Gustáv Murín

Až sa hanbím, že mi to došlo až teraz. A pritom je to také jednoduché. Zoberieme na všetko odhodlaného zväzáka. Kariéru už doma neurobí, lebo komunistický režim skolaboval. Netreba ho hľadať, príde si pre inštrukcie sám. Nájdeme ho na benzínke v USA ako námedzného robotníka (fotky k dispozícii!). Iste bude vďačný, že ho „ktosi“ zasvätí do toho ako funguje kapitalizmus. Čo len kapitalizmus – americký sen! Také banálne a mne to nenapadlo. Nedošlo mi, že tu máme za prezidenta – drona! Kdesi za oceánom sedí niekto pri obrazovke a sleduje jeho „let“. Imidžmakeri v službách služieb, ktorých rozpočet je zrejme bezodný, sa pochlapili, stvorili vzor pre slovenskú mládež. Od umývača áut za pár rokov prezidentom krajiny!!! Kto by uveril, že nímand príde z Ameriky „osvietený“, priam „ožiarený“ americkým snom, zo dňa na deň sa stane milionárom, potom urobí ten starý trik mafiánov, že sa dá na okázalú charitu, aby ukázal, že kapitalista a „selfmademan“ má aj srdce a oblúznení domorodci si ho zvolia za prvého muža štátu? No predsa státisíce Slovákov a Sloveniek – a ja medzi nimi (áno, priznávam, ja som tomu triku tiež naletel)! V prezidentskom paláci sú s ním pohotovo po ruke ďalší, čo dostali školenie za oceánom. Keby náhodou zaváhal, či zabudol inštrukcie, priskočia, poradia. Misia je accomplished…

Ale vždy je niečo za niečo. Hovorí sa tomu „spiaci agent“. Zaškolíte, vychováte, vyfinancujete ho a pošlete do „záujmovej oblasti“. A necháte odloženého na „horšie časy“. Potom sa náhle, z čistého neba, udeje vražda (tak ako objednali ostreľovačov na Euromajdane a ako eštebáci, chvalabohu len na oko, vyfabrikovali mŕtveho študenta ako spúšťač „Novembrovej revolúcie“ a tak ako vždy je pri tzv. farebných revolúciách vždy nejaký mŕtvy – lebo to zaberá) a „spiaci agent“ sa prebudí zo svojho amerického sna. Do práce sa ber! Tak príde z lyžovačky (?!!) a vyhlási, že aj keď by za tou vraždou nestála naša vláda (načo by to preboha robila, akú už len toto má logiku???), aj tak musí padnúť. A do toho sa spustí známy mechanizmus žlťáckej tlače (nenávisť a xenofóbia šírená na bežiacom páse + varovanie pred tým, aby sa ľudia, preboha, nedozvedeli pravdu z nimi nekontrolovaných zdrojov, ako sú tzv. alternatívne médiá) a do toho jačí zopár figúrok tej našej úbožiackej opozície. A nešťastie mohlo byť hotové. Ale nestalo sa, prevrat sa nepodaril. Zlyhala práve tá alternatíva k vláde nepoužiteľných exotov typu Matoviča, Sulíka, Kollára (??? čo už je toto za úlet, ten kamoš mafiánov a abnormálny multitrtko v parlamente, ktorého si žlťácka tlač okázalo nevšíma???), Galka, Nicholsonovej, atď atď atď. Vláda sa udržala, riadne zvolené strany fungujú v rámci zastupiteľskej demokracie. A čo so spiacim agentom? Po použití zahodiť! V Centrále zjavne konštatovali, že spiaci agent zlyhal. Scenár „amerického sna“ sa u nás neujal. A do toho tie jeho aféry s popradskou mafiou, to zasa zlyhal niekto v Centrále, alebo im to tento dron zatajil. Takže niekto tam ďaleko odložil joystick a vypol obrazovku. Náš prezidentský dron ešte bude chvíľu vrčať na záložných batériách, ešte aspoň na oko bude mútiť vodu, ale zákon fyziky nepustí – keď raz dron vypnete zo zástrčky, už nepoletí.

Vždy mi bolo na tej osobe (objekte?) niečo čudné. Nevedel som to pomenovať, až keď som si uvedomil, ako hovorí – ako robot! Tie naučené gestá, tá dikcia známa zo školení mediálnych agentúr, tie pauzy podľa komunikačného šlabikára. Aký som bol slepý, že som si to neuvedomil skôr. Až včera večer som zobral do rúk knihu verejnosti málo známeho a pritom dlhé roky tu pôsobiaceho novinára a tiež dlhoročného šéfredaktora Literárneho týždenníka Pavla Dinku a prečítal si v jeho knihe „Láska k moci…“ jeho rozhovor s neznámou docentkou Ilonou Švihlíkovou, českou ekonómkou a politologičkou. V úvode k rozhovoru mi udrel do očí názov jej knihy „Jak jsme se stali kolonií“. A vtedy mi to došlo. Odporúčam…