z priateliek, ktorá žila so spoločníkom môjho muža, som sa dozvedela, že ho naposledy videli na jednej čerpacej stanici v Bratislave v spoločnosti mužov z podsvetia.“ A blamáž pokračuje. To, čo by urobil najbežnejší vyšetrovateľ od stola s jedným telefónom, keby sa mu chcelo, priviedlo Šimekovu ženu na závažnú stopu – na tej benzínovej pumpe totiž našla auto svojho muža! A prostým pýtaním sa obsluhy prišla aj na stopu potenciálneho vraha – Mikuláša Polónyho! Tu už by mala vyšetrovateľom priam jačať siréna volajúca do akcie. A čo sa stalo? No vôbec nič! Elitní či neelitní policajti sa na celý prípad vykašľali dlhých deväť rokov! A ani im nenapadlo určiť polohu Šimekovho mobilu, ktorý ešte niekoľko dní fungoval a zdvíhala ho neznáma žena. Prečo by to robili? Za celý ten čas nepohli ani malíčkom, aby vraždu vyriešili.

Treba však tiež dodať, že naše zákony sa pod vplyvom importovaného neo-liberalizmu (ktorý v krajine pôvodu nemá také šance uspieť, ako u našich naivných zákonodarcov) je dnes vyšetrovanie sťažené toľkými obmedzeniami v prospech zločincov, že naozaj niečo vyšetriť bez toho, aby sa prihlásil „kajúcnik“ je takmer nemožné. Neo-liberalizmus totiž dáva väčšie práva zločincom, než ich obetiam.

Keď pátra reportér

   Až prišiel novinár Ivan Mego a prostým hľadaním indícií i svedectiev predostrel našej slávnej NAKA a ešte slávnejšej Špeciálnej prokuratúre celý prípad aj s motívom a indíciami objednávateľa vraždy ako na tanieri vo svojom článku „Poprava pre pozemky“! Ale aj potom trvalo ešte ďalšie tri mesiace, kým sa polícia konečne rozhýbala. Vyšetrovateľom sa totiž medzitým dostal do rúk kat piťovcov Ľuboš Zelman, ktorý sa rozhodol už dávnejšie spolupracovať. A ten im ochotne porozprával Šimekov koniec. Polóny totiž na odvoz sudu potreboval pomoc a Zelman bol po ruke. Sud s ostatkami zavraždeného spolu previezli autom celým mestom z Lamača až na petržalskú stranu Dunaja. Tam do plastového suda niekoľkokrát bodli nožom, aby sa ľahšie potopil, a v najbližšej zátoke ho hodili do vody. Zelman to miesto policajtom osobne ukázal.

Rozpaky z oneskorenej spravodlivosti

   Chcete happy-end? Akože napokon policajti pochopili, čo je ich povinnosť, a páchateľov, až po objednávateľa jediným záťahom dostali? A nechcete toho priveľa? Veď keď nefunguje ľudská spravodlivosť, tak je rad na Božích mlynoch. Polóny († 39) si za nejasných okolností 10. januára 2017 (teda skôr, než vyšla prelomová reportáž Ivana Mega o vražde) prestrelil hlavu z pištole kalibru 7,65v byte panelového domu v Lamači ranou. Čudné na tom je, že v byte boli aj muž so ženou, a nič si hneď nevšimli. Láska totiž býva hluchá. „Kladivo“ Vaska v tej dobe už sedel za mrežami na štyri a pol roka za skutočne brutálne týranie vlastnej ženy v tej vražednej chatke, ktorá teda evidentne nezhorela do tla. No a objednávateľ vraždy a ten, kto Šimeka poslal na smrť? Ten prvý má na krku kde-aké obvinenia, len toto ešte nie. Ten druhý mal v Nemecku ťažkú autonehodu, a ak sa z nej preberie, ako prvé bude mať na krku žalobu za miliónový kšeft s heroínom. Ešteže aspoň tie Božie mlyny fungujú…