Gustáv Murín

Harabin je unikát. Chameleón nevídaný sa najskôr škriabal na najvyššie posty súdnictva cez SNS, potom HZDS a nakoniec Smer. Po tejto krivolakej ceste si sprivatizoval naše súdnictvo – tu je podrobný opis, ktorý je šokujúco vecný. Čo sa mu hodilo, to si dovolil – na drzovku, na hulváta. A keď si niekto trúfal ozvať sa, či nebodaj kritizovať ho – mstil sa bezohľadne. Po rokoch som vo svojom archíve našiel jeden z mnohých dôkazov.

Harabinove pomsty

Na druhej strane z našich spoločných peňazí privilegoval tých, čo jeho zvrátené sebastredné plány bez odvrávania realizovali. A teraz, keď je naše súdnictvo „harabinizované“ ešte niekto spomína koľko disciplinárnych konaní prekonal bez ujmy? Po tom všetkom ako krútil paragrafy vo svoj prospech, zastrašoval kritikov a povyšoval jemu povoľných, mohlo to dopadnúť inak? Naposledy mal naozaj v gatiach. Urážky predsedníčky Najvyššieho súdu SR by podľa príkladov jeho konaní, ktoré som našiel, on na jej mieste tvrdo potrel. Ale keď sa on sám ocitol v pozícii, že sa preukazne (nie údajne, ako v prípade sudkyne Kuchtovej, viď dokument) dopustil konania, „ktoré narušilo vážnosť a dôstojnosť súdu“ sprostými urážkami jeho nadriadenej a ďalšej kolegyne, od strachu, že by konečne mohol byť potrestaný, hovoril bez prestávky vo svojej obhajobe pred Disciplinárnou komisiou vraj až osem hodín v kuse, v čom prekonal aj Fidela Castra. A to všetko pre jeho jednu ústrednú vlastnosť – egocentrizmus. Tak sa chce predviesť pred médiami a tým aj pred verejnosťou, že sa sám takto zhovadil, zhovadil aj Najvyšší súd SR a vážnosť i dôstojnosť súdov na Slovensku obecne.

Ako nenapraviteľný egomaniak s rozkošou vydával škandalózne rozsudky na prepustenie, či zbavenie obžaloby zločincov všetkých kategórií. Jedným z okatých príkladov za mnohé je jeho pokus zmariť odsúdenie objednávateľa vraždy Kubašiaka.

Harabinove pravé meno je „JÁ, jenom JÁ“. Všetci v našom súdnictve sú podľa jeho správania blbci, LenOn všetkému rozumie najlepšie. Tento pán vykazuje známky sociopatie. Zaklincoval to výkrikmi priamo na pojednávaní so špičkou sýkorovského vražedného gangu. Vyzýval, aby mafiáni na jeho popud neuznali legitimitu súdneho tribunálu, ktorého bol sám členom! Tak ešte raz – sudca Harabin, ktorý ich mal súdiť, ich nesúdil, ale vyzýval aby nerešpektovali samotný súd. A to preto, že (ako vždy pri jeho škandalóznych rozhodnutiach) nebral do úvahy dokázané zločiny, ale kopíroval formálne námietky obhajoby, ako to konštatoval aj najvyšší orgán trestného práva – Trestnoprávne kolégium. A výsledok? Aj mafiánski vrahovia pochopili, že tu jačí blázon a ignorovali ho!

Harabin si pestuje imidž „najväčšieho trestného sudcu“ z čoho platí len to, že je to najväčší mýtus v dejinách nášho súdnictva.

Harabin vyhadzoval v citlivých kauzách, kde sme my všetci mohli prísť o desiatky miliónov eur svojvoľne zo senátu sudkyne, ktoré si dovolili mať vlastný názor, či dokonca upozorňovať na jeho podozrivé zvolenie za predsedu Najvyššieho súdu SR.

Táto osoba sa nezastaví pred ničím a momentálne sa derie hlava-nehlava do Prezidentského paláca…

Harabin medústy chameleón

   V túžbe ukojiť svoje super-ego Harabin zabudol na všetko svoje politické vriťolezectvo, škandálne rozsudky, aj prenasledovanie jemu nepohodlných kolegov a kolegýň. Pri vidine prezidentského kresla sa nám priam pred očami mení na neohrozeného kritika svojich predošlých tútorov a to aj Roberta Fica, ktorého od šťastia, že mu doprial vytúženú funkciu, cmúľal ako to zvyknú mafiózovia a zvykli komunistickí papaláši.

To všetko je v Harabinovej hlave zabudnuté a máme tu hrdinu bez bázne a hany. Populistu vesmírnych rozmerov. Čokoľvek z nespokojnosti voličov zachytí, hneď nahlas papagájuje. To je taký kotrmelec od najspolitizovanejšieho sudcu v dejinách Slovenska na vehementného kritika súčasnej oficiálnej politiky, že tomu môže uveriť naozaj povestné trio opičiek – tá, čo si zakrýva uši; tá, čo si zakrýva oči a tá, čo si zakrýva ústa. Áno, veľa ľudí u nás je frustrovaných z toho, čo sa deje, vidím aj u viacerých mojich známych a priateľov, že hľadajú alternatívu. A Harabin nemá zábrany sľúbiť čokoľvek, len aby ukojil svoje super-ego obsadením Prezidentského paláca. Chápem, že to čo odrazu hovorí bez zábran a „na plnú hubu“, je v mnohom pravda, ktorú ale konštatujú (avšak omnoho kultivovanejšie) aj iní. Harabinov „vklad“ ide v tom „jazyku ulice“ na hranicu hulvátstva, čo mu je vlastné, takže sa pretvarovať nemusí. Kde-kto si povie – ale im dal! Ale je dôležité rozlíšiť KTO to hovorí…

Katastrofa na obzore

   Svojvoľné a sebecké konanie pána Harabina sa pri jeho sporných rozsudkoch dotýkalo „len“ bezprostredných účastníkov súdnych konaní a ich rodín. Svojimi hulvátskymi spôsobmi mohol na ostatných pôsobiť aj zábavne (svojho času ho takto prezentoval aj bulvár, kam Harabin nepochybne patrí). Ale pozor, v prípade prezidentskej funkcie už na tieto harabinovské úlety doplatí celá krajina. Podľa Ústavy je náš prezident skôr ornamentálna figúrka, ktorého význam nastupuje v prípade nečakanej politickej krízy. Inak má byť stabilizačným prvkom zastupiteľskej demokracie. A vy si viete predstaviť, že by Harabin vydržal „nedrbať“ do politickej scény denne? Uvedomujú si ním oblúznení nadšenci, že tento pán je neriadená strela bez elementárnych zábran a teda hnaný svojím super-egom schopný akéhokoľvek škandálu, len aby sa o ňom zase písalo a hovorilo?

Nie do Prezidentského paláca, ale do rúk láskavých lekárov v Pezinku patrí takýto kandidát na prezidenta. Hrá lacnú hru „nevymáchanej huby“, čo slovne ulahodí mase nespokojných. Ale bojme sa chvíle, keď ich už nebude potrebovať, a ukáže sa jeho pravá tvár egomaniaka so sklonom k paranoji (viď jeho „ohrozenie života“ padajúcim krytom lampy na kreslo, kde pred tým sedel). Kto ignoruje minulosť (viď priložený archívny dôkaz), bude potrestaný tým, že si ju bude musieť znovu zopakovať.  V prípade Harabinovskej verzie prezidentského úradu už budeme obeťami my všetci…

P.S. Dôkazom, aký nebezpečný demagóg je pán Harabin, sú jeho fanatickí nasledovníci v diskusii na tento článok. Urputne sa snažia zabudnúť čo všetko napáchal a uveriť, že sa nám priam pred očami za posledné mesiace sám preporodil  na ľudového hrdinu „bez bázne a hany“. Súčasťou tejto slepej viery je to, že sa ani nepokúšajú spochybňovať jeho zlo-činy, ale umlčať každého kto si trúfa ich pripomenúť. Používajú na to lacné nálepky a ak nemajú žiadnu po ruke, tak si ju proste vymyslia (spojenie so SME, Robertom Ficom a asi aj Marťanmi). Je sa teda prečo báť „harabinovčiny“…